Bláznivý život 11.

7. března 2011 v 22:16 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Takže ako dlho tam presne budeš?" Zahľadel som sa pred seba.
"Povedala som ti, že iba pár dní," povedala a usmiala sa.
"A to je koľko?" Stisol som ju tuhšie, pretože ma začal ovládať strach z toho, že ju stratím.
"Jared, ja neviem, asi víkend alebo aj dlhšie!" Pustila ma, aby sa mi mohla dostať z objatia a sadla si vedľa mňa.
"Fajn," odfrkol som a sadol som si viacej dopredu a odtrhol som si steblo trávy.
"Čo je zas?" Nahla hlavu dopredu aby sa mi pozrela do tváre.
"Nič," odfrkol som urazeným tónom.
"Si na mne závislý či čo?" Chytila mi bradu a otočila mi hlavu k nej, aby sa mi mohla pozrieť do očí.
"Povedzme," povedal som a vytrhol som jej svoju hlavu z ruky a pozrel som sa do zeme.
"Prosím? Jared, ale ja nepatrím iba tebe. Aj ja potrebujem voľnosť!"
"Lenže ja chcem, aby si bola iba moja a nikoho iného!" Chytil som jej hlavu do dlaní.
"Dobre, pozri, doteraz som sa nestretla ešte s nikým, kto by bol na niekom druhom závislý, no teraz to prežívam a poviem ti, je to choré. Pochop, že som tvoja, ale nepatrím iba tebe a nie som tvoj majetok a chcem si žiť aj vlastný život. Mám svoje sny, ktoré chcem dosiahnuť a ak chceš aby som bola šťastná, nemôžeš po mne chcieť aby som bola s tebou 24 hodín denne!" Zložila mi ruky zo svojej tváre.
"Nechcem ti brániť v tvojom šťastí, len chcem aby si bola so mnou," pozeral som na ňu a začal som sa chvieť v mojom vnútri.
"Lenže ak budeš chcieť aby som bola stále s tebou a nedokázal by si si predstaviť bezo mňa ani deň, nikam sa nepohneš. Si už dospelý chlap, tak by si nad tým mohol trošičku porozmýšľať, nemyslíš?" Naklonila sa po tašku.
"Kam ideš?" Sledoval som ju ako vstáva.
"Idem domov, teda ak smiem!" Hodila si tašku cez plece a odišla.
Možno by som na nej naozaj nemal byť tak závislý a trochu povoliť. Nechcem ju obrať o jej slobodu a o jej sny, len kvôli mne. Vedel som, že to so mnou ide dole vodou, no nemohol som si sám pomôcť. Ona bola môj liek na všetko. V momente som si spomenul na Patricka a na jeho slová. Musím sa s ním stretnúť.

Prešli 2 dni a Lesley sa mi neozvala. Začínal som sa báť, či sa jej niečo nestalo. Začala ma ovládať panika. Zbalil som si zopár vecí a odišiel som do môjho bytu.
Prvé, kam som namieril bol bar. Vybral som si z neho vodku a whisky. To som si zmiešal do jedného pohára a hodil som to do seba. No musel som sa začať ovládať a spamätať sa. Na nový rok ma čakala šnúra koncertov, takže som mal čas ešte 3 mesiace. Zdvihol som telefón a bez pomyslenia na Lesley som si zariadil 50 dňový pobyt v malom meste Dawson, ktoré ležalo pár kilometrov od hraníc Kanady s USA a Aljaškou. Zarezervoval som si tam menšiu chatku na samote a o 2 dni som odchádzal. Musel som zmeniť vzduch a byť sám. Bez Lesley. Shannonovi tesne pred odchodom pošlem SMS a zruším akýkoľvek kontakt s nimi. Táto cesta mi mohla jedine pomôcť.

SHANNON:
Opäť prešiel týždeň. Zobudila ma SMS od Jareda, no ignoroval som ju asi hodinu. Veď on nikdy nepíše SMS, ale vždy zavolá a tak ma napadlo, že to nebude nič vážne. No keď som doraňajkoval, odhodlal som sa prečítať si ju.
Niekoľkokrát som si to prečítal. Bolo tam:
Shannon, odišiel som na vyše mesiaca mimo USA, aby som si prevetral mozog. Som v meste Dawson, v Kanade. Lesley ani nikomu nič nehovor, iba Tomovi. Keď sa vrátim, ozvem sa ti. Maj sa a drž sa. Jared.
Nie takmer, ale mňa naozaj porazilo! Odíde si na mesiac preč a napíše mi jednu sprostú SMS? Nech si ma neželá, keď sa vráti. No aspoň tam nie je s tou Lesley. Konečne pochopí, že sa dá žiť aj bez nej.
O týždeň ma čakala cesta na Slovensko s chalanmi z Leave This Behind a samozrejme so Sophiou. Naposledy ma odpálila, no tentoraz o ňu budem bojovať do posledných síl. Ak by som si nechal újsť takú úžasnú babu, tak by ma vyhlásili za teplého. Pravdepodobne.
Celý deň som sa nudil doma a nevedel som, čo mám robiť. Vybral som sa teda do nejakého baru, aby som si trochu užil. Dal som na staré zvyky a vybral som si starý dobrý klub na Hollywood Blvd, kde o krásne baby núdza nikdy nebola. Volal sa ´The Black Star´. Samozrejme, že som nezabudol na Sophiu, ale nedokázal som abstinovať 1 celý týždeň!
Po ceste do baru som samozrejme ako vždy pochytal všetky červené na križovatkách. Mal som na to jednoducho šťastie. Pred barom som si chytil celkom slušné miesto na parkovanie. Zaparkoval som a išiel som dnu. Sadol som si k baru a objednal som si Martini. Potom sa rozhliadol po bare, či neuvidím nejaké to dievča, čo by stálo za hriech. Na konci baru jedno sedelo. Mala blond vlasy a na sebe mala krátke zelené šaty. Povedal som čašníkovi aby jej odo mňa odniesol jeden drink. Keď jej ho odniesol, čašník prstom ukázal na mňa a dievčina sa na mňa usmiala. Očakával som ju pri bare.
"Ďakujem za drink," pošepkala mi do ucha a chytila ma za plece.
"Ahoj bejby, rado sa stalo," povedal som s úškrnom a otočil som sa k nej, chytil som ju za ruku a posadil som ju vedľa seba.
"Som Lisa," povedala, podala mi ruku a usmievala sa.
"Shannon, si tu sama?" Hral som sa jej s prstami na ruke.
"Som tu s kamarátkou a ty?" Kývla hlavou smerom do zadu.
"Sám. Lisa, nepôjdeme ku mne? Tu je strašný hluk a žiadne súkromie!" Nahol som sa k nej a pohladil som ju po chrbte.
"Dobre, len si skočím po kabelku," povedala, postavila sa a išla si po kabelku.
Vyšiel som pred bar a počkal som ju pri aute. Keď vyšla, všimol som si, že je skutočne krásna. Mohla mať asi tak 20 alebo 22. Keď prišla k autu, otvoril som jej dvere, aby si sadla. Nechcel som ju zobrať k sebe domov a tak som ju zobral do môjho ateliéru.
"Nech sa páči!" Otvoril som jej dvere.
"Ďakujem," povedala a sadla si dnu.

"Sadni si na sedačku," povedal som jej, keď sme vošli do ateliéru.
"Dobre," povedala a vybrala sa k nej.
Išiel som do kuchyne po fľašu vína a dva poháre. Keď som išiel za ňou, zastavil som sa a obzrel som si ju z diaľky. Bola naozaj zaujímavá a napadlo ma, že si ju nafotím.
"Dáš si pohár vína?" Položil som fľašu vína na stôl a nalial som jej do pohára.
"Rada!" Zobrala si pohár a usmiala sa: "Prečo si ma zavolal k sebe?"
"Nebudem ti tu hovoriť, že si krásna a sexy, lebo na to si už určite zvyknutá, no zavolal som si ťa sem preto, lebo si ma zaujala," povedal som a prezeral som si ju.
"Mýliš sa. Takmer nikdy mi to nikto nepovie," pozerala pred seba a odpila si z pohára.
"Môžem si ťa nafotiť? Chcem ti totižto dokázať, že si naozaj taká akú ťa vidím ja," povedal som, opäť som si ju prezrel a pohladil som ju po vlasoch.
"Nafotil?" Vyvalila na mňa oči a zasmiala sa.
"Áno, bude mi cťou spolupracovať s niekým tak zaujímavým," povedal som, postavil som sa a išiel som si po fotoaparát.
Nastavil som si fotoaparát a začal som ju fotiť.
"Jednoducho sa uvoľni," povedal som jej a urobil som si záber.
Asi po hodine fotenia, som išiel vyvolať fotky. Vyzerala na ich fakt úžasne. Zobral som ich a išiel som jej ich ukázať.
"To som ja?" Neveriacky si obzerala fotografie.
"Áno, povedal som ti predsa, že si krásna a sexy. Tu máš dôkaz, že som nekecal do luftu," povedal som jej a zahľadel som sa jej do tváre.
"Je to naozaj úžasné Shannon, ďakujem," povedala, naklonila hlavu, usmiala sa a pobozkala ma.
Keď sme sa začali bozkávať, zazvonil mi telefón. Bol to Tim. Chcel vedieť, či mám zajtra čas sa ním stretnúť. Keď sme dotelefonovali, vrátil som sa k Lise a pomaly sme sa presunuli na moju posteľ v ateliéri, keď mi opäť zazvonil mobil. Pozrel som sa, kto to je a v momente ma vystrelo. Bola to Sophia.
"Áno?" Postavil som sa z postele a išiel som ďalej od Lisy, aby nič nepočula.
"Asi ťa ruším, ja viem," povedala so skleslým tónom v hlase.
"Nie, nie nerušíš, deje sa niečo?" Uistil som ju, že ma neruší, aj keď mi v posteli ležala iná.
"Len som chcela vedieť, či teda s nami pôjdeš," povedala.
"No jasné, že pôjdem ako som povedal, toto si nenechám ujsť!" Mobil som si strčil medzi ucho a rameno, aby som si mohol zapnúť nohavice.
"Tak fajn, ale vyrážame trochu skôr ako bolo plánované," oznámila mi.
"V poriadku a kedy?" Pozrel som sa na Lisu, ktorá ležala na posteli a sledovala ma.
"Ideme už vo štvrtok a mali sme ísť v sobotu," vysvetlila mi.
"Dobre, takže mám ti ešte zavolať ohľadom letenky?" Jednou rukou som sa oprel o stenu a pozeral som sa von oknom.
"Letenky už zaobstarala agentúra, takže si s tým nerob starosti a ja ti ešte zajtra zavolám, kedy presne to letí, dobre?"
"Tak super, už sa teším!" Postavil som sa a pozeral som pred seba.
"Aj ja, tak sa maj zatiaľ," rozlúčila sa so mnou a zložila a vrátil som sa k Lise. "Budeš asi musieť ísť, prepáč," povedal som jej a podal som jej veci.
"Prečo, stalo sa niečo?" Postavila sa a obliekla si šaty.
"Nie, nič sa nestalo, len musím niečo vybaviť a nepočká to," povedal som a prehrabol som si vlasy.
"Teraz?" Nechápavo krútila hlavou.
"Sám som to nečakal, prepáč, ale nechaj mi tvoje číslo a ja sa ti hneď ako budem môcť ozvem, okej?"
"Dobre, tu máš moje číslo a zavolaj mi," podala mi svoje číslo, dala mi bozk na líce a odišla.
Samozrejme, hneď ako som sa uistil, že je preč, jej číslo som zahodil. Viem, bolo to odo mňa hnusné, ale ako som počul Sophiu, tak som jednoducho už nemohol pokračovať.
Na druhý deň som vstal s totálnym zmätkom v hlave. Necítil som sa ani trochu dobre. Nebol som vo svojej koži a bolo to asi tým, že mi Sophia zavolala. Keď si predstavím ako skončil náš spoločne strávený večer mám chuť sa ožrať do nemoty.
Z ľadničky som si zobral 3 vajíčka a urobil si praženicu. Potom som zobral mobil a pokúšal som sa dovolať Jaredovi, no márne. Ten parchant je vypnutý! Za toto si ho pekne podám, keď sa vráti ak sa vôbec niekedy vráti. Nemal som náladu riešiť ho a išiel som sa zbaliť na cestu.
Tieto dni ubehli veľmi rýchlo. Žalúdok mám ako uzol nervov a za 20 minút som mal byť na letisku, no ja som si ešte len obúval topánky. Keď som sa vychystal a uistil som sa, že mám naozaj všetko, vyrazil som. Nasadol som do auta a snažil som sa ísť čo najrýchlejšie. Auto som zaparkoval v garáži pri letisku a išiel som do odletovej haly, kde už na mňa všetci čakali. Bol som zvyknutý na to, že tisícky ľudí na mňa pozerá, ale keď som tam videl stáť ich, mal som chuť sa rozplakať ako malý chlapec a odísť niekam, kde ma nikto už nikdy nenájde. Ale musel som sa pamätať.
"No nazdar!" Podišiel ku mne Cyril a silno ma objal.
"Nazdar!" Objal som okolo pliec.
"Tak čo? Pripravený na hrôzu?" Potľapkal ma po pleci a usmieval sa.
"Nenazval by som to katastrofou, ale skôr niečím... neviem čím," povedal som, no nevedel som nájsť ten správny výraz.
"No, veď uvidíš sám!" Zložil ruku z mojich pliec a išiel si sadnúť k ostatným, no Sophia nebola nikde.
"Nazdar chlapi!" Prisadol som si k ním.
Sedeli sme tam asi 5 minút a v tom som si všimol, že z bufetu naproti vyšla Sophia. Áno, bola krásna ako vždy. Pomaly sa blížila k nám a ja som mal pocit, že sa mi zastavilo srdce.
"Sophia," postavil som sa.
"Ahoj, Shannon," pozrela na mňa a hneď sa aj pozrela nabok.
"A-ako sa máš?" spýtal som sa jej a očami som si ju prebehol. Všimol som si aj to, že chalani asi zistili, že sa medzi nami niečo stalo.
"Perfektne," prinútila sa usmiať a spýtala sa ma: "A ty?"
"Ujde to, teším sa!" Strčil som si ruky do vreciek asi 2 minúty sme tam len tak stáli a pozerali na seba.
"Dobre, kufre na plecia a ideme! Shannon, teba si beriem na starosť ja!" Postavil sa vedľa mňa Cyril a strčil mi do ruky môj kufor.
"Ďakujem," povedal som a chytil som kufor a ťahal som ho za sebou.
"Pozri, nechcem sa do vás miešať, ale naozaj by ste si mali pohovoriť o tom, čo sa stalo," povedal Cyril a pozeral pred seba a kráčal.
"Ako vieš, že sa niečo stalo, prosím ťa?!" Bol som šokovaný ako veľmi to bolo na nás vidno a to sa udiala iba jedna pusa.
"Je to na vás vidno ako tam ten nápis!" Ukázal prstom na čierny nápis na žltej ploche a vybral sa popred mňa.
Keď sme odovzdali batožiny a išli sme k lietadlu, všimol som si, že si Sophia zámerne vymenila svoje letenku s Cyrilom. Bolo mi jasné, že asi dostala miesto vedľa mňa. Asi som smrdel alebo čo, pretože inak si to už vysvetliť naozaj neviem!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama