Bláznivý život 12.

8. března 2011 v 0:23 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Po prestupe v Paríži a po celkovo dlhej cesty z L.A na Slovensko som bol rád, že žijem. Vôbec som si neuvedomil, že to môže trvať tak dlho. Keď sme vystúpili sotva som vnímal kde som, pretože som bol unavený ako pes. No stihol som zaregistrovať, že je to tu iné. Iný vzduch, iní ľudia. Všetko. Pred letiskom nás čakal odvoz. Neubytovali ma na hoteli, ale Cyril si ma zobral k sebe, takže to bol ešte o to väčší zážitok pre mňa. V hale som už nepočul ani slovko po anglicky. Dopočul som sa, že na Slovensku sú vraj najkrajšie ženy na svete a bola to aj pravda. Všimol som nie len jednu krásnu babu. Ale asi som nebol v poriadku. Väčšinou by som sa za nimi rozbehol, no teraz ma pri myšlienke na to strasie. Stáli sme v hale a čakali sme na batožiny. Všimol som si, že Sophia sa na mňa pozerá a keď som sa na ňu pozrel, odvrátila zrak a pozrela do zeme.
Keď sme vybrali batožiny a išli sme k autám, no Sophia nastúpila do iného. Niekto po ňu prišiel a ja som si myslel, že je to ten jej vyvolený. Začal som žiarliť.
Po ceste autom som si všimol aký je tento svet iný. Ale páčilo sa mi to. Auto zastavilo pred domom, kde býval Cyril. Bol to starší dom, historická budova v centre mesta. Bolo to čarovné. Býval na 3.poschodí a keďže tam nebol výťah, trvalo nám chvíľu, kým sme vyšli hore.
Mal naozaj veľmi pekný a útulný byt. Všade, po celom byte mal plagáty rôznych skupín, vrátane tej našej a rôzne podpisy spevákov. V obývačke mal na poličke zbierku paličiek od bubeníkov a tak ma napadlo, že zavolám Emme, nech mi jednu pošle s mojím menom, aby som mu prispel do zbierky. V byte boli 2 spálne a krásny výhľad na mesto. Celý večer som prestál pri okne a rozmýšľal som nad Sophiou.
Cyril objednal pizzu, aby sme nepomreli od hladu a keď sme večerali, celý čas si ma prezeral až nakoniec zo seba dostal: "Ty, nechceš ísť za ňou? Je len osem hodín večer!"
"Určite má program s niekým iným," povedal som s plnými ústami a odhryzol som si ďalší kúsok.
"A s kým?" Odtrhol si druhý kúsok pizze a prekvapene na mňa zazeral.
"Ja neviem, napríklad s jej priateľom," povedal som mu a odpil som si z piva.
"Uhm, hlavne že je na Sicílii, ale veď ako myslíš kamarát," povedal a mykol plecom.
"Na Sicílii? A kto potom po ňu prišiel autom na letisko?" Hodil som krajec pizze naspäť do škatule a bol som pripravený vyraziť za ňou.
"Hej. Ona si objednala zvlášť odvoz. To bol iba šofér aj keď teda neviem, že čo robili potom," zasmial sa a pokračoval: "Ale nebudem to rozmazávať, jednoducho sa ti vyhýba, lebo ťa asi ľúbi či čo. Ja neviem, nie som psychológ!"
"Ona sa mi vyhýba?!" Postavil som sa a obliekol som si sveter.
"Akože ja neviem či sa ťa bojí, ale hej!" Utrel si ruky a taniere hodil do dresu.
"Tak to nie!" Hodil som na seba bundu a odišiel som.
Keď som vyšiel von, zistil som, že som so sebou pekne vybabral. Som v Bratislave po prvýkrát a vôbec netuším kam mám ísť. Ani som nevedel, kde ju nájdem. Otočil som sa späť ku vchodovým dverám a zazvonil som Cyrilovi.
"Cyril?" Cítil som sa fakt blbo.
"Áno, už idem, len sa obujem!" Zasmial sa do zvončeka a zložil to.

"To čo ti to toľko trvalo? Máš 10 nôh, či čo?" Triasol som sa od zimy a nos som mal červený ako alkoholik.
"Pokoj, musel som predsa zistiť, že či je doma, nie?" Zapol si bundu a dal si kapucňu.
"No dobre, dobre, tak kde je?" Mykol som hlavou a strčil som si ruky do vreciek od bundy.
"Lebo budeš vedieť kde to je. Uvidíš, len poď!" Strčil ma do ruky, aby sme sa pohli.
Ako sme kráčali po starom meste, zistil som, že to mesto je čarovné! Udivovali ma všetky tie nápisy a reklamy v ich jazyku. Nič som nerozumel a to ma nadchýnalo a neviem prečo. Len ma mrzelo, že som si nezobral fotoaparát.
"Tu máš," povedal Cyril a strčil mi do ruky akýsi malý zelený papierik.
"To čo je?" Pozrel som na neho a ukázal som mu papierik.
"Lístok?" Ukázal na druhú stranu lístka, kde to bolo napísané po anglicky.
"Ďakujem a to nám je akože na čo?" Čítal som si tých pár viet na zadnej strane lístka a vôbec nič som nechápal. Ako vždy.
"No to pôjdeme takou mašinou. Volá sa to, že električka a pravdepodobne si tým nikdy nešiel, možno tak v San Franciscu. Bojíš sa?" Zasmial sa a ukázal prstom za mňa, odkiaľ sa rútila električka.
"Nebojím sa, som nadšený!" Odstúpil som od kraja chodníka a s úsmevom sledoval ako električka prichádza. Bol som ako malé dieťa.
Lístok som musel strčiť do niečoho, čo ani už neviem ako sa to volalo. Celá cesta bola jednoducho pre mňa nie len zábavná, ale aj zaujímavá. Ale snažil som sa tváriť ako normálny a nie ako cvok z ústavu. Po 15 minútach sme vystúpili niekde a ja ani neviem kde. Išiel som za Cyrilom, ktorý ma zaviedol k červenému bytovému domu, kde bývala Sophia.
"A sme tu!" Zdvihol plecia a hlavou mykol smerom na dom.
"Tu býva?" Pozrel som sa hore do okien, kde sa svietilo.
"Áno a je to 4.poschodie, číslo dverí 7," povedal a vytiahol z vrecka kľúč, ktorým odomkol vchodové dvere.
"To máš odkiaľ?" Ukázal som na kľúč.
"Tento byt je kamarátov a on teraz býva u mňa, len tento mesiac je mimo SR, tak mi nechal 2 kľúče od svojho bytu. Ráčte vstúpiť a drž sa!" Otvoril mi dvere a potľapkal ma po pleci.
Vybral som sa k výťahu, aby som sa odviezol na 4.poschodie. Keď som vystúpil, tak hneď pred výťahom boli dvere číslo 7. Chvíľu som tak len tak stál pred dverami a rozmýšľal som, že čo jej poviem. Po 5 minútach som zazvonil.
"Shannon?!" Otvorila dvere a vyvalila oči.
"A-Ahoj," povedal som a prezrel som si je krásnu tvár.
"Čo tu prosím ťa robíš? A ako si sa sem dostal?" Krútila hlavou a neveriacky sa na mňa pozerala.
"Cyril ma sem zaviedol, Sophia, ja-ja musím s tebou hovoriť!" Začínal som byť nervózny, pretože najradšej by som ju iba pobozkal a už nikdy nepustil, ale to také jednoduché nebolo.
"Dobre, poď ďalej," povedala a uhla sa na bok, aby som mohol vojsť.
"Prečo sa mi vyhýbaš?" Otočil som sa v chodbe a nepustil som ju ďalej do bytu.
"Pretože inak by som to všetko nezvládla!" Zvýšila hlas a potom zavrela oči.
"Čo-čo by si nezvládla? Sedieť vedľa mňa v lietadle alebo ísť so mnou v jednom aute?" Priblížil som sa o jeden krok k nej a videl som, že sa jej hrnú slzy do očí.
"Tu nejde o to Shannon, ja sa len bojím priznať si, že - " Nenechal som ju dopovedať a pobozkal som ju.
"Že čo?" Odlepil som si pery od jej a pozrel som sa jej do očí.
"Že ťa ľúbim?" pozrela sa na mňa a pohladila ma po tvári a mierne sa usmiala.
Pohladil som ju po vlasoch a pobozkal som ju. Ruky mi položila okolo krku a opätovala mi môj bozk. Objal som ju okolo pása a začal som ju ťahať do spálne a bol som rád, že som trafil. Vyzliekli sme sa a potom sa odohralo asi to najkrajšie gesto lásky v mojom živote. Nazvime to tak.

Ráno ma zobudilo zvonenie telefónu, no mal som ho niekde v chodbe, tak mi chviľu trvalo, kým som to našiel.
"Áno?" Rýchlo som odpovedal do telefónu.
"Tak aká bola noc?" Zasmial sa do telefónu Cyril.
"Všetko osobne a nemohol si mi zavolať neskôr?" Poškriabal som sa po hlave a pozrel som sa na Sophiu, ktorá ešte spala.
"Je 11:00 doobeda a dnes sme mali nejaký ten plán, zabudol si?" Pripomenul mi, že som dnes s nimi mal ísť do štúdia a vypočuť si ich, ja debil.
"Nie, nezabudol, ale všetko sa vyvinulo inak. Prídem tam do hodiny, len neviem ako!" Mierne som zvýšil hlas, pretože mi došlo, že sa tu nemôžem ani pohnúť. Z Einsteinove krvi som teda nebol.
"V kuchyni je taký červený blok na stole, hneď na prvej strane je kontakt na šoféra a ten vie aj po anglicky, tak mu zavolaj a odvezie ťa kam chceš, dobre?" Navigoval ma cez telefón.
"Dobre, mám to a kam mám ísť?" Pozrel som sa na blok a prečítal som si tam niečo po slovensky, no netuším čo to bolo.
"Pošlem ti sms-kou tú adresu a ty mu ju iba ukážeš, lebo by si to asi nevyslovil, dobre?" Sarkasticky poznamenal.
"Rozumiem, tak sa maj zatiaľ," povedal som, zložil som telefón a išiel som sa obliecť.
"Shannon? Kam ideš?" Zobudila sa a pozrela na mňa, keď som si zapínal sveter.
"Dnes som sľúbil chalanom, že budem dnes s nimi v štúdiu, nevadí?" Zobral som si topánky a obul som sa.
"Nie, nevadí, ale vieš ako sa tam dostaneš?" Posadila sa a pozrela sa na hodiny.
"Už áno, Cyril mi všetko vysvetlil po telefóne," povedal som, zobral som si mobil a nahol som sa ku nej aby som jej dal pusu na čelo.
"Dobre, tak sa maj a uži to tam s nimi!" Usmiala sa a sledovala ma ako odchádzam.
"Ahoj!"
"Shannon počkaj!" Vyšla z izby a hodila si na seba župan.
"Čo je?" Otočil som sa k nej.
Pribehla ku mne, vrhla sa mi okolo krku a pobozkala ma. Bozkávala ma asi 3 minúty v kuse a ja som sa nebránil. Tešilo ma to. Zvesila sa zo mňa a pozrela sa na mňa: "Poobede za vami prídem."
"Ľúbim Ťa!" Ešte raz som ju pobozkal a odišiel som.
Kým som čakal na odvoz, uvedomil som si, že som šťastný. Cítil som sa ako už dlho nie. Ľúbi ma. Ona ma ľúbi tiež! Usmieval som sa a všetci okolo idúci na mňa pozerali, či som v poriadku.
"Nie! Nie! Ja umriem! To je Sha-Shannon!" Počul som ako kričí niekto z druhej strany. Bola to asi 15-ročná mladá baba, ktorá sa ku mne rozbehla a neveriacky na mňa pozerala a zbledla.
"Ahoj, je ti dobre?" Chytil som ju za plecia, pretože ani nedýchala.
"A-áno som, len neverím vlastným očiam! Bože, môžem sa s tebou odfotiť, prosím?" Vytiahla mobil z vrecka a postavila sa bližšie ku mne.
"Jasné!" Chytil som ju okolo pliec a urobil som grimasu do objektívu.
"Ďakujem ti! Môžem ťa objať?" Pozrela na mňa s prosebným pohľadom.
"Áno!" Usmial som sa objal som ju.
"A môžeš mi ešte sem napísať, že pozdravuješ Svk Echelon?" Vytiahla si blok z tašky a podala mi pero.
"Nech sa páči," povedal som a podal som jej blok aj pero.
"Ďakujem, ahoj!" Zobrala si blok a zakývala mi.
"Ahoj!" Zakýval som jej naspäť a nasadol som do auta, ktoré akurát prišlo.
V aute som premýšľal zas iba nad Sophiou. Možno sa mi konečne splnil môj sen, že budem s ňou. Ale neveril som, že to vydrží naveky. To nie.
Auto mi zastavilo pred čiernou budovou, kde ma už čakal Cyril.
"No poď ty náš americký milenec!" Stál vo dverách a usmieval sa.
"Buď ticho, lebo ti nepoviem nič!" Postavil som sa pred neho a chytil som ho za plece.
"Chladno je, čo?" Strčil do mňa a zasmial sa: "Stále rovno!"
Chalani mali naozaj vkusné štúdio. Nie ako naše. Ale toto by som hneď vymenil! Chalani nahrávali cédečko a boli radi, keď som bol pri tom. Mali naozaj perfektné pesničky.
"Ahojte chalani!" Vošla Sophia asi po 3 hodinách a usmiala sa. Potom si sadla ku mne.
Chytil som ju za ruku a chvíľu sme tam len tak sedeli a počúvali.
"Trafil si?" Vytiahla si ruku z mojej a pozrela sa na mňa.
"Áno a narazil som už aj na fanušíka," povedal som a pozrel som sa jej na ruku.
"Prežil si to?" Pozrela sa pred seba a potom si preložila nohu.
"Veď vidíš, zdravý, živý a celý tvoj! Poď na chodbu," chytil som ju za ruku a ťahal som ju za sebou.
Vytiahol som ju von a pritisol som ju k stene, aby som ju mohol pobozkať. Keď som ju bozkával, cítil som, že jej to moc préjemne nie je, no aj tak som pokračoval a začal som ju bozkávať po krku a brade.
"Shannon, počkaj!" Odstrčila ma od seba obzrela sa.
"Prečo?" Naliehal som a opäť som ju pobozkal.
"Shannon!" Znova ma odstrčila a pozrela sa na mňa.
"Čo je? Veď nikto nejde," pozrel som sa na ňu a potom okolo seba.
"To je jedno," zašepkala, oprela sa o stenu a pozrela sa do zeme.
"Deje sa niečo?" Zdvihol som jej bradu a pozrel som sa jej do očí.
"Volal mi David a chce sa stretnúť," pozerala sa mi do očí a dúfala, že to pochopím.
"A ty si súhlasila," pozrel som do zeme a vzdychol som si.
"Nedokázala som mu jednoducho povedať nie!" Prehrabla si svoje tmavé vlasy a s povzdychom si hlavu oprela o stenu.
"Nedokázala? Sophia, veď si so mnou! Ako si môžeš dohodnúť iné rande?" Zvýšil som na ňu hlas a pozeral som sa jej uprene do očí.
"Shannon ja nie som... vlastne som, ale je to pre mňa ťažké!"
"Takže nie si so mnou, tak fajn," prezrel som sa jej na tvár a vedel som, že to asi nemá zmysel sa tam s ňou hádať či som s ňou alebo nie.
"Shannon, ja som s tebou, ale pokús sa ma pochopiť, prosím," pozrela sa mi do očí a chytila ma za ruku, no ja som ju pustil.
"Nie, nie je tu čo chápať. Mne hovoríš, že ma ľúbiš a pri tom ľúbiš iného a ja nemám na to náladu, nemám náladu na teba! Daj mi vedieť, keď sa dáš do poriadku a rozhodneš sa, koho chceš, no dovtedy mi daj pokoj!" Odstrčil som ju od seba a odišiel som.
Vybral som sa do mesta a niečo som si pofotil. Potom som si zarezervoval letenku a išiel som sa zbaliť k Cyrilovi domov. Poslal som mu SMS, že ma to všetko mrzí a nech mi dá vedieť, keď prídu do Ameriky. Bolo mi to všetko ľúto, ale dievča, ktoré nevie koho chce je pre mňa stratou času, aj keď ju milujem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 22. července 2011 v 21:18 | Reagovat

Bože dievča ja nechápem kde ty bereš takú fantáziu na takýto príbeh!! 8-O
Ja sa normálne cítim ako keby som ten život žila s nimi!! :-)
proste G-E-N-I-A-L-N-E !! :-D

2 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 0:29 | Reagovat

keby zamnou pride tak Shannon tak odpadnem! :D uuuuuzasne!! :D <3 :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama