Bláznivý život 16.

12. března 2011 v 2:12 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Bolo to zvláštne, ale objímali sme sa asi 10 minút. Veď to v podstate aj bolo naše posledné objatie.
"Nemôžeme tu takto zostať naveky?" Stisla ma ešte tuhšie a nadýchla sa.
"Prečo?" Zasmial som sa.
"Pretože tu asi zaspím, si mäkučký!" Hlavu si otočila na druhú stranu a ja som cítil, že to napätie medzi nami opadlo. Začínali sme sa vyberať inou cestou. Cestou priateľov. Zrazu sme počuli ako niekto odomykal dvere a ja som sa rýchlo postavil na nohy a odišiel som smerom do spálne.
"Čaute!" Vošiel Jared a vybral sa k Lesley, ktorá ma už išla naproti.
Prišla k nemu a on ju pobozkal. Pobozkal ju ako v Tele novele a potom sa mu hodila okolo krku. Áno, tento pohľad ma bolel, no musel som sa zmieriť s tým, že som už naozaj o všetko prišiel.
"Shannon, môžeš ísť sem?" Zavolal ma Jared do obývačky a niečo vyťahoval z vrecka.
"No?" Rozvalil som sa na gauč a sledoval som ho.
"Povedal som ti, že pri tom budeš," povedal a neveril som aký šťastný bol.
"Úžasné," odfrkol som a sledoval som ich naďalej.
"Lesley, ja viem, že som zmeškal tvoje narodeniny, ale mám niečo pre teba aspoň dodatočne," povedal a spoza chrbta vytiahol modrú škatuľku.
"Jared, zbláznil si sa?" Pozrela na neho a potom na škatuľku.
"Otoč sa," povedal a otvoril škatuľku so zlatou retiazkou a odhrnul jej vlasy nabok, aby jej ho mohol zapnúť na krku a objal ju zozadu okolo pása. Bola to zlatá retiazka s jej menom ako prívesok.
"Všetko najlepšie," pošepkal jej do ucha. Myslím.
"Bože, je nádherný, ďakujem!" Hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho. Boli šťastní a tešilo ma to.
Už ma nebavilo na nich zazerať a rušiť ich pri ich šťastnej chvíľke, tak som odišiel do spálne si zbaliť pár vecí na turné, aj keď bolo až o 2 týždne.

"Si v poriadku?" Vošiel mi Jared do spálne a sadol si do kresla.
"Áno, nemal by som?"
"Len tak sa pýtam," povedal a pozrel sa na mobil.
"Kde je Lesley?" Sadol som si na posteľ oproti nemu.
"Odviezol som ju domov," pozrel sa na mňa nahol sa dopredu.
"Fajn," povedal som a praskol som sa na posteľ.
"Shannon, je niečo, o čom by som mal vedieť?" Sadol si vedľa mňa na posteľ, pozrel sa na mňa a v momente ma zalial studený pot.
"Nie, prečo?" Snažil som sa zachovať si znudený tón v hlase.
"Ja len... No to je jedno, vyspi sa," povedal, potľapkal ma po nohe a odišiel domov. Možno niečo tušil, no nemal som tušenia ako by na to prišiel. Jedine, že by niečo povedala Lesley.

Konečne prešli 2 týždne a čakal nás prvý koncert v Las Vegas, ktorý oficiálne otvoril naše turné.
"No čo, rozlúčil si sa s Lesley?" Usmial som sa na neho a šmaril som kufor do tourbusu.
"Samozrejme a ty? Pýtala sa na teba," povedal so skleslým tónom v hlase a pozeral na mňa.
"Vieš dobre, že ja na lúčenia nie som a čo sa na mňa?" Vyvalil som na neho oči.
"Pýtala sa na teba," povedal a hodil si svoj kufor do autobusu.
"A čo chcela vedieť?"
"Nič, iba ako sa máš," povedal a usmial sa.
"Až s ňou budeš volať, odkáž, že perfektne!" Strčil som mu prstom do brucha a odišiel do autobusu.
Sadol som si na svoju posteľ a napísal som na Twitteri fanúšikom, že oficiálne štartujeme naše turné. Popri tom som rozmýšľal, či Lesley nebola moc nápadna pri Jaredovi, pretože on niečo tušil, ale či to súviselo s nami, to som naozaj netušil. Celé ma to znepokojovalo a trochu som sa cítil ako v agónii.

"Už sme tu," zahlásil Braxton, keď sme dorazili na parkovisko haly v Las Vegas. Pred autobusom už boli ako vždy zástupy fanúšikov a zopár ochrankárov. Keď sme vystúpili bol to naozaj krásny pohľad ako vždy. Asi 200 fanúšikov skandovalo naše mená a všade boli rôzne transparenty. Čo najviac fanúšikom som sa snažil dať autogram a vošli sme do backstage. Ako vždy na každom koncerte bolo pre nás všetko nachystané a štáb nás odviedol do našej šatne a potom sme si išli obzrieť pódium a halu. Bolo to naozaj obrovské. Cítil som sa tam ako mravec. Keď som si predstavil, že tá hala asi pre 50 000 ľudí sa naplní ani nie za hodinu a to kvôli nám, 30 Seconds to Mars, tak ma to nadchýnalo. Potom prišla skúška nástrojov a ozvučenia, ktorá trvala približne hodinu. Čas neúprosne letel a ani sme si to neuvedomili a zostávala už iba 1 hodina do začatia koncertu. Z pred pódia som už počul hlasy fanúšikov a keď som nenápadne vykukol ako to vyzerá, tak celá hala, okrem zopár miest hore bola plná. Bol to fascinujúci pohľad. Minúty ubiehali a bol čas sa ísť obliecť. Hodil som na seba vyťahané tielko a vestu. Potom som sa asi 10 minút psychicky aj fyzicky pripravoval a prišiel čas začať. Keď som sa objavil vedľa bicích a Tomo naľavo na pódiu, začalo sa to pravé rockové Echelonské davové psycho. Bol to perfektný pocit.
Keď sme dohrali pesničku Kings and Queens, rýchlo sme odišli dozadu aby nás fanúšikovia, ktorí sa dostali na pódium nezvalcovali. Boli sme celí mokrí od potu a unavený. Dali sme si sprchu, potom sme sa ešte s pár fanúšikmi pofotili a odišli sme smer New York. Tam nás čakal dobročinný koncert za symbolické vstupné. Koncerty tohto typu mali niečo do seba, no mali sme asi tak 1 za rok a to vždy v New Yorku. Po New Yorku nás čakali mestá ako Paríž, Rio De Janerio, New Jersey, Washington, Ottawa, Madrid, Praha, Varšava, Kyjev, Tokio, Melbourne, Sydney a ďalšie. Bola to celkom dlhá šnúra, no potajme sme s chlapcami plánovali do budúcna aj dlhšie šnúry koncertov.

Turné bolo o deň kratšie a kratšie. Práve nás čakal koncert v Madride a na druhý deň jeden súkromný. Keď sme doleteli do Madridu, letisko bolo plné fanúšikov, čo mi aspoň trochu pozdvihlo náladu. Po príchode na hotel, prvé čo riešili bola asistentka, pretože Emma si zobrala dovolenku a ani som sa nečudoval. Byť ňou, beriem si dovolenku už dávno, no teraz bola pre mňa prvoradá kapela a naši fanúšikovia.

"Takže páni, asistenta sme vám zohnali a bude tu do 5 minút," povedal organizátor koncertu, keď vošiel do našej izby a hneď aj odišiel.
"Ahojte páni," povedala krásna mladá baba, keď vošla. Bola to Christina!
"Ty si naša asistentka?" Vyvalil som na ňu oči.
"Aj ja vás rada vidím a áno," povedala a sadla si na diván v našej izbe.
"Do kelu," zamrmlal si pre seba Jared.
Christina na neho kukla, či je v poriadku a ja a Tomo tiež.
"Stalo sa niečo?" Nesmelo sa spýtala Christina.
"Nie nič," povedal Jared a prezrel si ju.
"Dobre, aby som vás uviedla do obrazu," povedala, nadýchla sa a pokračovala: "Budem s vami ešte na 2 koncertoch, tak aby ste si zvykli, dobre?"
"No ja s tým problém nemám!" S úškrnom som sa na ňu pozrel.
"Dobre," povedala a usmiala sa.
"Takže, čaká nás niečo špeciálne?" Hodil som na seba mikinu a potom som sa pozrel na Jareda, ktorý tam stál celý vyklepaný.
"Nič zvláštne, len po zajtrajšom koncerte v meste vás čaká menšia oslava s organizátormi," povedala a ešte raz sa pozrela do diára.
"A budeme tam musieť byť dokonca?" Jared sa normálne postavil a pozrel sa na nás všetkých.
"Samozrejme, že nie, veď ako vždy, pokecáte s pár ľuďmi a pôjdete preč," povedala Christina a milo sa na nás usmiala. Cítil som ako sa Jared stále klepal.
"To zvládneme nie?" Prehlásil Tomo a sadol si na posteľ.
"No, budete musieť a ja už budem musieť ísť, tak keby niečo, tu je moje číslo, majte sa!" Podala mi lístok s jej číslom a odišla.
"Tebe je čo?" Drgol som do Jareda a pohľadom som si ho prebehol od hora až dole.
"Christina je asi jej sestra!" Otočil sa ku mne a k Tomovi a ruku si dal za hlavu.
"Koho?" Spýtal sa Tomo.
"Lesley, keď som ju spoznal, tak mi povedala svoje priezvisko a presne také má aj Christina!" Jared si zahryzol do pery a pozrel sa na mňa ako keby som niečo vedel.
"No na mňa nepozeraj, ja o ničom neviem!" Pozrel som na neho či je v poriadku a išiel som si von zapáliť cigaretu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama