Bláznivý život 13.

8. března 2011 v 0:57 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
NOVEMBER
DECEMBER
Prešli už 2 mesiace a ona sa mi stále neozvala, takže mi bolo automaticky jasné, že si vybrala Kevina. Jared mal stále vypnutý telefón a Tomo mal už nejaký ten program, keďže niečo rozbieha s Vicky. Sedel som len tak v obývačke a v tom niekto zaklopal.
"Je tu?" Vtrhla mi do bytu Lesley, hneď ako som otoril dvere.
"Ty tu robíš čo?" Hlavou som kývol na ňu a prezrel som si ju.
"Tak je tu alebo nie?" Nadýchla sa, aby mohla ovládnuť svoj hnev.
"Nie, nie je tu, mobil ma vypnutý a jediné čo viem, že je v nejakom Dawsone, či v akej psej riti," povedal som, povzdychol som si a oprel som sa o zárubňu.
"Nenapísal ti ani jeden odkaz?" Vybrala sa k stolíku a vzala mi telefón.
"Hej! Daj to sem!" Vytrhol som jej môj mobil z rúk a chytil som ju za plecia aby sa upokojila a zhlboka sa nadýchla.
"Potrebujem s ním hovoriť, nič o ňom neviem už celé dva mesiace!" Začala panikáriť a rozhadzovať rukami.
"Upokoj sa, Lesley! Čoskoro sa ozve a dám ti vedieť, dobre?" Bránila sa tak, že som ju musel pritisnúť o stenu aby ma náhodou nechtiac nezabila.
"Čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak sa už nikdy nevráti?" Vzdychla si a v očiach sa jej zaleskli oči.
"Vráti sa a určite je v poriadku, ja ho poznám! A nie si jediná, ktorá sa o neho bojí," pozrel som sa jej do očí a videl soom na nej, že ju moje pevné stisnutie bolí.
"Bojím sa," zašepkala.
"Neboj sa, dobre?" Všimol som si, že ju držím za zápästia a som od nej iba pár centimetrov. Chcel som ju pustiť, no namiesto toho sme začali na seba pozerať a centimeter, po centimetri som bol k jej ústam bližšie a bližšie. Zrazu ako keby ma ovládol niekto iný. Pobozkal som ju.
Odtiahol som sa od nej na centimeter a chvíľu sme tam len tak stáli a neverili sme čo to robíme.
Opäť som sa neovládol a pobozkal som ju, no tentoraz som ju začal bozkávať oveľa vášnivejšie a ona mi to opätovala. Bolo to celé divné. Ako keby ju ovládala Sophia a mňa Jared! Začal som ju bozkávať po krku, brade, jednoducho všade.
"Stop!" Odstrčila ma od seba, keď som jej začínal vyhŕňať sukňu hore.
"Do frasa," zašepkal som si sám pre seba, pretrel som si rukou kútiky pier a pozrel som sa na ňu. Opierala sa o stenu a pozerala na mňa.
"Toto sa nikdy, rozumieš, nikdy nestalo, dobre?" Ľutovali sme toho obaja.
"Dobre, pozri, ty si hotová z toho, že nevieš, kde je Jared, ja som hotový z toho, že už 2 mesiace neviem nič o žene, ktorú ľúbim a toto bol skrat dvoch trosiek, nič viac!" Zdvihol som jej bundu a podal som jej ju. Nahla sa ku mne, lebo ma chcela znova pobozkať, no v polke sa zastavila a opäť sa zhlboka nadýchla.
"Idem, keby sa ti náhodou ozval, volaj mi!" Obliekla si kabát a odišla.
Zasa som zostal sám. No táto scéna bola fakt divná a keby ma nebola stopla, tak by som si to do konca života neodpustil. Zobral som si mobil, bundu a peňaženku a vybral som sa prejsť na mólo. Doma som už nevydržal ani minútu.
Pomaly som sa prechádzal po móle na pláži a nemohol som z hlavy dostať to, čo sa pred chvíľou stalo s Lesley. Okamžite som sa na to pokúšal zabudnúť a darilo sa mi. V tom som si všimol, že ide oproti mne Sophia. Inokedy by som sa rozbehol oproti nej, no teraz ma ovládol hnev. Čím bola bližšie, tým som bol nervóznejší.
"Ahoj," povedala Sophia a postavila sa vedľa mňa.
"Že si sa vôbec ukázala, ale žilo sa mi krásne," otočil som hlavu a pozrel som sa na ňu.
"Sťahujem sa na Sicíliu za Kevinom," pustila sa zábradlia a pozrela na mňa.
"Perfektné! A čo ja s tým?" Ani som sa na ňu nepozrel a stále som pozeral pred seba.
"Mrzí ma to všetko. Naozaj!" Chytila ma za ruku, no ja som sa jej uhol.
"Veď dobre, tvoja vec a najbližšie sa mi prosím vyhýbaj, mám totižto aj dôležitejšie veci na práci, dobre?" Prezrel som si ju ešte raz povrchným pohľadom a odišiel som. Hral som sa na pána železného, ale v skutočnosti ma veľmi bolelo. Prišiel som o ňu. Stalo sa to, čoho som sa najviac bál, no život išiel daľej.

Zvyšok dňa som strávil sám doma, no asi okolo 22:00 hodín večer mi zazvonil telefón.
"Áno?" Zdvihol som to.
"Shannon?"
"Jared?!" Skríkol som a skoro mi vypadol telefón.
"Áno, to som ja," hovoril hlasom ako keby bol po smrti.
"Kde do kelu si? Už 2 mesiace o tebe nič neviem!" Ovládol ma hnev a začal som po ňom kričať. Chudácia naši susedia.
"Napísal som ti SMS, keď som odchádzal. Potreboval som byť sám, ale zajtra už odchádzam domov," povedal a na konci vety zvýšil hlas asi o 1 oktávu.
"No to je super, ale aj tak ťa zabijem, pretože kvôli tomu, že ja som bol na dne a pretože ona je na dne sa - " Zastavil som svoju vetu, pretože som skoro prezradil niečo, vďaka čomu by sa už nikdy nevrátil.
"Čo ty? Čo ona? Kto ona?" V hlase mal totálny zmätok a pomaly koktal.
"Nič ja, nič ona a nikto, vidíme sa zajtra ty blázon!" Rýchlo som odpovedal a hodil som telefón na posteľ.
Zas som mal pocit viny, z toho, čo sa stalo, ale nebol to ani pocit viny ako hlava plná Lesley. Asi som mal rovnaký problém ako Jared, keď sa s ňou vyspal, no nechcel som si to priznať a bojoval som s tým. Kašľal som na to všetko a išiel som sa vyspať.
Ráno som vstal úplne zmätený ako po opici. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil, kde som. Bolo asi 11:00 ráno. Postavil som sa a išiel som si do kuchyne uvariť kávu.
"Dobré ráno," povedal z kuchyne známy hlas.
"To čo - " Vošiel som do kuchyne, kde sedel Jared.
"No to som ja, čo chceš jesť?" Pozeral na mňa a ja som mal pocit, že mi hrabe!
"Mne sa sníva alebo som sa včera nevedomky ožral?" Potriasol som hlavou a pozeral som tam na neho ako na zázrak.
"No nesníva sa ti, ale zasa ani neviem, čo si robil včera večer," povedal, mykol plecom a odišiel do obývačky.
"Takže mladý pán," povedal som, nalial som si kávu a išiel som za ním.
"Všetko ti vysvetlím, dobre?" Sadol si oproti mne.
"No, počúvam!" Oprel som sa na gauči a počúval som ho.
"Asi deň alebo 2 pred mojim odchodom, som sa rozprával s Lesley, povedala mi, že by som si to mal všetko premyslieť, pretože som bol a možno aj stále som na nej závislý a tu by som sa nedokázal sústrediť sám na seba a tak som odišiel niekam, kde ma nikto nepozná a premyslel som si všetko a zistil som, že bude asi lepšie ak môj vzťah s Lesley budem krotiť," povedal a celý čas mi uprene hľadel do očí, čo ma mierne znervózňovalo.
"Takže to nechceš skončiť, hej?" Stále som dúfal, že to s ňou skončí a nie pre to, že je mladá, ale kvôli mne.
"Nie, nechcem, len neviem ako zareaguje, keď ma uvidí," pozrel sa smerom k dverám a potom na mňa.
"Podviedol si ju tam?" Zasmial som sa.
"Jasné, že nie!" Postavil sa a začal si obliekať svoju modrú bundu.
"Kam teraz ideš?" Otočil som sa k nemu.
"Idem si niečo vybaviť a potom skočím za Lesley, ozvem sa ti okolo ôsmej, dobre?" Zapol si bundu a zobral si mobil.
"A čo ak nebude doma?"
"Tak ju tam počkám a aj tak mi chvíľu potrvá, kým tam zájdem, lebo neviem, kde býva," povedal a pozrel sa pred seba aby si premyslel kam pôjde.
"Tak ti držím palce!" Oprel som sa naspäť na gauči a zapol som si televízor.
"Čau!"
V televízii som si zapol sitkom a čakal som, kým mi zavolá. Vedel som, že to bude najmenej 5 hodín, ale bál som sa, že znova zdrhne. Neviem prečo. Asi po polhodine alebo hodine mi niekto zazvonil na dvere. Všimol som si, že Jared si nechal kľúče na stolíku, tak ma napadlo, že to bude on, no mýlil som sa.
"Ja len dúfam, že tohto raz nebudem ľutovať," povedala Lesley a prišla bližšie ku mne aby ma mohla pobozkať.
"Ty si šialená!" Vtiahol som ju dnu do bytu, zavrel som dvere a pritisol som ju k nim.
"Zvykaj si!" Pritlačila si svoje pery k mojim a silno ma objala.
Vyzliekol som jej kabát a tričko. Keď som ju bozkával, cítil som ako sa jej chveli pery. Bála sa. Tak som ju zdvihol a odniesol som si ju do spálne. Opatrne som ju položil na posteľ a ani raz som moje pery neodlepil od nej. Opatrne som si na ňu ľahol a začal som sa chvieť aj ja. Cítil som sa zvláštne no úžasne zároveň. Pamätám si ako som ju nenávidel a nadával na ňu. Bol som fakt chorý, či čo.
"Prečo to robíme?" Chytila ma za krk, aby mi mohla zdvihnúť hlavu a pozrieť sa mi do očí.
"Ja fakt neviem, príde mi to divné, ale nechcem prestať!" Pozrel som sa jej na pery a náruživo som ju pobozkal.
"Čo ak na to príde Jared?" Položila mi hlavu na jej krk aby mohla niečo povedať.
"Jeho do toho teraz nepleť, prosím," pošepkal som jej na krk a pobozkal som ju.

Ľahol som si vedľa nej a pozeral som sa na ňu. Vedel som, že k nej niečo cítim, ale odmietal som to prijať. Nechcel som ublížiť Jaredovi, no bolo neskoro. To dievča malo v sebe niečo, čo mňa a Jareda núti milovať ju po tom ako ju pobozkáte! Tváril som sa ako mi príde mi všetko v poriadku, no vo vnútri ma zožieralo moje svedomie.
"Mala by si sa obliecť skôr ako príde," povedal som a naposledy som ju pohladil po tvári a pozrel sa jej do očí.
"Viem," šepla, uhla pohľadom a posadila sa, aby si zobrala veci.
"Prepáč, mrzí ma to!" Ľahol som si na chrbát a tvár som si zakryl dlaňami.
"Shannon, nemá ťa čo mrzieť, pretože ty si chybu neurobil, to ja," povedala a chvíľu len tak sedela na posteli.
"Nedokážem mu to povedať, nedokážem sa mu pozrieť do očí!" Zložil som si dlane z tváre a postavil som sa. Odišiel som do kúpeľne a po ceste som trieskal do všetkého, čo mi prišlo do cesty. Nenávidel som sám seba, ale ju som asi miloval, čo mi prišlo divné. Milujem predsa Sophiu! Alebo Lesley? Nemohol som to dostať z hlavy.
Keď som počul, že Lesley je už v chodbe, rýchlo som išiel za ňou. Pritisol som si ju k sebe a hladil som ju po tvári, no stále sa uhýbala môjmu pohľadu.
"Nenávidím ťa," zašepkal som jej do pier a pobozkal som ju.
"Tak ma prosím, nechaj ísť," zašepkala mi naspäť do pier a po líci jej stiekla slza. Prstom som jej ju utrel a pobozkal som ju na líce. Pustil som ju a v momente vybehla von z bytu. V mojom živote sa naozaj diali divné veci!
Išiel som kuchyne, zobral som si fľašu whisky a lial som jej obsah do seba bez prestávky. Uvedomil som si, že som Sophiu stratil a som vlastne slobodný muž. Zase. Nebol som ním ani nie 2 dni, no to už bolo dávno. Bol čas zabudnúť na Sophiu. Je tu pre mňa nová éra s názvom Lesley, lenže tú chce iný. Môj brat. Toto chcelo šampanské.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 22. července 2011 v 21:31 | Reagovat

Umrééém !! Keby si toto robili aj v tom skutočnom živote(čo dúfam že nerobia) tak by taký skvelý bratia asi neboli.. :-D

2 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 0:39 | Reagovat

No ty kokos! :-D Pekne sa to zamotalo! :-D Ale je to super! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama