Bláznivý život 14.

8. března 2011 v 1:26 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Spil som sa takmer do nemoty. Prestal som vnímať svoje myšlienky a okolie. Iba som začul, ako niekto vošiel, no nemal som síl pozrieť sa kto a ani mi nedoplo, kto by to mohol byť.
"Ahoj, nenašiel som ju nikde a je dosť možné, že sa mi vyhýba," povedal Jared a ja som na neho kukal ako na Britskú kráľovnú.
"Tak to je super!" Postavil som sa a dotrmácal som sa k nemu, aby som ho potľapkal po pleci.
"Ty si pil?" Pozrel sa na mňa a chytil ma za zápästie.
"Ale iba trošičku, nie veľa. Tam-tamto som si vypil a potom máličko z tohto, ale ticho," vytackal som zo seba a priložil som si prst k ústam.
"Dobre, dáme ti studenú sprchu a potom do postele," povedal a postavil sa aby ma odviedol do kúpeľne.
"Sprchu nie, veď čo som tchor? Mám 500ml OldSpicu na sebe," mrmlal som si sám pre seba a on zatiaľ pustil vodu.
"Pripravený?" Strčil mi hlavu pod ľadovú vodu a skoro ma šľak trafil.
"Čo ti šibe ty debil?" Vystrčil som hlavu spod prúdu a odskočil som.
"Si v pohode?" Začal sa smiať.
"Prestaň sa rehotať a vypni to!" Prikázal som mu a išiel som si sadnúť na stoličku v predsieni.
"No čo? Prebraný?" Sadol si ku mne s jeho typicky blbým úsmevom v takejto situáci.
"Áno, ale ožratý som furt!"
"No dobre, tak tu budeme len tak sedieť a čakať," povedal a zapozeral sa do steny.
"Bola naozaj úžasná, krásna, nežná a ja som debil," začal som si mrmlať a Jared na mňa vyvalil oči.
"Prosím?" Otočil sa ku mne a neveriacky na mňa zazeral.
"Ja-ja urobil som hlúposť, ktorú budem do konca života ľutovať, ale ja som nemohol odolať, nemohol som sa zastaviť, nešlo to," rozplakal som sa a pokračoval som: "Nechcem si priznať, že k nej niečo cítim, lebo to zničí niekoho, kto je pre mňa všetkým!"
"Dobre, vysvetlíš mi všetko zajtra, teraz si už poď ľahnúť, dobre?" Zdvihol ma a pomaly ma odviedol do spálne.
"Prepáč," zašepkal som, keď už odišiel z izby.
Naozaj som netušil, či ma k tomuto prejavu emócií dohnal alkohol alebo svedomie.

"Do prdele!" Skríkol som, keď som sa zdvihol z postele.
"Čo robíš?!" Vtrhol mi do izby Jared a vyzeral ako vyprášený chvostmi od zebier.
"Neskutočne ma bolí hlava!" Chytil som si hlavu do dlaní a sadol som si na posteľ.
"Donesiem ti Aspirin," povedal a zívol si tak nahlas, že som mal pocit ako keby mi ušné bubienky vybuchli.
"Tu máš," povedal a podal mi pohár vody a 2 tablety Aspirinu.
"Ďakujem," povedal som potichu a hodil som do seba tablety.
"Tak o kom si to včera večer hovoril tak súcitne až si sa rozreval?" Pretrel si tvár rukou a usmial sa.
"Čo...čo som sa? Ja som reval? Kedy?" Mal som totálne okno.
"Včera večer si sa rozplakal, pretože vraj ak si to priznáš, že k nej niečo cítiš, tak raníš niekoho, na kom ti záleží, či kto pre teba znamená všetko alebo aké bludy," povedal a zas si zívol.
"Aha, no...ja...vyspal som sa so Sophiinou kamarátkou," povedal som a bola to prvá vec, čo ma v tom momente napadla. Zabralo.
"A to kvôli tomu si reval?" Zdvihol jedno obočie.
"Áno, veď som mal v sebe asi 4 promile alkoholu!"
"No, dobre, ale ak bude treba, vybavím ti poradňu," povedal a nahodil úškrn, ktorý si pamätám ešte z detstva.
"Choď do kelu!" Šťuchol som ho a usmial som sa na neho.
Vedel som veľmi dobre, čo som včera hovoril, ale nedokázal som mu to povedať a pozerať sa mu pri tom do očí. Je mi už jedno ako sa to dozvie, no odo mňa to nebude. Ak sa to vôbec niekedy dozvie.

JARED:
Vôbec som nemal tušenia o kom to Shannon mohol včera hovoriť. No nemal som čas riešiť to. O 2 týždne nám začína turné a ja som ešte nebol za Lesley. Shannona som nechal doma a vybral som sa za ňou.
S uzlíkom nervov v žalúdku som sa nakoniec odhodlal zaklopať na dvere jej domu.
"Dobrý deň," povedal som, keď mi otvorila dvere milá pani.
"Dobrý deň, môžem Vám nejako pomôcť?" Usmiala sa na mňa.
"Dúfam, hľadám Lesley, je doma?" Postavil som sa na špičky a pozrel som sa ponad pani do domu.
"Oh, nie je tu, odišla do školy za priateľmi, ale ak je to súrne, tak sa poponáhľajte a ešte ju zastihnete alebo na ňu môžete počkať tu," povedala a pootvorila viacej dvere, aby som mohol vojsť.
"Nie, ďakujem, pôjdem ja za ňou. Chodí na tú školu v centre mesta, áno?"
"Áno," povedala a kývla hlavou.
"Ďakujem, ďakujem veľmi pekne!" Nečakal už ani minútu a rozbehol som sa k autu. Ona mi už len zamávala a zavrela dvere.

Keď som dorazil do školy, vôbec som nevedel, kam mám do kelu ísť. Boli tam 2 obrovské schodiská a obrovská hala. Z pravej strany som počul, že niekto ide po chodbe, tak som išiel za ním.
Zastal som v strede chodby ako paralizovaný. Ten niekto, bola Lesley. Chvíľu si ma nevšimla a ja som si mohol krásne prezrieť jej dokonalú postavu a chôdzu. Všimla si ma. Spomalila chôdzu a pomaličky sa ku mne približovala až kým medzi nami nebola metrová vzdialenosť. Chvíľu na mňa pozerala pohľadom ako keď pozerá matka na vraha svojho syna. Bol som zmätený a mal som čo robiť aby som sa ovládol a nevrhol sa na ňu. Chýbala mi.
"Lesley," povedal som a cítil som, že mám v hrdle obrovskú hrču.
"Čo-čo tu robíš?" Založila si ruky na prsiach a stále sa na mňa pozerala rovnako.
"Prišiel som za tebou," povedal som a pohol som sa k nej, no ona sa posunula o krok dozadu.
"Naozaj? Zrazu si sa len tak rozhodol prísť? A čo urobíš? Budeš ma presviedčať, že to, že si odišiel bez jedného slova bolo pre nás oboch dobré?" V jej očiach sa bila nenávisť a hnev.
"Nie, Lesley, ty sama si mi povedala, že mám o tom premýšľať a tak sa aj stalo!" Opäť som urobil krok dopredu a ona zase krok dozadu.
"Nechoď ku mne, prosím a ak si myslíš, že nám to pomohlo, tak sa mýliš, všetko je zle," povedala a spustila si ruky vedľa tela a pozrela so zeme. To som využil a prišiel som k nej.
"Hej," šepol som jej hlasom a pohladil som ju po vlasoch.
"Prepáč," šepla a v očiach sa jej zableskli slzy.
"Nie, neospravedlňuj sa ty za nič nemôžeš," povedal som a zdvihol som jej hlavu, aby som sa jej mohol pozrieť do očí.
Zhlboka sa nadýchla a chcela niečo povedať, no ja som jej to nedovolil a už boli moje pery na jej. Chýbala mi. Chýbala mi ako kyslík. V tej chvíli som nechápal ako som to mohol bez nej dokázať. V duchu som si vynadal ako asi ešte nikdy nikto nikomu. Zaslúžil som si to. Nechal som ju samú a bez slova som odišiel ako totálny idiot. Keď som ju prestal bozkávať, objal som ju.
"Chýbal si mi," povedala s plačom.
"Aj ty mne, nechápem ako som to bez teba mohol vydržať," povedal som a pobozkal som ju na vrch hlavy.
"Povedala som ti, že si to máš premyslieť a nie ma opustiť," povedala a v hlase jej bolo počuť bolesť, ktorú som jej spôsobil.
"Viem, viem, viem, ale keby som o tom premýšľal v tvojej prítomnosti, tak by som myslel len na to ako veľmi ťa ľúbim a nedokážem byť bez teba, láska," povedal som a hlavu som si oprel o jej a silno som ju objímal.
"Bála som sa, že sa už nikdy nevrátiš," povedala a stisla ma tuhšie.
"Som tu a sľubujem, že už nikdy neodídem, dobre?" Odtiahol som si ju mierne od seba a pobozkal som ju na čelo.
"Pôjdeme? Nechcem tu už zostať ani minútu!" Schmatla ma za ruku a ťahala ma k východu. Nechcel som s ňou spať ani nič také. Len ju objímať a cítiť. Nič viac.



Dobre, nejako takto si predstavujem Lesley :)







A nejako takto som si predstavovala Sophiu :)





Toto je Jared (Jared Leto), ale to už asi každý vie, veď Jared Leto, je jednoducho Jared Leto :P







A samozrejme, náš úžasný Shannon :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 22. července 2011 v 21:44 | Reagovat

Prepáč ale nemôžem si odpusťiť komentár k tým fotkám!! :-D
Uplne presne vystihnutá podstata..a každý vieme že Jared je vyslovene na blondíny ;)
A Shannonovi si tiež peknú dala..
NO a dakujem ti že mám dalšiu závislosť!!
Tvoj blog a tvoje poviedky :) :-D

2 Nejaká Ivuš Nejaká Ivuš | 24. července 2011 v 18:08 | Reagovat

A kde máš Cyrila? :D :)
Ale ja proste nemôžem s tých tvojich poviedok :) podľa nich sa mi začínajú snívať aj sny! :D

3 Emma Emma | Web | 24. července 2011 v 19:40 | Reagovat

[2]: Na Cyrila zabudni! :-D inak! on NAOZAJ existuje!!! :-D

[1]: ĎAKUJEM ešte raz :-D že čítaš tieto výtvory :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama