Březen 2011



Osud 8.

26. března 2011 v 17:57 30 Seconds To Mars - Poviedky
Na základe mojej večne nedodržanej a nepodarenej zdravej stravy som si dal jablko a hneď po prvom súste som sa takmer aj zadrhol. Do kuchyne totižto vošla Veronica omotaná iba v osuške, ktorá jej sotva siahala do polky stehien. V momente som vypľul to sústo jablka v ústach a civel som na ňu. A do toho ešte je krásny úsmev...
"Shannon, podáš mi prosím ťa pohár?"
"Bože, č - čo, no - no ja -jasné!" Vykoktal som sa a postavil som sa, aby som jej podal pohár.
"Vďaka," povedala a milo sa na mňa usmiala. Odrovnávala ma.
"Nie je ti zima?" Prezrel som si ju pohľadom ako by omámeným.
"Nie," povedala a s úškrnom odišla smerom ku schodom. Doplo mi, že to bola jedna z jej provokácii a tak bol čas jej to vrátiť.
"Hej, hej, kamže, kamže?" Postavil som sa tesne pred ňu a usmial som sa.
"Idem sa obliecť," povedala a snažila sa prejsť, no nepustil som ju.
"Odprevadím ťa," povedal som, podišiel som k nej zozadu, pritisol som ju k sebe a objal som ju okolo jej mokrých pliec.
"Ja - ja zájdem aj sama," povedala a roztriasla sa.
"Nie, ešte mi prechladneš!" Namietal som a začal som ju tlačiť do jej izby.
"Dobre, už ma pusť," povedala vážnym a roztraseným hlasom. Páčilo sa jej to.
"Už ti je teplo?" Chytil som ju za plecia a rukami som jej prešiel po jej dekolte a pobozkal som ju na šiju.
"Nie," povedala a mierne si povzdychla o vzrušenia.
"No tak sa choď obliecť!" Pustil som ju a so širokým úsmevom som odišiel preč.

Nechápal som ju. Hodiny a hodiny trávila v izbe. Tie ženy som nikdy nechápal. Robil som už všetko a stále som sa nudil. Zahral som si PlayStation, urobil som si jesť, pozrel som si film, bol som na twitteri, počúval som hudbu, volal som s kamošom a ona tam furt trčala. Bolo to nenormálne.
Sedel som celkom znudený na gauči a pozeral som do blba. Zrazu som počul, že mi prišiel mail. Majitelia toho domu v Yorku mi odpísali. Bol voľný a mohli sme tam ísť kedykoľvek. Bral som to, aj keď mal som isté pochybnosti ako nám tam bude, keď slečna Stonesová trávi hodiny zavretá v izbe. Ale mal som v pláne urobiť všetko aby sme tam boli každý deň spolu.
"Shannon?" Počul som ako konečne vyšla z izby.
"Konečne! Ty čo tam máš seánsu?" Postavil som sa a išiel som jej naproti.
"Nejestvuje nádej ani len maličká, že by si jedného dňa pochopil ženy, že nie?" Sarkazmus si odpustiť nemohla.
"Myslím, že nie," povedal som a nahodil som úškrn ako vždy.
"Potrebujem ísť na nákupy," povedala a z jej výrazu som necítil nič dobré. Pre mňa.
"A čo konkrétne chceš kupovať?" Pozeral som na ňu pochybovačným pohľadom.
"Uvidíš... Tak ideme?" Ťahala ma von a ja som si rýchlo zobral mobil a kľúče a vyrazili sme.

Keď sme dorazili so nákupného centra, ťahala ma na najvyššie poschodie. Peši! Že vraj mi kondička neuškodí, ale to už bolo týranie a ešte s jej tempom. Keď sme konečne vyšli hore, ocitol som sa pred obrovským nápisom SPODNÉ PRÁDLO a vôbec som nevedel, čo mám od toho čakať. Uvidel som Veronicin nenápadný úškrn a hneď mi to doplo.
"Potrebujem tvoju pomoc," povedala a podala mi ruku.
"Prečo z toho nemám dobrý pocit?" Mierne som sa vzpieral.
"Lebo si srab!"
"Kto ti tu je srab?" Pritiahol som si je tesne k sebe a dýchal som jej do pier.
"Ty!" Odstrčila sa a ťahala ma ďalej.
Dotiahla ma medzi slipy a niečo, čo sa na slipy iba podobalo. Keď som sa otočil už tam nebola. Toto mi vtedy zrovna neprišlo ako provokácia.
"Ktorá je lepšia?" Stála priamo za mnou a v rukách držala 2 podprsenky.
"Čo?" Šokovane som na ňu pozrel a potom na tie podprsenky. Jedna bola ružová, čipkovaná a tá druhá čierna s čipkami. V momente som stuhol a nevedel čo povedať ani čo robiť. Hlavou sa mi hnalo všetko!
"Tak, v ktorej by som vyzerala lepšie?" Pozerala na mňa provokatérskym pohľadom.
"Podľa mňa v jednej lepšie ako v druhej," povedal som a mierne som zavrčal.
"Chcel by sa v nich vidieť?" Stále na mňa hľadela tým provokatérskym pohľadom a keď som si ju predstavil iba v spodnom prádle išiel som sa zblázniť.
"Čo či by som chcel?" Od vzrušenia mi hlas nadskočil o minimálne 3 oktávy vyššie.
"Tak nie, no škoda," povedala a odišla do kabíniek.
V duchu som si nadával, trieskal sa, fackoval sa, vraždil sa a všetko možné. Zareagoval som ako totálny debil! Chytal som sa tam za hlavu a každý na mňa pozeral. Chlap chytajúci sa za hlavu medzi slipmi. To muselo byť zaujímavé.
Vykašlal som na nich a išiel som ku kabínkam. Keď som vošiel, všetky boli otvorené, len jedna zatvorená a v tej bola Veronica. Oprel som sa o stenu vedľa dverí a váhal som, či vojsť a pokochať sa alebo ju počkať a byť dobrý kamarát.
"Môže byť?" Otvorila dvere a ukázala sa mi iba v spodnom prádle. Svoj diabolský úškrn si samozrejme neodpustila a ja som sa skoro zošuchol k zemi.
"Ja - ja..."
"Nepáči sa ti, dobre," povedala a zatvárala dvere, ale v tom som vbehol k nej a pritisol som ju k stene.
"Práveže páči a dosť," povedal som mierne nadržaným hlasom a objímal som ju okolo jej útleho pása.
"Čo - čo robíš Shannon?" Tlačila mi na ruky a chcela ich dať dole, ale hlavu som dal bližšie k jej tak, že sa naše pery takmer dotýkali a ona prestávala dýchať. Stratila silu a podlomili sa jej kolená. Chcela, aby som ju pobozkal a ja som to chcel tiež, ale mal som dostatok sily odolať a tak som aj odolal. Keď som cítil ako pootvorila ústa a objala ma okolo krku, natiahol som ruku smerom hore.
"V tejto vyzeráš viacej sexi," povedal som s úškrnom a zobral som jej zavesenú podprsenku, ktorá visela nad ňou a odišiel som. Pri odchode som si všimol ako sa opierala o stenu celá zmätená a dychčala. Páčilo sa jej to, čo mi pridalo na bodoch v provokovaní.

"Hotovo?" Spýtal som sa s úškrnom, keď vyšla z kabínky.
"Idiot," šepla a odišla k východu.
"No tak, viem, že sa ti to páčilo!" Dohnal som ju a štuchol som ju do bokov.
"Prestaň!" Strhla mi ruky a videl som, že sa jej v očiach zaleskli slzy, no hneď sklopila hlavu.
"Veronica, čo je?" Chytil som ju za ruky a zdvihol som jej hlavu.
"Nič, chcem ísť domov," šepla skleslým hlasom a vytiahla si ruky z môjho stisku.
Odišla si sadnúť do auta a celý čas bola ticho. Vedel som, že to bola moja vina. Ja debil! Ja debil! Ja debil! Nadával som si v duchu.

"Si hladná?" Spýtal som sa jej, keď sme vošli do domu.
"Nie," povedala a vybehla hore do izby.
Chvíľu som tam ešte stál, ale dlho netrvalo a vybehol som hore za ňou.
"Veronica, povedz mi čo je s tebou!" Vtrhol som jej do izby akurát, keď si chcela ľahnúť na posteľ.
"Nič, choď preč, prosím," povedala potichu a po líci jej stiekla slza.
"Neodídem, pokiaľ mi nepovieš, prečo plačeš!" Pritiahol som si ju za ruku k sebe a pritisol som ju ku komode.
"Nepoviem ti nič, zbytočne sa namáhaš!"
"Veronica!" Pritiahol som ju k sebe a pozrel som ja jej do očí.
"Prosím, kašli na to," povedala a sklopila pohľad.
"Nie, chcem to vedieť, mám si tu klaknúť?" Naliehal som.
"Prestaň," povedala a snažila sa mi ujsť z náručia.
"Tak mi to povedz," povedal som a pozrel som sa na jej pery, ktoré sa chveli.
"Zľakla som sa," povedala s povzdychom a po líci jej stiekla ďalšia slza.
"Čoho?" Zmätene som na ňu hľadel.
"Teba," povedala a pozrela sa mi do očí.
"Čože? Kedy a kde?" Nechápavo som krútil hlavou.
"V tej... V tej kabínke," povedala nesmelo.
"Ty si, si myslela, že ti chcem ublížiť?"
"Asi áno," povedala a stále mi hľadela do očí.
"Ja som myslel, že sa ti to páčilo," povedal som s úškrnom.
"Ani nie," povedala a roztriasli sa jej pery.
"Takže páčilo!" Zvolal som víťazne.
"Shannon," povedala aby ma zahriakla.
"Veronica, myslíš si, že by som ti mohol, že by som ti niekedy dokázal úmyselne ublížiť? Veď aj keď ťa poznám krátko, mám pocit, že je to večnosť a robím všetko preto aby ti bolo čo najlepšie, mám ťa rád," povedal som s úsmevom a pohladil som ju po líci.
"Aj ja teba," povedala a usmiala sa na mňa jej prenádherným úsmevom, z ktorého sa mi podlamovali kolená.
"Neviem, čo by som teraz bez teba robil," povedal som a pevne som ju objal.
Jemne sa mi hodila okolo krku a zotrela si slzu, ktorá jej stekala po líci.
"Neobjednáme si pizzu?" šepol som jej do ucha.
"Dobre," povedala a zvesila sa mi z krku. Nežne sa usmiala a zmätene sa poobzerala po izbe.

HURRICANE ♥

24. března 2011 v 16:36 30STM ♥
"These violent delights have violent ends and in their triumph die, like fire and powder, which as they kiss, consume..."

Osud 7.

24. března 2011 v 1:07 30 Seconds To Mars - Poviedky
Ubehli 3 týždne, čo sa o mňa Shannon staral. Boli to najkrajšie týždne v mojom živote. Na nohu sa mi polepšilo a mohla som už chodiť. Mala som šťastie, že Shannon bol vynikajúci kuchár, inak by som sa bola stratila. Bol skvelý vo všetkom, čo pre mňa robil.

"Veronica?" Shannon si vedľa mňa a objal ma rukou okolo pliec.
"Áno?" Pozerala som zaujato do knihy, ktorú som čítala.
"Čo keby sme sa previezli po meste?"
"Už máš späť auto?" Prekvapene som na neho pozrela.
"Presne tak," povedal a zdvihol jeden kútik úst.
"Tak v tom prípade súhlasím!" Postavila som sa a išla som sa obliecť.
Keďže to bola prvá vychádzka po 3 týždňoch, chcela som hodiť na seba to najlepšie a trochu poštekliť Shannonové chúťky na mňa. Dala som si tielko, vestu, krátke džínsy, ktoré tak Shannon miluje a členkové topánky. Vlasy som si rozpustila, hodila som na seba parfém a keď som schádzala dole schodmi, videla som ako na mňa Shannon pozerá. Páčilo sa mi to, no tvárila som sa, že som si nič nevšimla. Keď som vyšla pred dom, trocha som sa pozastavila. Bolo to, to isté Shannonové auto, ktorým ma zrazil.
"Prepáč, ale nové som nechcel," povedal a podal mi ruku. Chvíľu som váhala a ani neviem prečo, ale nakoniec som povolila.
"Kam ideme?" Zvedavo som na neho pozrela.
"Asi na najkrajšie miesto v Los Angeles," povedal a sústredil sa na cestu.
Vyšli sme na druhé najvyššie miesto v meste a mali sme krásny výhľad na mesto. Opreli sme sa o kapotu auta a pozerali na tie milióny blikajúcich svetiel.
"Los Angeles," zašepkal s povzdychom.
"A pointa?" Spýtala som sa ho s úškrnom.
"Aby si videla o čo všetko si počas tých 3 týždňov prišla," povedal a stále hľadel pred seba.
"No ja neviem... Nech pozerám ako pozerám, mne to mesto príde rovnaké!" Zasmiala som sa a on spolu so mnou.
"Poď sem," povedal a jednou rukou ma objal okolo pliec.
Hlavu som si oprela jeho hruď a počúvala som ako dýcha. Upokojovalo ma to.
"Vieš o tom, že už pomaly 4 týždne ti otravujem život?" Stále hľadel pred seba a jemne ma pohladil po pleci.
"Neotravuješ mi ho," povedala som a pritisla som sa mu na hruď ešte viac.
"Ukáž," povedal a chytil mi ruku. Zvliekol si z ruky svoj oranžový náramok, na ktorom bolo napísané SHANIMAL a navliekol ho na moju drobnú ruku.
"Shanimal," povedala som s úškrnom.
"To aby si vedela, kto ti pomáhal, keď odídem," povedal a pozeral sa mi uprene do očí.
"Čože?" Neveriacky som na neho pozrela.
"Čo je?" Hodil na mňa zmätený pohľad.
"Ja - ja..."
"Veronica, čo je?" Odsunul si ma a nechápal môj neveriacky pohľad.
"Ja nechcem aby si odišiel, chcem aby si zostal pri mne aj keď budem v poriadku," povedala som roztraseným hlasom.
"Prečo?" Pozrel na mňa zvedavým pohľadom.
"Pretože som si na teba zvykla, pretože viem, že mi je s tebou dobre, že ťa potrebujem a viem, že ty ma vždy pochopíš," povedala som a do očí sa mi začínali tlačiť slzy.
"Prosím, nikdy neodíď," dopovedala som a silno som ho objala.
"Vždy budem pri tebe," povedal, pevne ma objal a tvár zaboril do mojich vlasov.
"Ďakujem," šepla som a omylom som mu jednou rukou vošla pod tričko, ale nechala som ju tam.
"Poď, pôjdeme domov," povedal a vytiahol mi moju ruku spopod jeho trička. Pozrel sa na mňa a mierne mi brnkol do nosa aby som sa usmiala.
"Bojím sa," šepla som, keď ma ťahal za ruku do auta.
"Čoho?" Otočil sa ku mne a pohladil ma po vlasoch.
"Zajtra idem zasa do práce," povedala som skleslým hlasom.
"A to je zlé?" Pozeral sa mi do očí a stále ma hladil po vlasoch.
"Aj áno, nie som tam dvakrát obľúbená," povedala som a hrýzla som si do pery.
"Keby niečo, zavoláš mi, dobre?" Zložil ruku z mojich vlasov a nežne ma pohladil po líci.
"Dobre," povedala som a išla som si sadnúť do auta. Cestou domov sa Shannon ešte zastavil v potravinách a nakúpil hádam všetko nepotrebné namiesto potrebného.

Ráno, keď som vstala, Shannon ešte sladko spal na gauči. Čupla som si k jeho hlave a nežne som ho pobozkala na spánku, na čo sa mierne pomrvil a otočil na druhú stranu. Išla som si do kuchyne urobiť kávu a niečo pod zub. Vybehla som sa obliecť a s uzlíkom nervov v žalúdku som odišla do práce. Nevedela som prečo, ale nič dobré som od toho neočakávala.

SHANNON:
Keď som sa zobudil, už bola preč. Nechala mi trochu kávy, ktorú som do seba ihneď hodil. Otvoril som chladničku a pochopil, že som nakúpil chujoviny nepotrebné k životu. Kúpil som všetko, ale ani jedno vajíčko! Musel som sa zmieriť s mliekom a cereáliami. Ako z časti vychovaný človek som po sebe umyl riad a išiel som sa prezliecť. Hodil som na seba tričko a tepláky a skôr ako som bol hotový, počul som ako niekto treskol dvermi. Vedel som, že to bola Veronica, ale netušil som, prečo prišla skôr.
"Ja sa asi zbláznim!" Treskla dverami a videl som ako ide do obývačky.
"Stalo sa niečo?" Nechápavo som na ňu pozeral, keď som zišiel dole.
Chvíľu na mňa pozerala a hrýzla do pery a potom z nej vyletelo: "Vyhodili ma!"
"Prečo?"
"Vraj počas mojej PN-ky našli niekoho lepšieho!" Rozhadzovala rukami a kričala.
"Upokoj sa," povedal som a chytil som ju za plecia.
"Shannon, práve ma vyhodili!" Strhla mi ruky z jej pliec.
"Pochopil som," povedal som a chápavo som na ňu pozrel.
"Nie, nepochopil!"
"Asi viem, čo chápem a čo nie," povedal som o trochu tvrdším tónom v hlase.
"Ty si ťažko prišiel niekedy o prácu a aj ťažko o ňu prídeš!" Zobrala si kabelku a odišla do kuchyne.
"Nesmieš to brať takto, nikdy nevieš, čo sa stane," povedal som pokojným hlasom a sadol som si oproti nej za pult.
"To áno, ale ty už máš zarobené peniaze do konca života," povedala a naliala si do pohára whisky.
"Myslíš, že alkohol to vyrieši?" Pochybovačne som na ňu hľadel.
"Nie, ale mám nervy," povedala a napila sa.
"Polož to, prosím," povedal som a natiahol som ruku po pohár.
"Už ma to tu dusí, potrebujem niekam vypadnúť a na veľmi dlho," povedala a položila pohár.
"Veronica..."
"Nie, buď prosím ticho!" Zazrela na mňa naštvaným pohľadom a odišla hore do izby. Samozrejme, treskla dvermi.
Dlho som tam sedel a rozmýšľal ako jej pomôcť. Chcel som jej nájsť inú prácu, ale keď chcela zmenu, tak ma napadlo iba jedno.
Zobral som si notebook a hľadal som. Hľadal som niečo, kde by si oddýchla a kde by sa jej mohlo páčiť, ale aj niečo také, kde sa dohovoríme. Rozhodol som sa pre severné Anglicko. Tam nikto nepozná ani mňa, žiadni fotografi, jednoducho pokoj.
Našiel som krásny domček v Yorkshire, mesto York. Krásne mesto zarastené zeleňou a oblklopené prírodou. Krásne gotické stavby, prechádzky na koňoch, čo ma desilo a ten dom bol len pár kilometrov od mesta a priamo na pobreží. Zaujal ma a tak som im napísal mail, kvôli časovému posunu. Dúfal som, že ten dom bude k dispozícií. Bol fascinujúci a mal všetko. Okrem mesta. Žiadne striptízové bary. Asi to naozaj chcelo pauzu.

"Shannon?" Počul som ju ako vošla do obývačky asi po hodine.
"Tu som!" Skríkol som z kuchyne.
"Prepáč," šepla, keď vošla.
"Nič sa nedeje," povedal som a usmial som sa.
"Čo robíš?" Prišla ku mne a hlavu si oprela o moje plece.
"Našiel som niečo úžasné," povedal som s nadšením v hlase a ukázal som jej obrázok toho domu.
"Krásny a čo s ním?"
"Hovorila si, že potrebuješ vypadnúť a veľmi na dlho," povedal som, otočil som sa k nej a chytil som ju za ruky.
"Ty si ma aj počúval?" Usmiala sa.
"Áno, nedalo sa to prepočuť," povedal som s úškrnom.
"A čo je ten dom zač?" Zaujato naň hľadela.
"Tak tam pôjdeme o 2 týždne," povedal som a objal som ju okolo pása.
"Čože?" Odstrčila sa odo mňa a vyvalila na mňa oči.
"Nepáči sa ti na tom niečo? Veď si chcela vypadnúť," povedal som a zaškeril som sa.
"Veď áno, ale..."
"Ale čo?" Usmial som sa.
"Páči sa mi to až príliš," povedala naduto.
"No, ale to je skvelé!" Objal som ju ešte tuhšie.
"No dobre, dobre, kde to vlastne je?" Nahla sa k obrazovke aby sa naň lepšie pozrela.
"Severné Anglicko," povedal som nezaujato.
"Kde?" Prudko sa otočila pozrela na mňa.
"Mesto York, je tam úžasne, príroda, kludné mesto," povedal som a prepol som jej na obsah o meste.
"Je to naozaj skvelé," šepla, keď si to čítala.
"Viem čo sa ti páči," povedal som s úškrnom.
"Dobre, súhlasím, ale pán úžasný nie si," povedala trhla mi hlavou do boku a odišla do obývačky.
"To sa ešte uvidí!" Neodpustil som si pohľad na jej zadok a oblízal som sa.



Osud 6.

21. března 2011 v 22:51 30 Seconds To Mars - Poviedky
"Na to, že si to varil nahý to chutí dobre," odfrkla nafučaným tónom.
"Nahý? Vedel som, že si mi vyzliekla trenky pohľadom!" Zasmial som sa.
"Ty arogantný idiot! Kedy si prestaneš o sebe myslieť neviem čo všetko?" Prudko sa postavila od stola a rozhadzovala rukami.
"Dobre, keď som vraj taký idiot, povedz mi teraz priamo do očí, že sa ti to nepáčilo!" Postavil som sa oproti nej a s úškrnom som sa jej pozrel so očí.
"Debil," šepla a odišla od stola.
"To ani nedoješ?"
"Nie!" Skríkla na mňa podráždeným tónom zo schodov a ja som sa zasmial.
Upratal som kuchyňu a obliekol som sa. Prešli už 3 hodiny, čo nevyliezla a tak som sa rozhodol ísť hore za ňou. Stál som pred dvoma dverami a nevedel som kam vojsť.

Veronica:
Počula som za dverami niečí dych. Zavrela som dvere od skrine, v ktorej som sa hrabala asi 2 hodiny a išla som k dverám.
"Čo je?" Otvorila som dvere a hodila som na Shannona naštvaný výraz.
"To ťa baví 3 hodiny trčať v izbe?" Vyvalil na mňa oči.
"Radšej ako pozerať na tvoje trenky z detského oddelenia," povedala som a zdvihla som jedno obočie.
"Mysli si čo chceš!" Ani sa na mňa nepozrel, len kývol rukou a išiel dole schodmi.
"Kam ideš?" Začala som sa báť a vôbec sa mi to nepáčilo.
"Domov, mám aj vlastný život, s mojimi detskými trenkami!" Treskol si po zadku a odišiel preč.
"Shannon!" Zalapala som slabým hlasom a sadla som si na schody.
Zmätene som sedela na schodoch a pozerala som sa okolo seba. Uvedomila som si, že som bola na neho hnusná. Pozrela som sa pred seba a cítila som ako mi po líci stekajú moje teplé slzy. Netrvalo dlho a rozplakala som sa. Najviac ma štvalo, že som mala v obväze nohu a nemohla som utekať za ním. Nevedela som ako ho nájsť a kde. Uvedomila som si ako som ho potrebovala. Že som si na neho počas tých troch dní v nemocnici a tých 2 dní u mňa zvykla. Že bol niekto, koho mám rada. Jednoducho niekto, koho som potrebovala. A ten niekto je preč.

Prešli 2 dni a neozval sa nič. Ja som sa ledva pohybovala po byte a všade kam som sa pozrela som si spomenula na chvíle, keď tu bol. Strašne ma mrzelo, aká som k nemu bola, no nemohla som s tým nič urobiť. Zobrala som si zmrzlinu a išla som si sadnúť na gauč, keď niekto zazvonil. Nechápavo som hľadela na dvere, pretože už sa blížila polnoc a ja som bola oblečená iba vo vyťahanom tričku. Pomaly som dokrívala k dverám a s obavami som za nimi stála, kým sa zvonček neozval zas.
"Ahoj," povedal Shannon skleslým hlasom, keď som otvorila dvere.
"Shannon!" V tom momente som kašlala na bolesť nohy, na to, čo som mala na sebe, len som sa mu hodila okolo krku a do očí sa mi nahrnuli slzy. Keď som ho cítila, všetka bolesť a strach boli preč.
"Veronica," šepol, pevne ma objal a mierne nadvihol. Na krku so mnou vošiel dnu a pokračoval v objímaní. Bol pre mňa ako magnet pre moje srdce a myseľ.
"Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč, prepáč, prepáč, prepáč..." Milión krát som mu s plačom šepla do krku, keď ma objímal.
"Nie, nič sa nedeje, si v poriadku?" Stále ma objímal, ale v hlase som mu počula bolesť.
"Teraz už áno," povedala som spokojne a pritisla som sa mu na telo ešte viac.
"Bál som sa, že neotvoríš, že sa ti niečo stalo," povedal ustráchane a pohladil ma po vlasoch.
"Bála som sa tu bez teba," povedala som potichu a cítila som, že sa usmial.
"Prepáč," pošepkal a stisol ma vo svojom objatí ešte tuhšie.
"Priznávam, potrebujem ťa, chýbal si mi," povedala som a zavrela som oči, aby som si vychutnala ten moment.
"Aj ty mne," povedal a zhlboka sa nadýchol ako keby vdychoval moju vôňu.
"Au," jemne som zastonala, keď sa pohol a posunul mi nohu.
Ladne ma zdvihol na ruky a odniesol ma hore na posteľ. Keď ma na ňu kládol, jeho tvár bola príliš blízko a čakala som bozk. Čakala som, že sa na mňa vrhne, veď je Shannon Leto. Ale namiesto toho ma opatrne položil na posteľ, kľakol si ku ne a pohladil ma po vlasoch. Hladili sme jeden druhému do očí a mlčali sme.
"Si úžasná," povedal s jeho dokonalým úsmevom, ktorý ma rozosmial a pocit bolesti pominul. Bol už pri mne.
"Ja viem," povedala som a mierne som sa zasmiala.
"Odpustíš mi, že som ťa tu nechal len tak?" J
eho šťastný výraz vystriedal smútok.
"Ak mi ty odpustíš moje narážky na tvoje slipy," povedala som a zasmiala som sa a pohladila som ho po krku.
"No... Dobre," povedal a zas nahodil ten úžasný úsmev.
"Prosím, zostaň," pošepkala som a stisla som mu pevne ruku.
"Aj naveky," povedal a pohladil ma po vlasoch. Ja som len zavrela oči a cítila som ako vstal. Nechcela som otvoriť oči, lebo by som umrela. Necítila som ho, bol preč. No v tom som zacítila teplo jeho tela na mojom chrbte. Ľahol si ku mne a prikryl ma prikrývkou. Vkĺzla som mu do jeho pevného objatia a nežne mi dýchal do vlasov. Cítila som sa v jeho objatí úžasne a neskutočne bezpečne. Cítila som ako ma pevne zoviera a nežne ma pobozkal na vlasy. Po tele mi prebehli zimomriavky pritisla som sa k nemu bližšie.
"Žiarivá, žiarivá malá hviezdička, ako vysoko nad svetom si ako diamant na oblohe..." Počula som ako mi nežne Shannon spieva do ucha uspávanku. Bolo to úžasné zobudenie!
"Shannon?" Otočila som sa k nemu a prvé čo som videla, bol jeho krásny úsmev.
"Áno, žiarivá hviezdička?"
"Beriem si ťa ako budík," povedala som ospalo a zasmiala som sa.
"Rád poslúžim," povedal a rukou mi skĺzol na stehno. Mala som na sebe iba to tričko, ktoré sa mi cez noc trocha vyhrnulo a nohavičky.
"Shannon," zalapala som po dychu, keď mi rukou hladil nohu. Išiel nižšie a nižšie a pri tom mi so vzrušením sledoval moju nohu. Pomaličky prechádzal rukou dole až ku členku. Jeho dotyky mi boli príjemné. Chcela som aby pokračoval, no v tom prestal.
"Bolí?" Nežne ma pohladil po zranenom členku a dal mi naň bozk. Šokovane som na neho hľadela.
"Trocha," povedala som povzdychom a on sa na mňa zaškeril. Nevedela som prečo, ale mala som pocit, že to bola jedna z jeho provokácii.
"Dáš si raňajky?" Postavil sa a prehrabol si svoje dokonalé hnedé vlasy.
"Neviem, krúti sa mi hlava," povedala som zmätene, keď som sa posadila.
"Donesiem ti vodu?" Sadol si ku mne a chytil ma za ruku.
"Nie, chcem ísť dole, som hladná," povedala som a oprela som sa o neho, aby som mohla vstať.
"Počkaj," povedal a už som bola na jeho rukách a náladu mi zlepšil jeho úsmev.

"Čo si dáš?" Pozrel na mňa ponad plece, keď sa hrabal v chladničke.
"Dala by som si miešané vajíčka a opečenú slaninu," povedala som a usmiala som sa na neho.
"Hladná," povedal, keď vyberal vajíčka.
"Nejedla som celé dva dni," povedala som skleslým tónom a začala som sa hrať s mojim náramkom.
"Tak toto nie," položil vajíčka n kuchynskú linku a zobral si mobil.
"Jared? SMS-kou som ti poslal adresu, privez mi sem veci na pár dní prosím a nekecaj okolo toho, vďaka!" Zložil telefón a ja som na neho neveriacky pozerala.
"To bolo čo?" Stále som neveriacky na neho zazerala.
"Kvôli mne si nejedla 2 dni, kvôli mne si takmer zomrela a ja už nedopustím aby sa ti na hlave čo i len vlások skrivil!" Prisadol si ku mne a silno ma chytil za ruku.
"Dobre, ale teraz som naozaj hladná," povedala som s úškrnom a pohľad som hodila na surové vajíčka.
"Idem na to," povedal a postavil sa.

Pomaly už prešiel deň a akurát sme dojedali obed, keď niekto zazvonil.
"Idem otvoriť, to bude Jared," povedal a s plnými ústami odišiel otvoriť.
"Teraz môžeš ísť aj na Kubu," počula som Jaredov hlas a tak som sa vybrala za nimi.
"Ahoj," povedala som nesmelo, keď som vošla do predsiene. No až potom som si uvedomila, že mám na sebe stále iba to tričko.
"No do riti!... Teda ahoj!" Vykoktal sa Jared sa usmial sa. Mali veľmi podobné úsmevy so Shannonom, ale ten Shannonov ma očaril viac a neopísateľne.
"Jared, to je Veronica, Veronica, to je Jared, môj nie kompletne v poriadku braček," povedal s úškrnom a potľapkal Jareda po pleci, pretože civel na moje nohy.
"Teší ma," povedala som a podala som mu ruku. Nemal taký pevný stisk ako Shannon, ale mal pekné oči.
"Aj mňa... Takže ty si ma takto opustil?" Pozrel sa s úškrnom na Shannona.
"Áno, ešte mi nevybuchol dom?" Shannon si neodpustil sarkazmus a zobral si svoj kufor.
"Včera akurát hasiči dorazili, zhorela ti tá sliepka a kačica, čo ti plávali na bazéne a tá vyholená mačka," povedal s veľmi serióznym tónom Jared a ja som na neho vyvalila oči.
"Ja som tej všivavej vyplznutej zmiji hovoril, nech nelezie do pekáča, že ho večne nevypínaš, ale nie!" Shannon rozhadzoval rukami a ja som bola totálne v šoku.
"Popravde takto ti poviem bratku... Moc mňaukala, tak som ju tam šmaril, ale ono začal horieť celý dom!"
"Nie!" Skríkol Shannon.
"Prosím?" Šokovane som zajačala a v tom sa obidvaja pustili do nekonečného rehotu.
"Úžasné," zamrmlala som a chcela som odkrívať preč, ale spadla som.
"Veronica!" Dobehol v momente ku mne Shannon a celý vystrašený na mňa pozrel. Ruku som mu položila na moje stehná, takmer tam a pritisla som si ho k sebe bližšie až spadol ku mne. Celý sa začal chvieť a Jared nasucho preglgol.
"Pamätaj, zo mňa si srandu nerob nikdy!" S úškrnom som sa o neho zaprela a v jedinej sekunde som stála na nohách a on tam zostal sedieť celý roztrasený a Jared na mňa s úškrnom pozeral.
"Ja z nej raz umriem," zalapal po dychu Shannon a potom dodal: "Ale od vzrušenia!"
"Ja - ja radšej pôjdem," povedal Jared a začal sa smiať.
"A brnkni mi!" Pozrela som na ním provokatérskym pohľadom.
"Nikto nikomu brnkať nebude, ty ideš do postele a Jared do prdele, bodka!" Shannon ma zdvihol a prudkejšie ma položil na gauč a potom išiel odprevadiť Jareda.
"Mohol zostať aj dlhšie," povedala som s úškrnom, keď Shannon treskol dverami.
"A dosť! Prestaň ma provokovať, prestaň ma dráždiť!" Vyletel na mňa hneď ako odprevadil Jareda von.
"Čo som urobila?"
"Ty dobre vieš, čo si urobila!" Kričal tam po mne ako po malom decku a mne v momente zmizol úsmev z tváre.
"Nehuč tu po... Au!" Chcela som ísť k nemu, ale tá noha ma tak zabolela, že som tentoraz spadla naozaj.
"Vstaneš aj sama," odfrkol a zavrel sa v kuchyni.
Teraz som sa naozaj nemohla postaviť a bolelo to. Sedela som tam asi hodinu v slzách bolesti a nevšímal si ma.

"Ja idiot!" Počula som ako treskol v kuchyni a vošiel do obývačky. Rýchlo a ladne ma zobral na ruky, sadol si na gauč a mňa si položil na nohy. Stiahol si ma nižšie k sebe a utrel mi slzy.
"Bolelo to," šepla som.
"Prepáč, ja - ja - ja som strašný debil! Veľmi ma to mrzí," povedal sklesnuto a chytil ma za ruku.
"Prestaň, Shannon, ty si úplne úžasný a chápem ťa, že si mi neveril, je to moja vina... Prepáč," povedala som, pohladila som ho po vlasoch a opatrne som sa postavila. Chytil ma za ruku a nežne si ma privinul k sebe. Bola by som schopná stáť tam s ním aj mesiace.
"Ale musím uznať, si perfektná herečka," povedal s úsmevom a pozrel sa na mňa.
"Talent nezaprieš," povedala som s úsmevom a pritisla som sa mu naspäť k hrudi. K jeho mocnej hrudi.

Osud 5.

20. března 2011 v 23:54 30 Seconds To Mars - Poviedky
Doumýval som riad, upratal som v kuchyni a na chvíľu som si ešte sadol u nej na terasu a zapálil som si cigaretu. Keď som dofajčil, vošiel som dnu a na stole som si všimol nejaké jej fotografie. Sadol som si na gauč a prezeral som si ich. Fascinovalo mam jej umenie. Asi po polhodine mi začali klipkať viečka a zatvárali sa mi oči. Oprel som sa na gauči a do minúty som zaspal.

Cítil som ako ma niekto hladí po tvári, ale bol som až príliš unavený na to, aby som otvoril oči a pozrel sa kto to bol.
"Shannon," povedal ten niekto jemným hláskom a mierne mi potriasol rukou.
"Hmm..." zamrmlal som a mierne som sa pomrvil.
"Vstávaj," povedal ešte raz jemným hláskom a rukou mi prešiel po vlasoch.
"Veronica!" Prudko som so sebou trhol s posadil som sa.
"Pokoj," povedala a zasmiala sa.
"Prepáč," povedal som a tvár som si pretrel dlaňami.
"To je v poriadku, mal si mi povedať, že tu zostaneš aj na noc," povedala a pohladil ma po chrbte. Bola na mňa až príliš milá. Keď som sa na ňu pozrel, rýchlo nahodila vážny pohľad a stiahla si ruku k sebe.
"Nechcel som tu zostať, len som si zapozeral do tvojich očí... Teda fotiek a nejako som zaspal," povedal som, keď som jej hladil do očí a ona sa potichu zasmiala.
"Si celý mimo, dáš si kávu?" Povedala s úškrnom a postavila sa.
"Áno," povedal som zaskočeným tónom. Cítil som sa trápne za to, čo som povedal.
"Bože, si celý pokrčený!" Prehrabla mi vlasy a sadla si oproti mne za stôl.
"Nechceš ma ožehliť?" Povedal som sarkastickým tónom.
"Nie je problém, žehlička je tam," povedala so zdvihnutým obočím a ukázala smerom za mňa.
"To by si neurobila," povedal som a prižmúril som oči.
"Stavíš sa?" Naklonila hlavu nabok a zdvihla jeden kútik pier.
"S tebou do stávky a do postele liezť radšej nebudem," povedal som a odpil som si.
"Chápem ťa, chceš si požiť aspoň do 50-tky," povedala a nahodila úškrn.
"Takže priznávaš, že si nebezpečná!" Hodil som na ňu pohľad, ktorým som ju doslova prebodol až sa mierne mykla.
"Áno, ale len pre teba," sykla mi tak blízko tváre ako keby ma chcela pobozkať. Zachvel som sa a mierne pootvoril ústa.
"Tak na to zabudni!" S diabolským úškrnom sa odo mňa odtiahla a odišla ku kuchynskej linke.
"Ty mrcha!" Sykol som celý vzrušený.
"Milujem, keď mi chlap lichotí!" Počul som ako sa smeje, tak som sa postavil a zdvihol som si ju na ruky.
"Shannon, okamžite ma daj dole!" Trhala sa mi v náručí.
"Dáme si menšiu rannú rozcvičku," povedal som s úškrnom a vyšiel som s ňou na záhradu, kde som ju položil na trávu.
"A to chceš akože robiť čo?" Nechápavo na mňa pozrela a zdvihla jedno obočie.
"Nič," povedal som znudeným tónom a mykol som plecami. Keď sa nepozerala, zobral som hadicu, pustil som prúd vody a ošpliechal som ju.
"Ty idiot!" Skríkla a nemotorne sa postavila. Naštvane mi vytrhla hadicu z ruky a napálila mi prúd vody priamo do tváre. Keď som si utrel oči, bol som v momente odrovnaný. Oslepoval ma jej krásny očarujúci úsmev a ja by som dal čokoľvek za to, aby som ju mohol pobozkať.
"Už nikdy, na mňa neútoč," povedala s úškrnom a ešte raz mi pustila vodu do tváre.
"Dobre, zasa si vyhrala, ale pamätaj, že aj ja raz vyhrám!" Vyhrážal som sa jej a potom sme obaja začali smiať. Boli sme kompletne mokrí.
"Au!" Zavzlykala a mierne sa nahla.
"Čo je?" Dobehol som rýchlo k nej a podoprel som ju.
"Len ti chcem dokázať, že vyhrávať môžem iba ja!" Strčila do mňa a ja som šmykol na mokrej na tráve na zem. Hodila na mňa svoj úsmev a v tom momente som jej to odpustil, ale zároveň vo mne pulzovala väčšia túžba po pomste.
"Neváľaj sa tam a poď dnu!" Zakričala s diabolským úškrnom vošla do domu. Bol som celý zababraný ako malý chlapec.
"Idem sa prezliecť," povedala s nie moc nadšeným tónom, keď sa pozrela ako z jej pyžama kvapká voda po celom dome.
"A ja čo?" Mykol som plecami a pozrel som sa na svoje šaty.
"Vyzlečieme a usušíme," povedala s jej neodolateľným diabolským úsmevom a odišla hore.
Kým bola hore, vyzliekol som si tričko a prevesil som si ho cez stoličku na terase. Keď som vošiel dnu, akurát schádzala dole. Takmer som umrel. Vyzeral úžasne, nie, viac ako úžasne! Nevšimla si môj šokovaný výraz, pri ktorom mi takmer visel jazyk, takže som si ju mohol v kľude prezrieť. Mala na sebe čierne tielko, riflové kraťase neuveriteľné krátke a čižmy. Keď som videl jej krásne dlhé nohy, tak mi ten jazyk tuším naozaj vyliezol. Sledoval som ju ako si ladne češe svoje krásne vlasy. Zastavila sa v strede obývačky a mierne pootvorila ústa, keď ma zbadala. Uvedomil som si, že som tam pred ňou stál polonahý a celý mokrý. Dosť veľká slasť pre moje fanúšičky. Pozerala sa mi na telo a zahryzla si do pery, no po chvíli sa usmiala a zdvihla jedno obočie.
"Teraz gate," povedala s úškrnom a pozrela mi na rozkrok, pri čom si stále hrýzla do pery.
"A to tu mám behať v trenkách?" Šokovane som na ňu pozrel.
"Áno," sykla vzrušeným hlasom a pristúpila ku mne, no stále sa škerila, takže nič dobré urobiť nechcela.
Horúcim dychom mi dýchla na hruď a prstom mi po bruchu skĺzla až k opasku. Pritisla sa ku mne bližšie a potiahla ma za opasok. Zhlboka som dýchal a snažil som sa premôcť aby to neskutočné vzrušenie nebolo na mne aj vidieť. Celý som sa triasol a ovládal. Druhou rukou mi skĺzla tiež k opasku a pritiahla si ma zaň bližšie k telu, z čoho mi na tele naskočili zimomriavky. Rozopla mi opasok a gombík na gatiach.
"Zvyšok už zvládneš sám," povedala s jej diabolským úsmevom na tvári a odstúpila odo mňa akurát v chvíli, keď som bol totálne vzrušený a so smiechom si vychutnávala môj výraz.
"Do - do - dobre, zas si vyhrala," povedal som ako bez kyslíka a ona nahodila víťazný úsmev.
"Tak sa mi to páči!" Hodila mi uterák a odkrívala do kuchyne. Kým tam nevošla, vychutnával som si pohľad na jej postavu v tých gatiach. Bol som totálne mimo.
"Kam si mám dať nohavice?" So zúfalým tónom aj výzorom v tvári vošiel k nej do kuchyne. Mal som na sebe iba trenky, čo si očividne užívala.
"Tam kde tričko," povedala a usmiala sa pri pohľade na moje trenky.
"Niečo vtipné?" Zdvihol som jedno obočie a neodpustil som si pozrieť sa jej na zadok.
"Vieš, prišlo mi trochu dosť, že vtipné, že chlap ako ty ma Snoopy Dog trenky," povedala a pokračovala v smiechu.
"Štýl je štýl, zlato!" Snažil som sa byť odmeraný, ale keď som videl jej úsmev...
"Kto by sa už tebe pozeral len na trenky! A nehovor mi zlato!" Zdvihla nožík a ukázala ním na mňa.
"Napríklad ty, zlato!" S úškrnom som odišiel a počul som jej jemné zavrčanie.
Chcel som jej to vrátiť a tak som ju posadil na stoličku v kuchyni s výhovorkou "Chcem ti pomáhať!" a nechal som ju nech sa kochá na chlapa v slipoch za kuchynskou linkou, ktorý varí. Počul som ako vzdychá a cítil som jej pohľad na sebe. Chcel som ju poriadne vydráždiť ako ona mňa. Darilo sa.
"Kedy to už bude?" Nervózne ma prerušila nad krájaním paradajky.
"Čoskoro, zlatko," povedal som s úškrnom a napol som si chrbtové svaly, aby som ju trošičku potrápil.
"Mám to chápať tak, že kým nebudem zdravá, budeš tu so mnou každý boží deň?" Otočil som sa k nej a hodil som šampiňóny na panvicu a samozrejme som si neodpustil svoj úškrn.
"Si naozaj šikovná!" Pozrel som sa na ňu provokatérskym pohľadom.
"Takže sa mi tu budeš otŕčať... No takto?" Prezrela si ma celého pochybovačným pohľadom a potom zdvihla jedno obočie.
"Viem, že sa ti to páči!" Zasmial som sa.
"A toto máš zase odkiaľ?" Založila si ruky a prižmúrila oči.
"Počujem ako mi tu vzdycháš," povedal som a začal som sa smiať.
"Ja nevzdychám!" Sadla si rovno a hodila na mňa naštvaný výraz, ktorý sa mi páčil.
"Ale áno," povedal som a mierne som zavrčal.
"A kebyže ti poviem, že som lesba?" Zdvihla jedno obočie a čakala, že sa zložím.
"Tak to ti neuverím ani keby si sa mi tu teraz začala bozkávať so svojou 80 ročnou susedkou!" Zasmial som sa a okamžite sa stiahla.
"Idiot," zasyčala a mne sa to samozrejme veľmi páčilo.
"Aj ja teba!" Zasmial som sa a vypol som sporák.


A ešte by som túto časť chcela venovať mojej spoločníčke Miroslave Leto-B. :D ♥♥ Pokochaj sa pri predstave, že si Veronica a skús neumrieť! Unreal! ♥.♥.♥.♥ xP




Takto nejako si predstavujem Veronicu :) V skutočnosti je to Ellie Goulding :D ♥






A toto je náš úžasný Shannon ♥.♥ (z tej fotky som absolútne mimo!)




Osud 4.

20. března 2011 v 4:28 30 Seconds To Mars - Poviedky
Samozrejme, ja som nešoféroval. Najal som si vodiča na tých pár dní, kým mi nedajú dokopy auto. Cítil som sa trochu ako invalid.
"Tu bývam," povedala, keď sme prichádzali k bielemu domu obklopeným zeleňou a dvoma palmami.
"Dobre," povedal Jack, môj šofér a zastavil.
"Počkaj, pomôžem ti vystúpiť," povedal som jej a vybehol som z auta k jej dverám.
"Ďakujem, domov to zvládnem aj sama," povedala a usmiala sa na mňa.
"Naozaj?"
"Áno a ďakujem ti za všetko," povedala a pomaly sa vybrala k domu.
"Počkaj! To je všetko? Len mi poďakuješ a je koniec?" Zakričal som na ňu mierne hystericky a ona sa otočila.
"Koniec čoho? Tu sa nedá ukončiť nič, keďže sa nič nezačalo," povedala a očami si prebiehala moju tvár.
"Boli to iba 3 dni, ale 3 najlepšie dni," pristúpil som k nej a chytil som jej ruku, aby som ju mohol pohladiť.
"A ja ti ďakujem, že si bol so mnou, ale povedz mi, čo chceš robiť ďalej?" Mierne naklonila hlavu a pozrela sa mi do očí.
"Ja - ja neviem," povedal som v povzdychom a pozrel som sa do zeme.
"Povedz mi, prečo mi tak veľmi chceš pomôcť?" Povedala a pousmiala sa.
"Pretože ma trápi to, čo sa stalo a chcem si to odčiniť!" Mierne som zvýšil hlas a ukázal som jej na nohu.
"Nestačí, že ti odpúšťam?"
"Nie," odpovedal som jej priamo.
"Nevzdáš sa, čo?" Zasmiala sa a pohla sa o kúsok bližšie ku mne.
"Ja sa nevzdávam nikdy!" Nastavil som ruku tak, aby mi mohla podať tašku.
"Vyhral si," povedala a podala mi tašku. Na tvári sa jej objavil zasa jej krásny úsmev a oči jej žiarili spolu s ním ako dve hviezdy.
"Jack, choď domov!" Rozkázal som šoférovi a išiel som za Veronicou.
Pomohol som jej otvoriť dvere a vošli sme do jej domu. Z vnútra bol tuším ešte krajší. Cez okná prenikali do miestností lúče slnka a z obývačky mala krásny výhľad na jej záhradu. Z chodby viedli hore na poschodie krásne lemované drevené schody a všade po stenách mala povešané fotografie a obrazy popartu. Fascinovalo ma to. Keď som sa otočil, všimol som si, že Veronica stála pri dverách a s úsmevom sledovala moje nadšenie z jej stien domu.
"Páči sa ti to?" Pomaly ku mne prišla a usmiala sa na mňa.
"To sú tvoje fotky?" Ukázal som prstom na jednu z nich a pozrel som sa na ňu.
"Áno, keď mám čas, tak fotím," povedala tónom ako keby sa hanbila.
"Veď to je úžasné! Fotograf je moje druhé ja!" Usmial som a na ňu a s nadšením som si ďalej pozeral fotografie.
"Hľadám v tom inšpiráciu," povedala a hľadela na jednu zo svojich fotiek.
"Inšpiráciu pre čo?" Zaujato som na ňu pozrel.
"Pre život," povedala s jej očarujúcim úsmevom a zahľadela sa mi do očí.
"Kam to mám zložiť?" Uhol som pohľadom na jej tašku, ktorú som stále držal v ruke.
"Do obývačky na gauč," povedala a ukázala smerom na dvere obývačky.
"Máš to tu fakt vkusné, dievča!" Rozprestrel som paže v strede obývačky a usmial som sa na ňu.
"Ďakujem!" Usmiala sa na mňa.
"Bývaš tu už dlho?" Sadol som si do kresla a prezrel som si celú izbu.
"Ani nie, len 2 roky, prečo?"
"Len tak sa pýtam," povedal som a hodil som na ňu úškrn.
"Dáš si niečo?" Zložila si barle a chcela ísť do kuchyne.
"Nie, počkaj, ty si sadni a ja po niečo skočím, dobre?" Chytil som ju za ruky a aby som ju zastavil a potom som ju zdvihol na ruky a odniesol som ju na gauč. Opatrne som ju položil na gauč a prisunul som jej stoličku aby si mohla vyložiť nohu.
"Ďakujem, sestrička," povedala s úškrnom a vyložila si nohu.
"Takže, kuchyňa je tam?" Ukázal som hlavou smerom pred seba.
"Áno," povedala a kývla hlavou ako súhlas.
"Tu by to chcelo asi menšie nákupy," povedal som, keď som hľadel do totálne prázdnej chladničky a hrýzol som si pery.
"Prepáč, ja som úplne zabudla, že som nebola v obchode!" Zakričala z obývačky.
"To je v poriadku, voda hádam tečie," povedal som a skúsil som vodovodný kohútik. Voda tiekla.
"Pôjdem do obchodu!" Počul som ako sa snaží vstať a okamžite som k nej pribehol.
"Nie, nie, nie! Ty sa ani nepohneš!" Jemne som ju chytil za ruku a pomohol som jej sa znova posadiť.
"Ale Shannon..." Pozerala na mňa previnilo.
"Nie som tu ako hosť Veronica, prišiel som ti pomôcť, pamätáš?" Čupol som si k nej a usmial som sa.
"Dobre, ale vráť sa skoro," povedala s úsmevom, ktorý ma takmer od jeho úžasu prevalil na zadok.
"Ja som vedel, že ma tu chceš!" S úškrnom som sa postavil a cítil som sa úžasne. Jej reakcia mi pohladila moje tvrdé chlapské ego.
"To som nepovedala!" Hľadela na mňa naštvane a mne sa to páčilo.
"Povedala, ale nepriamo," povedal som víťazným tónom.
"Nemusíš sa vrátiť pokojne nikdy!" Nahodila nafučaný výraz, založila si ruky na prsiach a pozrela sa do druhej strany.
"To by si neprežila!" Sykol som na ňu a stále som sa na ňu škeril.
"A to máš zas odkiaľ?" Pozrela na mňa a pootvorila ústa.
"Od teba predsa!"
"Nepamätám sa, že by som niekedy povedala toto," povedala a mierne našpúlila pery a prižmúrila oči.
"Nemusela si hovoriť absolútne nič!" Povedal som o niečo s väčším úškrnom.
"Nemám na teba slov!" Neveriacky krútila hlavou.
"Samozrejme, že som dokonalý!" Zasmial som sa a vybral som sa k dverám.
"Hej!" Počul som porazenecké skríknutie z obývačky, keď som vychádzal z domu a zasmial som sa. Bola úžasná.
Vybral som sa peši náhodným smerom. Asi po 15 minútach som konečne niečo našiel. Kúpil som chlieb, cestoviny, syr, džús, pivo, corn flakes, ovocie, zeleninu, zmrzlinu, mlieko, popcorn, chipsy, sendviče, a iné. Kým som to peši dotrepal k nej, myslel som si, že ma šľak trafí už po 5 minútach. Moja vina.
"Už som späť!" Zvolal som, keď som sa pretrepal s tým vrecami cez dvere.
"No konečne, trvalo ti to celé storočie!" Skríkla na mňa z obývačky.
"Ako vidím, bolo ti tu smutno bezo mňa," povedal som, keď som prechádzal cez obývačku do kuchyne.
"Práveže to bolo v pohode," povedala a sarkasticky sa na mňa usmiala.
"Ale až od tej doby, čo som vošiel, ja viem!" Skríkol som z kuchyne a potichu som sa zasmial, ale asi to počula.
"Nesmej sa furt!" Zvolala z obývačky.
"Nedá sa, si jednoducho úžasná!" Chvíľu som sa smial, ale potom som si uvedomil, čo som povedal a v momente mi zmizol úškrn z tváre.
"Ale! Neverím, že si si konečne priznal, že tú je aj niekto lepší ako ty!" Smiala sa a neveriacky na mňa hľadela, keď som sa oprel o zárubňu kuchyne.
"Nikdy, som nepovedal, že existuje niekto lepší!"
"No povedal si, že som úžasná, takže netrep!" Keď som videl ako sa smiala a videl som tej je očarujúci úsmev, dochádzali mi všetky argumenty.
"Lenže ja som Boss úžasných!" Hrdo som zdvihol hlavu a usmial som sa.
"Ty si len dobrý, ale ja som úžasná, priznaj si to!"
"Nikdy!" Sykol som na ňu s úškrnom a vrátil som sa do kuchyne, aby som dokončil vybaľovanie nákupu.
Zrazu bolo ticho. Počul som, že asi pozerá televízor a tak som sa rozhodol na vlastné riziko niečo uvariť. Podarilo sa. Jedlé to bolo, chutilo do báječne a voňalo to ešte lepšie.

"Ty si varil?" Prekvapene na mňa pozerala, keď sa objavila vo dverách.
"To kukáš, čo?"
"Vonia to neodolateľne!" Dokrívala ku mne a prst si strčila do hrnca s omáčkou.
"A chutí to?" Pozrel som sa na ňu s obavami.
"Je to vynikajúce!" Usmiala sa a sadla si za stôl v kuchyni.
"Na vlastné riziko Ti prajem dobrú chuť," povedal som a pustil som sa do toho.
Ona sa iba zasmiala a ja som si ten pohľad na ňu vychutnal. V tom momente bola krajšia ako čokoľvek na svete. Pre mňa.
"Čakala som od tvojej pomoci všetko možné, ale že by si mi bol navaril," povedala po chvíli.
"Ti hovorím, že som úžasný!" Zaškeril som sa na ňu.
"V kuchyni rozhodne!" S nadšením si dala do úst ďalšie sústo do úst.
"Moje cestoviny Pasta a lá Shannon chutia každému," povedal som a odpil som si z piva.
"Samozrejme, dáš aj mne?" Ukázala hlavou na plechovku od piva a pozrela sa na mňa.
"Ty chceš pivo?" Zaskočene som na ňu pozrel.
"No áno, a?" Kývla hlavou a usmiala sa.
"Nevedel som, že piješ pivo," povedal som a vybral som z chladničky druhú plechovku.
"Len preto, že som žena?" Otvorila si ju a napila sa.
"Bude to znieť vtipne, ale moje doterajšie partnerky pivo neznášali!"
"Hej a ja som odkedy tvoja partnerka?" Zasmiala sa zaskočene.
"S tebou by som si ani neškrtol," povedal som sarkasticky.
"Ale čo!" Položila si vidličku a ruky si založila na stole.
"Pre mňa si príliš dobrá," povedal som a hodil som na ňu provokatérsky pohľad.
"Zasa si si priznal, že som lepšia!" Zasmiala sa a oprela sa o stoličku.
"Nechytaj ma za slová!"
"Nechytám, len hovorím fakty, pán Leto!" Stále sa usmievala a postavila od stola aby odniesla tanier do dresu.
"Ja to urobím," povedal som a zobral som jej tanier z ruky. Vtedy sme sa zas zapozerali jeden druhému do očí. Tieto momenty boli ako keby sme skúmali jeden druhého.
"Pôjdem si už ľahnúť dobre?" Milo sa usmiala.
"Dobre, keď to upracem, pôjdem domov," povedal som a postavil som sa za dres.
"Dobrú noc," povedala a odišla hore.
"Dobrú noc," povedal som si už v podstate sám pre seba.


Nesmiem zabudnúť, že sa chcem veľmi poďakovať Vany! Ďakujem Ti! :)
Mala som už naozaj asi "spisovateľskú" krízu a ona mi pomohla :D
Ešte raz, ďakujem! ♥

Osud 3.

17. března 2011 v 0:25 30 Seconds To Mars - Poviedky
"Kto si?" Spýtala sa a ja som konečne poriadne začul jej krásny jemný hlas.
"Ja - ja som Shannon," vykoktal som zo seba zaskočený jej hlasom.
"Poznám ťa?" Prižmúrila oči a celého si ma prezrela.
"Nie, ale... Ale mojou vinou si tu," povedal som a s povzdychom som sklopil pohľad na jej nohu.
"Nechápem," povedala, sadla si a pozrela sa na mňa.
"Zrazilo ťa auto a vodičom toho auta, som bol ja Veronica," povedal som a celý napätý som čakal, čo povie. Čakal som len to najhoršie.
"Bože, vôbec nič si nepamätám," povedala o trochu vyšším hlasom a pozrela sa na svoju nohu v sádre.
"Mala si otras mozgu, je to normálne... Teda myslím," povedal som neistým hlasom a stále som sa bál ako malý chlapec pred výpraskom od mamy.
"Ja - ja... A ty si v poriadku?" V momente ma zaskočila. Čakal som, že ma bude nenávidieť, zabíjať ma pohľadmi, nadávať mi, že ma pošle do riti a ona sa spýtala toto. V momente ma strach prešiel a vystriedalo ho nadšenie a šok.
"Takmer som ťa zabil a ty sa staráš o mňa?" Neveriacky som na ňu hľadel.
"Si človek tiež a ak som ti spôsobila veľké škody, prepáč," povedala ospravedlňujúcim tónom.
"Tie škody sú neporovnateľné s tvojím, životom, bál som, sa že to neprežiješ!"
"Prečo?" Prekvapene na mňa pozrela.
"To neviem," povedal a radšej som sklopil pohľad.
"A čo tu vlastne robíš?" Hľadela na mňa stále zmäteným pohľadom.
"Chcel som byť pri tom, keď sa preberieš," povedal som a pristúpil som o krok bližšie k nej.
"Ale prečo to robíš, veď ma ani nepoznáš!"
"Som tu, aby som sa ti ospravedlnil, je to moja vina," povedal som s povzdychom a chcel som jej chytiť ruku, ale uhla sa.
"Dobre, ja ti odpúšťam," povedala a mierne sa pousmiala.
"Ďakujem," šepol som s úsmevom.
Chvíľu sme na seba len tak pozerali a ani sme si to neuvedomovali.
"Nezavolám doktora?" Spýtal som sa a akože som si odkašľal.
"Nie," povedala a stále na mňa pozerala.
"Dobre, keď už viem, že si v poriadku, tak pôjdem," povedal som, no najradšej by som zostal ešte s ňou.
"Prosím, zostaň," povedala a natiahla si ku mne ruku. Pristúpil som naspäť k nej a podal som jej ruku. Zasa sme sa na seba iba pozerali s snažili sa spoznať ten nedefinovateľný pocit, ktorý sme cítili, keď sme sa dotkli jeden druhého. Zaplo mi, že som ju asi len tak nezrazil. Možno to bol osud. Sadol som si k nej na posteľ a držal som ju pevne za ruku, pokým nezaspala. Keď už zaspala, pohladil som ju po tvári a poriadne som ju prikryl paplónom.
Odišiel som domov, trochu sa vyspať, umyť sa a prezliecť sa do čistých vecí.

Keď som sa vrátil do nemocnice, z jej izby som počul: "Pán doktor, kde je Shannon?"
Rýchlo a s úsmevom som vošiel do izby a pozrel som sa na ňu.
"Pán Leto, vidím, že ste sa konečne vyspali," povedal doktor a usmial sa.
"Keď viem, že je v poriadku, som už aj ja," povedal som a stále som sa na ňu pozeral. Po chvíli sa na mňa usmiala úsmevom, ktorý ma totálne odzbrojil a nevedel som ako sa mám pohnúť.
"Myslím, že ak už budete chcieť Veronica, môžete ísť domov," povedal doktor a pozrel sa na ňu.
"Radšej by som tu zostala, kým sa mi nedá noha do poriadku, doma mi totižto nemá kto pomôcť," povedala so zmiereným tónom v hlase.
"V poriadku, tak sa držte a vy pán Leto tiež," povedal a s úsmevom odišiel.
"Ako sa dnes cítiš?" Sadol som si k nej na posteľ a odpil som si z kávy, ktorú som si kúpil cestou k nej.
"Prečo si zasa tu?"
"Vždy odpovedáš otázkou?"
"A ty?" Usmiala sa a vypla si vlasy do gumičky.
"Nie si rada, že sa aspoň niekto o teba zaujíma?"
"Tak to bolo hnusné!" Založila si ruky a zdvihla jeden kútik úst ako náznak úškrnu.
"Prepáč," povedal som a potichu som sa zasmial.
"Je ti niečo vtipné?" Mierne zdvihla nohu aby ma kolenom drgla do chrbta.
"Absolútne nič, som vážny ako ešte nikdy," povedal som vážnym tónom, no po pár sekundách som sa zasa zasmial.
"Fajn," povedala a zobrala si časopis.
"Tak už mi povieš ako sa dnes cítiš?" Pozrel som sa na ňu a zatvoril som jej časopis.
"Hovorí ti niečo sloboda vlastne vôle?" Prižmúrila oči a celého si ma premerala od hora až dole.
"Nemám problém tu byť do zajtra, slečna Veronica Stonesová!" Keď som vyslovil jej meno, mykla sa a snažila skryť prekvapený výraz v tvári.
"Je mi už oveľa lepšie," povedala a civela na mňa ako na niečo prehnane sladké.
"Ďakujem," povedal som víťazným tónom.
"Dobre, takže už môžeš ísť, nie?"
"Takže ti tu už vadím?" Otočil som sa k nej s úškrnom.
"To som nepovedala!" Sklopila pohľad a pozrela sa von oknom.
"Tak kde je problém?" Rozhodil som rukami a stále som sa škeril.
"Ja ťa ani nepoznám, ty nepoznáš mňa a správaš sa ku mne ako keby si ma poznal večnosť!" Pozerala na mňa vážnym pohľadom a videl som, že sa bojí.
"Ty - ty sa ma bojíš?" V momente som zvážnel a pomaly som išiel k nej.
"Neviem, len mi príde zvláštne, že sa o mňa staráš a pri tom ma vôbec nepoznáš," povedala s povzdychom.
"Ublížil som ti a chcem sa ti za to odčiniť, nič viac, nechcem ťa znásilniť, zneužiť, okradnúť a ja neviem, čo všetko," povedal som pokojným tónom chytil som ju za ruku. Tentoraz sa neuhla.
"To, že si pri mne, berieš ako formu trestu?" Vytiahla si ruku z mojej a pozrela sa mi do očí.
"Nie, chcem ti pomôcť, si tu úplne sama a ja z nedefinovateľného pocitu chcem byť jednoducho tu, pri tebe!" Opäť som jej chytil ruku a stisol som ju pevnejšie.
"Ďakujem," povedala potichu a pozrela sa mi do očí.
"Niet za čo ďakovať," povedal som a pohladil som ju po ruke.
"Je, za to, že si tu so mnou," pozrela sa na mňa a milo sa usmiala a ja som bol zas odrovnaný.
"Ako som povedal, chcem ti pomôcť," povedal som až prehnane milým tónom na moje pomery.
"Zaberá," povedala a usmiali sme sa na seba.
Do večera sme sa rozprávali a vždy, keď sa usmiala ma zalial pocit tepla. Jej úsmev bol jednoducho očarujúci. Jej hlas mi znel v ušiach ako zvončeky slasti a jej prítomnosť ma šteklila v bruchu.
Keď zaspala, išiel som sa domov vyspať a prezliecť sa, aby som mohol zasa zajtra prísť.

"Netráviš tam nejako moc času, braček?" Spýtal sa ma Jared, ktorý sedel na gauči oblečený v pyžame.
"Nie," povedal som vážnym tónom a odišiel som do svojej izby.
"Tak ma dnes napadlo, že sme si už dávno spolu niekam nevyrazili," povedal, keď vošiel do mojej izby.
"Prepáč, nemám čas," odfrkol som mu zaujatý do svojho iPhonu.
"Fajn!" Treskol dverami a odišiel si ľahnúť do izby.
Dobre, bol som hnusný, ale Veronica mi tak zamestnala hlavu, že som sa naozaj nedokázal sústrediť na nič iné! Chcel som jej toho ešte toľko povedať. V niektorých momentoch, keď som na ňu myslel, pristihol som sa ako sa usmievam do blba.

Strach. Bolesť. Zmätok. Ovládli ma, keď som na druhý deň ráno vošiel do jej izby. Jej posteľ bola uprataná a Veronica nebola nikde. Na istú chvíľu som si myslel, že som si pomýlil izbu, ale keď som sa pozrel na číslo dverí, zistil som, že som tu dobre. Obzrel som sa po izbe a všetko bolo preč. Izba bola pripravená pre ďalšieho pacienta. Zostávalo mi už ísť iba za doktorom.
"Tu som," ozval sa jemný hlások za mnou.
"Veronica!" Zvolal som od prekvapenia.
"Čo je?" Zaskočená na mňa pozrela a ustúpila o krok dozadu.
"Nič, len som rád, že ťa vidím!"
"Aha," povedala prekvapeným hlasom a usmiala sa. Keď išla k posteli, zobrala si barle, ktorými sa podopierala a chcela si zobrať tašku.
"Počkaj, pomôžem ti," dobehol som k nej a zodvihol som jej tašku na posteľ.
"Ďakujem," povedala a opäť sa na mňa usmiala tým svojím prenádherným úsmevom.
"Takže už ideš domov?" Spýtal som sa a sledoval som ako sa balí.
"Áno, vraj som sa uzdravila astronomickou rýchlosťou, čo je dobré aj pre teba," povedala a šibalsky sa usmiala.
"Ako pre mňa?" Nechápavo som sa na ňu pozrel.
"Nebudeš mať problémy," povedala s úsmevom.
"S tebou nemôže mať nikto problém," usmial som sa a čakal som jej reakciu.
"By si sa čudoval," povedala, zapla si tašku a oprela sa o barly aby mohla odísť.
"Počkaj, odveziem ťa domov," dobehol som k nej a zobral som jej tašku.
"Nie, nerob si so mnou starosti, zvládnem to aj sama," povedala a snažila zobrať si tašku nazad.
"Povedal som ti, že ti chcem pomôcť a aj sa tak stane!" Schoval som si tašku za seba, aby mi ju nemohla zobrať.
"A ako mi chceš pomôcť?"
"Ako budem môcť a ja viem, že ma vôbec nepoznáš, ale..."
"Dobre," prerušila ma a prižmúrila oči.
"Čo, dobre?"
"Môžeš mi pomôcť," zasmiala sa a odišla pomaly k výťahu.



Bláznivý život 18.

16. března 2011 v 2:55 30 Seconds To Mars - Poviedky
Keď sme dorazili na párty, všade boli fotografi. Neznášal som to. Christina nás našťastie zobrala tam, kam mali fotografi vstup zakázaný.
Prvé, čo som urobil bolo, že som si nalial za pohár šampanského. Potom to skončilo už u 2 až 5 pohároch šampanského. Opil som sa. O Shannonovi a Tomovi som už nemal ani prehľad. Šli ani neviem kam a ja som bol rád, že žijem.
"Poď, pôjdeme," povedala Christina a podala mi ruku.
"Kam ideme?"
"Domov, sme opití, takže radšej už poďme!" Ťahala ma za ruku a vyšli sme zadným vchodom, pred ktorým nás už čakal odvoz do hotela.

Sadli sme si na posteľ a obaja sme chvíľu pozerali do blba.
"Som spitý ako nikdy," povedal som a sklopil som hlavu.
"Ja pôjdem," povedala a postavila sa.
"Nie, počkaj!" Postavil som sa a chytil som ju za ruku a pritiahol som si ju k sebe. Boli sme od seba iba kúsok, tak som neváhal a pobozkal som ju.
"Dobre, toto nie," povedala a snažila sa ma odstrčiť od seba, no držal som si ju príliš blízko tela a príliš pevne.
"Zostaň!" Šepol som jej do pier a cítil som ako sa zachvela.
"To mal byť rozkaz?" Stále sa pokúšala odtrhnúť sa odo mňa a stále márne.
"Áno," Sykol som na ňu s úškrnom a pobozkal som ju na krku.
"Prosím, prestaň, si opitý!" Snažila sa dať moje ruky dole z jej pása, ale nepodarilo sa jej to.
Ja som jej už nič nepovedal a znova som ju pobozkal. Po chvíli pootvorila pery a bozk mi opätovala. Chytila ma okolo krku a pritisla si ma ešte viacej k svojím perám. Skrotil som si ju. Pomaly mi vyzliekla bundu a potom sa vrhla na košeľu. Keď som bol hore do pol pása nahý, vyzliekol som jej tričko. Vtedy som si spomenul na Lesley. Že robím blbosť, ktorú neskôr oľutujem, ale bol som až príliš opitý, na to, aby som rozkázal sebe samému prestať. Chcel som ju a tak som sa aj správal. V tej chvíli som neľutoval nič, len som si užíval, ten pocit slasti. Tá slasť, bola tú noc pre mňa Christina.

"Do kelu!" Počul som ako sykla, keď ráno vstávala z postele.
"Čo sa deje?" Rozospato som na ňu hľadel ako sa oblieka.
"Jared, my sme spolu spali!"
"Čože?" Vôbec, ale absolútne vôbec nič som si z tej noci nepamätal.
"Ja som taká krava!" Potichu si nadávala, kým si obliekala tričko.
"Počkaj, upokoj sa," povedal som a chcel som vstať, no zistil som, že nemám na sebe slipy a začal som sa obzerať po izbe.
"Pod paplónom," povedala sarkastickým tónom.
Rýchlo som ich na seba navliekol a postavil som sa.
"Dobre, ja si zo včerajška absolútne nič nepamätám!" Postavil som sa pred ňu a pozrel som sa jej do očí.
"Bodaj by, bol si spitý jak decko po požití liehu!"
"Cítim," povedal som a chytil som si hlavu, ktorá ma neskutočne bolela.
"Pozri, o to lepšie, že si nič nepamätáš, pretože včera sa nič nestalo, dobre?" Schmatla si kabelku a treskla dverami pri odchode.
"Do riti!" Skríkol som na celú izbu, keď treskla dverami. Triasol sa mi z toho celý mozog.
Myslel som, že od tej neskutočnej bolesti vyskočím z okna. Objednal som si 2 kávy do izby a niečo na jedenie. Kým mi to priviezli vliezol som do sprchy a hodil som do seba takmer celú škatuľku Aspirinu. Keď som vyliezol zo sprchy a opásal som si okolo pása uterák, vyšiel som von z kúpeľne a akurát mi na stôl vykladala raňajky sexy recepčná. Čudný moment, ja iba v uteráku a ona chúďa si len robí svoju prácu. No bol som ako po ródeu a nemal som chuť na ďalší sex, tak som zaliezol naspäť do kúpeľne a počkal som, kým odíde. Zotrel som paru zo zrkadla a keď som sa uvidel, naplo ma. Lesley! Ja som ju podviedol! Som normálny?! Konečne som šťastný, že ju mám a urobím toto? Vyčítal som si pri pohľade na seba samého v zrkadle. Bol som idiot. Keď som vyšiel z kúpeľne, zozbieral som svoje veci zo zeme a obliekol som sa do nich. Každý jeden zdvihnutý kúsok mi spôsobil bolesť. Pripomenul mi, čo som urobil.
Hodil som do seba tie dve šálky kávy, hodil som na seba bundu a odišiel som. Tackal som sa k výťahu podozrivo pomaly a nebolo mi najlepšie. Mal som chuť sadnúť si na zem a zostať tam. No musel som ísť do haly aby som pomohol s balením, keďže tá noc s Christinou bola nečakaná.

"Čaute," povedal som skleslo, keď som vošiel do šatne v hale a prvá vec, kam mi ubehol pohľad, bola Christina, ktorá okamžite odvrátila pohľad.
"Kde sa flákaš?" Spýtal sa ma Shannon, ktorý sa nečakane objavil za mnou.
"Veď už som tu!" Odfrkol som naštvaným tónom a išiel som si zbaliť veci.
"Si vstal ľavou nohou z postele, či čo?" Shannon ma svojími otázkami v to ráno znervózňoval.
"V podstate áno," povedal som a čupol som si k svojím veciam a cítil som na sebe Christinin pohľad.
Balenie prebehlo v tichu. Nikto sa s nikým nebavil a všetci starali iba o svoje veci. Približne po hodine sme boli prichystaní odísť.

"Ideme?" Spýtal sa ma Tomo, ktorý ma počkal, kým som si skontroloval, či mám všetko.
Kývol som hlavou ako súhlas a vyrazili sme.

V autobuse som si naschvál sadol vedľa Christiny. Museli sme porozprávať, pretože ignorovať jeden druhého sme nemohli.
"Musíme si pohovoriť," povedal som a pozrel som sa na ňu.
"Niet o čom," povedala naštvaným tónom.
"Christina, nemôžeme sa ignorovať celý čas!" Otočil som sa k nej a chcel som sa jej pozrieť do očí, ale stále sa uhýbala.
"Doteraz sme to zvládli," povedala a konečne sa mi pozrela do očí.
"Lenže ja to nevydržím!"
"Dobre, pozri sa, jediná cesta je na to všetko zabudnúť," povedala a zhlboka sa nadýchla.
"S tým problém nebude, keďže si nič nepamätám," povedal som a mierne som sa usmial.
"Dobre, nič sa nestalo, okej?" Pozrela sa mi do očí a podala mi ruku.
"Platí a prosím, nehovor nič Lesley, dobre?"
"Tak či tak ma nenávidí," povedala s povzdychom a odišla do kuchynky v autobuse.
"Čo?" Nechápavo som sa spýtal sám seba.
Vykašľal som sa na to, bol som rád, že som s Christinou opäť za dobre. Zobral som si knihu a celú cestu som si čítal. Keď sme už prichádzali do cieľa, išiel som do kúpeľne a keď som otvoril dvere, nad umývadlom stála Christina.
"Prepáč," povedal som a uhol som sa, aby mohla vyjsť.
"V pohode," povedala a pustila sa umývadla.
Keď chcela prejsť okolo mňa ako keby sme sa zasekli jeden o druhého. Naše telá sa dotýkali ako najviac to šlo. Nevedeli sme čo robiť a po chvíli sa mi pozrela so očí a ja som sa zasa nemohol ovládnuť. Chytil som ju za zápästia a pritisol som ju svojím telom viacej k stene. Moje pery sa takmer dotýkali jej a keď som cítil jej teplý dych na mojej tvári, okamžite som si ako by zázrakom spomenul na tú noc s ňou. V tom momente ma striaslo, ale skôr ako by som urobil nejakú hlúposť som ju pustil, odstúpil som a uhol som pohľadom. No v tom zamkla dvere, pritisla sa na mňa, chytila ma okolo krku a pobozkala ma. Ja ako zmyslov zbavený som jej bozk opätoval a začínal som ju bozkávať náruživejšie.
"Jared, vylez, sme tu!" Zatrieskal na dvere Shannon a ja som sa od nej v momente odlepil, odomkol som dvere a doslova som vyletel von. Predychával som ďalšiu chybu, ktorú som urobil a prišlo mi slabo od srdca.
"Si v poriadku?" Tomo ma chytil za plece a pozrel sa na mňa.
"Si celý bledý a dychčíš ako pes," povedal Shannon a neveriacky na mňa pozeral.
"Nie, nie som," dostal som zo seba s ťažkosťami a zhlboka som sa nadýchol.
"Tu máš," povedala Christina a podala mi fľašu vody.
"Daj mi pokoj!" Sykol som na ňu, vyrazil som jej fľašu z ruky a odišiel som preč. Nevedel som, kam idem, ale potreboval som byť sám. Jediné, čo som potreboval, bola Lesley. Objať ju, cítiť ju. Bola moje všetko a ja som robím všetky veci tak ako keby som ju chcel stratiť.

Osud 2.

15. března 2011 v 14:54 30 Seconds To Mars - Poviedky
Po odbere krvi som čakal aj s policajtmi na chodbe na výsledok. Bol som vynervovaný, či to dievča prežije a či ja prejdem.
"Takže páni," povedal pán doktor, ktorý vyšiel z labáku.
"Je čistý?" Spýtal sa ho policajt a ja som len na nich kukal.
"Áno," povedal doktor s úsmevom a ja som mu úsmev opätoval.
"Takže pán Leto, už len aby prežilo to dievča!" Policajt mi podal kópiu výsledkov a odišiel preč.
"To je všetko?" Pozrel som na doktora.
"Áno, pokiaľ je obvinený čistý, nemajú už nič na práci," povedal a odišiel naspäť do labáku.
Vedel som, že v tej istej nemocnici leží aj to dievča, ktoré som zrazil, tak som išiel na recepciu.
"Dobrý, prosím Vás, asi pred hodinou sem priviezli jedno mladé dievča, mohli by ste mi poradiť kam mám ísť?" Spýtal som celý roztrasený recepčnej.
"Ste pán Leto?" Milo sa na mňa pozrela.
"To ma tu už každý pozná?" Pozrel som na ňu a zdvihol som jedno obočie.
"Choďte rovno a potom výťahom na 4.poschodie a potom na úplny koniec chodby," povedala a usmiala sa.
"Ďakujem!"
Vyviezol som sa výťahom na 4.poschodie a dotackal som sa na koniec chodby. Sadol som si na lavičku na chodbe a čakal som.

"Pán Leto?" Chytil ma za plece doktor a mierne so mnou potriasol. Zaspal som.
"A - áno," vykoktal som sa a postavil som sa oproti nemu.
"Ste v poriadku?" Naklonil hlavu mierne dopredu a pozrel sa mi do očí.
"Bude žiť?" Odtrhol som sa od jeho pohľadu a pozrel som sa na okno izby, kde ležala.
"Je v úplnom poriadku, len má stredný otras mozgu a zlomený členok," povedal, chytil ma za plece a usmial sa.
"Bože, ďakujem!" Od samého šťastia som objal doktora.
"Chcete ísť za ňou?" Pozrel na mňa pochybovačným pohľadom.
"A smiem?" Prekvapene som na neho pozrel.
"Samozrejme, aj keď Vás nepozná, zakázať Vám to nemôžem," povedal a odstúpil na bok, aby som mohol vojsť.
"Takmer som ju zabil, musím sa jej ospravedlniť," povedal som a dlaňou som si pretrel tvár.
"Nebojte sa, tak skoro sa nepreberie," povedal a ja som už vchádzal do izby. Keď som ju uvidel, rozbušilo sa mi srdce. Všetky tie stroje okolo nej, jej hlava a noha... Takmer som ju zabil. Vedel som, že sme v izbe sami, tak som k nej pristúpil bližšie a zobral som si do dlaní jej jemnú ruku. V momente, keď som sa jej dotkol, mojim telom opäť prešlo niečo úžasné. Niečo nedefinovateľné! Hľadel som na ňu asi hodinu a vyčítal som si to všetko. Ja debil! Ja idiot! Veď mohla umrieť! Nemohol som z nej spustiť oči a už vôbec sa mi nechcelo od nej odísť. Sadol som si na pohovku v izbe a asi po hodine pozerania sa na ňu som zaspal.

Ráno, keď som sa zobudil, som videl doktora pri jej posteli. Chcel som sa okamžite postaviť, no môj stuhnutý krk a chrbát mi v tom zabránili. Pomaly som sa postavil a prišiel som k nemu. To dievča sa stále neprebralo.
"Vyspali ste sa dobre?" Spýtal sa ma doktor zaujatý do výsledkov na prístrojoch.
"Neopísateľne hrozne," povedal som a pozrel som sa pred seba, kde som videl svoj odraz v okne a myklo ma. Mal som vlasy na všetky svetové strany a celý som bol nejaký pokrčený.
"Pán Leto, mali by ste sa ísť domov vyspať a dať si horúcu sprchu, veď prísť môžete aj potom," povedal presvedčivým tónom v hlase, no ja som ho nemienil poslúchať.
"Neodídem odtiaľto, pokiaľ sa nepreberie!" Skríkol som na neho potichu.
"Ako chcete," povedal pokojným tónom a odstúpil od nej.
Postavil som bližšie k nej a sledoval som ju. Tak veľmi som každú sekundu čakal, že otvorí oči.
"Kedy sa preberie?" Spýtal som sa a stále som na ňu hľadel.
"Najskôr zajtra ak sa nič neskomplikuje," povedal a prezrel si jej spis.
"Som taký idiot!" Sykol som si sám pre seba a trhol som hlavou.
"Nie ste, stávajú sa aj horšie veci!"
"Ale veci tohto druhu sa asi fakt môžu prihodiť len mne," povedal som s povzdychom a pozrel som sa na doktora.
"Niet sa čoho báť! Do dvoch mesiacov ak nie skôr bude opäť v poriadku ako keby sa nič nestalo," povedal doktor pokojným hlasom a usmial sa.
"Ako sa vlastne volá?"
"Volá sa Veronica Stonesová a podľa jej dokladov bude mať o 5 mesiacov 23 rokov," povedal a čítal si jej lekársky spis.
"Veronica," šepol som a s úsmevom som sa na ňu pozrel.
"A čo jej rodina?" Spýtal som sa.
"Nikoho sme nenašli," povedal s povzdychom a pozrel sa na ňu.
Keď doktor odišiel, opäť som jej chytil ruku a stále som na ňu iba pozeral. Nevedel som prečo, no bál som sa o ňu. Nevedel som, čo bude, keď sa preberie. Že, čo jej poviem. Netušil som prečo, ale jednoducho som sa o ňu bál. O jej život. V tom momente mi bolo ukradnuté všetko. Dokázal som sa sústrediť iba na ňu, na nič iné. Pomaly som natiahol ruku k jej tvári a pohladil som ju. Zvieral som jej ruku tuhšie a tuhšie. Chcel som aby sa prebrala.
Po chvíli som ju pustil, hodil som na seba mikinu a išiel som si dať z automatu tú žbrndu nazývanú kávou. Bol som z toho všetkého ešte taký roztasený, že som si odpil asi raz za polhodinu. Celý čas som civel do zeme.

"Ty sa aj hlásiš, hej?"
"Čo?" Zdvihol som hlavu a pozrel som sa na Jareda, ktorý tam zrazu stál predo mnou.
"Skoro ma o zem hodilo, keď mi povedali, čo sa stalo, si v poriadku?" Sadol si vedľa mňa a ruku si prehodil cez moje plecia.
"Áno, len sa bojím," povedal som potichu a pozrel som sa na dvere jej izby.
"Tie pokuty zmastíme, neboj sa!"
"Nie, bojím sa o Veronicu," povedal som a pozrel som sa mu do očí.
"Veronicu?" Zarazene na mňa pozrel.
"Veronica je dievča, ktoré som zrazil," povedal som a povzdychol som si.
"Ty si niekoho zrazil?!"
"Upokoj sa!" Chytil som ho za ruku, keď chcel akurát vstať.
"O tomto sa mi nikto ani nezmienil!" povedal pokojnejším tónom.
"Je to na zbláznenie!" Zaklonil som hlavu a zavrel som oči. Cítil som ako sa moje vnútro rúca kúsok po kúsku. Bolesť a strach blúdili po mojom tele a ja som necítil nič iné, iba prázdno vo mne.
"Poď, zoberiem ťa domov a prídeš sem hneď zajtra," povedal a začal ma ťahať aby som vstal.
"Ja sa odtiaľto nepohnem, pokiaľ sa nepreberie!" Vytrhol som si ruku z jeho a naklonil som sa dopredu.
"Shannon," čupol si predo mňa a povedal: "Ona sa preberie, len daj tomu čas a keď už bude jasné, že je všetko v úplnom poriadku, prosím, ozvi sa, dobre?" Chytil ma za krk a potom ma objal.
"Dobre," šepol som a objal som ho tiež. V tej chvíli mi to padlo veľmi dobre.
Keď Jared odišiel, vrátil som sa k nej do izby. Vonku sa už stmievalo. Sadol som si na pohovku a hlavu som si zložil do dlaní. Rozmýšľal som, čo jej poviem, keď sa preberie. V tom som začul šuchot. Chvíľu som šokovane zazeral do zeme, keď som počul mierne zastonanie. Pomaly som zdvihol hlavu a videl som ako sa hýbe. Otáčala hlavou doľava a doprava a hýbala nohami. Pomaly som vstal a opatrne som sa k nej priblížil. Sledoval som každý jej pohyb. Keď sa upokojila, pomaly začala otvárať oči. Pozrela na mňa nechápavým pohľadom a ja som v ňom stratil. Mala krásne modré oči a v nich ako keby odlesky drahokamov. Pohľadom si prebehla celú izbu a vrátila sa na mňa.
"Čo - čo sa stalo?" Nadýchla sa a stále na mňa nechápavo pozerala.
"Mala si nehodu," povedal som a ako sprostý som sa nedokázal ovládnuť a usmial som sa na ňu.

Osud 1.

13. března 2011 v 22:17 30 Seconds To Mars - Poviedky
"Vstávaj!" Hodil som po Jaredovi vankúš a roztiahol som závesy.
"Šibe ti, veď je len 10:00 ráno!" Strčil si hlavu pod paplón a pokračoval v spánku. Vedel som, že vôňa waflí ho zobudí, tak som sa do toho pustil.

"No, dobre ráno spáč!" S úškrnom som sa pozrel na Jareda, keď sa dotrepal do kuchyne.
"Ty vieš, čo na mňa platí," povedal a zívol si.
"Samozrejme, som predsa tvoj najlepší a najúžasnejší braček!"
"No zasa to tak nepreháňaj," povedal a zobral si jednu waflu.
"Čo si povedal?" Šťuchol som ho do brucha a obaja sme sa rozosmiali.
"Pôjdeš dnes niekam?" Spýtal sa ma, keď sa dosmial.
"Mám v pláne ísť za mesto, niečo pofotiť, prečo?" Nacpal som do seba poslednú waflu a ukázal som hlavou smerom k mojim veciam na fotenie.
"Nemôžem ísť s tebou?"
"Sa bojíš sám doma?" Zasmial som sa.
"Nie, len v televízii už nič nedávajú a..." Nedopovedal vetu a sklopil pohľad.
"A chýba ti baba," povedal som a zaškeril som sa.
"Nie!"
"To je jedno, so sebou ťa neberiem!" Postavil som sa a išiel som sa obuť.
"Prečo?" Postavil sa vedľa mňa.
"Lebo mi do toho budeš kecať!" Pozrel som sa na neho a na oči som si dal slnečné okuliare.
"Kedy som ti ja do toho kecal?"
"O to ide, nikdy!" S úsmevom so ho potľapkal po pleci, zobral som si veci a zmizol som.

Autom som sa vybral úplne za koniec mesta a nafotil som si okolie. Chcel som si nafotiť aj nejaké tie plazy, ale tie malé beštie zmizli jak na varovanie! Keď som sa otočil bol tam prenádherný výhľad na mesto. Priam skvostný. Urobil som zopár záberov a v tom mi zazvonil telefón. Jared.
"Áno, pán malý?" Oslovil som ho do telefónu.
"Pán malý ti hlási, že som ti asi pokazil kotol," povedal a mňa až striaslo.
"Čo si urobil?!"
"Asi som pokazil kotol!" V hlase ho chytala panika a aj mala prečo, mohlo to vybuchnúť!
"A čo si urobil?" Vrieskal som tam po ňom ako zmyslov zbavený a ak tá zver aspoň rok nevylezie von, vinníkom budem ja.
"Chcel som len nahriať teplú vodu!"
"Blázon, už sa toho ani nedotkni, do 20 minút som doma!" Zvesil som a rýchlo som si zbalil veci aby som mohol vyraziť.

Hnal som sa cez mesto ako zmyslov zbavený a bol som rád, že ma nechytili policajti. Blížil som sa k malej križovatke v Malibu a chystalo sa na červenú, no ja som chcel byť hrdina a stihnúť to. Pridal som na plyne a letel som. Predbehol som auto predo mnou a keď som bol pri prechode, všimol som si, že jedno dievča vstupuje na prechod, no nestihol som to ubrzdiť. Zrazil som ju a odhodilo ju asi pol metra od auta. Okamžite som prudko zabrzdil a vystúpil som z auta. Rozbehol som sa k nej a keď som sa jej dotkol, telom mi prešlo niečo zvláštne. Opatrne som jej zdvihol hlavu a podložil som jej pod ňu moju bundu.
"Volajte niekto záchranku!" Kričal som v panike na ľudí okolo.
"Prosím, preber sa, prosím!" Hladil som ju po tvári a celý som sa triasol. Nemohla mať viac ako 23 rokov. Keď som ju chytil na spánku na ľavej strane hlavy, ruku som mal od krvi. Mala rozbitú hlavu a jej krásne blond vlasy boli celé od krvi.
"Sanitka tu bude do piatich minút!" Zvolal na mňa jeden z davu a čupol si k nám.
Bolo to divné, ale začal som plakať. Bál som sa o jej život. Bola to všetko moja vina! Stále sa nepreberala.
"Dýcha?" Celý roztrasený som sa pozrel na toho chlapíka vedľa nás.
"Má nepravidelný tep, ale áno," povedal a ruku mal stále na jej krku.
"Preber sa, prosím!" Chytil som jej ruku a pozeral som jej na tvár. V tom momente som si uvedomil, že som asi zrazil anjela. Bola prenádherná. Bál som sa, že sa už nikdy nepreberie.
Keď prišla sanitka, surovo ma od nej odstrčili a všetci záchranári sa zbehli okolo nej. Mňa už len čakal výsluch od polície.
"Vy ste vinník dopravnej nehody?" Pristúpil ku mne policajt.
"Áno, ja," povzdychol som si a otočil som sa ešte k nej.
"Môžem vidieť vaše doklady?" Pozeral na mňa prísnym pohľadom.
"Samozrejme," povedal som a išiel som si do auta pre doklady. Na kapote auta som si všimol priehlbinu a krv. Striaslo ma.
"Nech sa páči," povedal som a podal som seržantovi moje doklady.
"Takže pán Leto, pili ste pred alebo počas jazdy?"
"Nie," odpovedal som priamo.
"Nech sa páči, budete fúkať," povedal a podal mi stroj na meranie promile v krvi.
Keď som do toho fúkol, mierne sa mi zatočila hlava.
"Dobre, alkohol ste nepožili, ale budete sa musieť podrobiť testom krvi, aby sme sa uistili, že ste nepožili ani žiadne návykové látky," pozrel na mňa a potom na to dievča.
"Dobre," povzdychol som si znova.
"Pán Leto, mohli by ste mi aspoň trocha popísať tú nehodu?"
"Ja - ja išiel som prekročenou rýchlosťou, pretože som sa ponáhľal domov a keď som si všimol ako vykročila na cestu, chcel som zabrzdiť a uhnúť, no nestihol som to," vysvetlil som mu.
"A smiem vedieť pre aký, očividne vážny dôvod ste sa ponáhľali domov?" Spýtal sa ma a každú moju odpoveď si zapisoval.
"Naozaj to chcete vedieť?" Zdvihol som jedno obočie.
"Prosil by som," povedal prísnym tónom.
"Volal mi brat, že pokazil kotol a ja som sa bál, že to vybuchne!"
"Je váš brat psychicky alebo fyzicky postihnutý?" Pokračoval v písaní do bloku.
"Fyzicky nie, ale občas si myslím, že psychicky áno," povedal som so sarkazmom v tóne.
"Takže má nejaké zdravotné problémy?"
"Nie, je... je Jared Leto," povedal som a spustil som plecia.
"Tak ten nevyzerá byť vždy v poriadku," povedal s úškrnom.
"Ja viem," pozrel som sa na to dievča, ktoré práve nakladali do sanitky.
"Dobre, odvezieme Vás do nemocnice, kde Vám urobia krvné testy a ak budú negatívne, stačí Vám sa už len modliť aby to dievča prežilo," povedal a ukázal perom na sanitku. Keď sanitka odchádzala, chvíľu som ju sledoval, kým sa nestratila v premávke. V duchu som sa modlil čo najviac to šlo, aby prežila.

Bláznivý život 17.

13. března 2011 v 2:31 30 Seconds To Mars - Poviedky
JARED:
2 dni sú zasa preč, už 2 dni. Hovoril som si v duchu, keď som si utieral hlavu uterákom. Vôbec, ale vôbec sa mi nechcelo na tú párty. Vedel som, že tam bude zasa kopec ľudí zazerajúcich na mňa a že sa pri najlepšom zas opijem.

"Chce sa mi tak ísť asi ako čistiť opičie hovná!" Zahlásil Shannon, keď vošiel do šatne.
"Musíte tam ísť, sľúbila som im to!" Hádala sa Christina so Shannonom.
"Podrazáčka!" Sykol na ňu.
"Ak sa ti to nepáči, ja môžem aj odísť!" Kričala na neho.
"Ani nevieš ako by ma to potešilo!" Shannon sa jej otočil chrbtom a odpil si z fľaše vody.
"Gratulujem ti!" Christina mu šmarila notes k nohám a so slzami v očiach odišla zo šatne.
"Čo jej šibe? Robil som si srandu!" Šokovane pozeral na dvere a potom zodvihol notes.
"Môžeš sa ty aspoň s niekým raz zniesť, prosím?" Pozrel som na neho vyčítavým pohľadom a rozbehol som sa za Christinou.
Hľadal som ju všade, no nikde som ju nemohol nájsť. Našiel som ju až na schodoch pri východe na strechu. Sedela tam schúlená a plakala.
"Hej, čo je?" Sadol som si vedľa nej a pohladil som ju po chrbte.
"Ja neviem," dostala zo seba a pokračovala v plakaní.
"Povedal ti niečo Shannon?"
"Nie," vyhŕklo z nej a jednou rukou si zotrela prúd sĺz stekajúcich z jej očí.
"Ale niečo sa stať muselo," povedal som a nahol som sa nižšie aby som jej videl so tváre.
"Problém je vo mne," povedala a pozrela sa mi do očí.
"Prečo?" Chytil som ju za ruku a pohladil som ju po chrbte.
"Všetko sa mi rúca!" Znova sa rozplakala a hlavu si oprela o moju hruď.
"Ako rúca?" Hladil som ju po vlasoch a z jej vône, ktorú som do seba vdýchol sa mi jemne zakrútila hlava.
"Jeremy ma nechal, sestra ma nenávidí, lebo som je povedala niečo hrozné a ja nemám nikoho!" Mierne sa skrčila a rozplakala sa ešte viacej.
Stále som ju hladil a nechal som ju, nech sa vyplače. Jej vôňa mi v istých momentoch pripomínala Lesley.
"Prepáč," povedala, keď sa odtiahla a pozrela sa na moje tričko, na ktorom bol mokrý fľak.
"To nevadí," povedal som a usmial som sa na ňu.
"Strácaš tu iba so mnou čas, choď sa baviť!" Otočila a ja som si všimol, že jej znova do očí nabehli slzy.
"Christina, mne vôbec nevadí, že som tu s tebou, naopak, mne sa tam ani nechce ísť!" Otočil som ju k sebe a usmial som sa na ňu.
"Lenže ak tam nebudeme, zabijú ma," povedala a utrela si ďalšiu stekajúcu slzu po jej líci.
"Tak poď, pôjdeme tam pekne spolu, ani za svet ťa tu nenechám!" Postavil som sa a podal som jej ruku.
"Dobre," povedala, podala mi ruku a zasmiala sa.
"Len asi budem potrebovať niečo suché," dodal som, keď sme schádzali ruka v ruke po schodoch.
"To čo..." vykoktal zo seba Shannon, keď nás uvidel prichádzať k nemu.
"To nič!" Usmial som sa na neho a vošiel som aj s Christinou do šatne.
"Daj si toto," povedala a podala mi karovanú fialovú košeľu.
"Myslíš?" Pozrel som na ňu pochybovačným pohľadom.
"Nemyslím, viem a ešte toto, toto a toto," povedala a podala mi 2 kusy oblečenia a topánky. Bola to kožená bunda, čierne džiny a kanady.
"Tak dobre," povzdychol som si a kým som sa prezliekal otočila sa a prezerala si ďalšie naše oblečenie.
"Mohla... Nie, mala by som niečo vybrať aj Shannonovi," povedala si sama pre seba, keď sa hrabala v oblečení.
"No, môže byť?" Rozprestrel som paže a s úškrnom som sa na ňu pozrel a ona len pootvorila ústa.
"Vyzeráš úžasne!" Usmiala sa a založila si ruky na prsiach.
V tom vošiel Shannon a začal na ňu zazerať.
"Dobre, Christina vravela, že by si sa aj ty mal niečo vybrať a rada by ti pomohla," povedal som aby som trochu zmiernil napätie medzi ním a Christinou.
Chvíľu na ňu ešte pozeral a potom povedal: "Okej!"
"Skús si toto a toto," povedala a celý čas sa mu snažila nepozrieť do očí.
"Ďakujem a Christina?" Otočil sa k nej a postavil sa asi 30 centimetrov od nej.
"Áno?" Mierne sa zľakla a pozrela sa mu do očí.
"Prepáč, že som tak na teba vyletel, ale myslel som to zo srandy a netušil som, že ťa to tak vezme, robím to totižto často," povedal a pri posledných slovách sa s miernym úškrnom pozrel na mňa.
"Shannon, to je v pohode!" Usmiala sa na neho.
"Takže, sme v pohode?" Pozrel sa na ňu s neistotou.
"Jasné!" Mierne ho drgla do ruky a potom pozrela na mňa.
"Ďakujem Ti Bože," zamrmlal si sám pre seba a šiel sa prezliecť.
"Nechceš sa pozrieť do zrkadla?" Spýtala sa ma a ukázala na zrkadlo.
Poslúchol som ju. Postavil som sa pred zrkadlo a bol som sám zo seba v šoku. Keby som bola baba, zbalil by som sám seba.
"Tie vlasy máš úžasné," povedala a postavila sa tesne za mňa a ukázala na moje hnedé, mierne strapaté vlasy.
"Myslíš toto hniezdo?" Pozrel som sa na ňu v zrkadle s úškrnom.
"Áno toto hniezdo!" Zasmiala sa a rukou mi prehrabla vlasy.
"Fajn, teraz je to už porast vedľa cesty!" Hodil som na ňu nafučaný pohľad v zrkadle.
"Alebo plznúca srsť!" Zasmiala sa a vytrhla mi zozadu jeden vlas.
"Au!"
"No nebuď ako malý!" Šťuchla ma do boku a potom sme sa chvíľu na seba v zrkadle len tak pozerali, ale po chvíli sklopila pohľad dolu.
"Si krásna," povedal som a otočil som sa k nej.
"Prestaň," zašepkala a v tóne hlasu bolo počuť, že jej je zas do plaču.
"Hej, všetko bude dobré, áno?" Zdvihol som jej hlavu a objal som ju.
"Jared, ty zadaná hrdlička!" Skríkol Shannon, keď na seba hodil posledný kus oblečenia.
"Len ju utešujem," povedal som a pustil som Christinu z objatia.
"No mne je jedno," povedal s úškrnom, chytil Christinu za ruku a ťahal ju von.
"Ďakujem, že na mňa čakáte!" Skríkol som po nich a išiel som za nimi.

Asi takto podobne si JA predstavujem Christinu :) :D