Bláznivý život 2.

6. března 2011 v 16:27 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Keď svetla vypli, chvíľku nám trvalo, kým si naše oči opäť zvykli na prítmie v hale. Po minúte som sa pozrel na chalanov, že sa ich niečo spýtam ohľadom ozvučenia, no môj plán pri pohľade na nich totálne zlyhal. Stáli tam ako keby im to svetlo vysalo všetok rozum. Obaja pozerali pred seba a Shannon mal výraz aký máva vždy keď vojde do striptízového baru, no Jared mal čo robiť aby sa mu neotvorili ústa a aby sa nestrápnil. Neváhal som ani minútu a už som aj ja stál ako zmyslov zbavený a taktiež som mal čo robiť aby mi nevytiekla náhodou nejaká slina.
Hodnú chvíľu sme tam stáli ako dementi z ústavu. Ale pravdepodobne sme videli zázrak. Ten zázrak mal krásne dlhé vlnité vlasy odfarbené na blond, ktoré sa jej v odraze svetla prenádherne leskli, oči mala žiarivo zelené a jasalo z nich niečo, čo ťa prinútilo škeriť sa ako blázon. Mala krásne červené plné pery, z ktorých boli vidno jej krásne rovné biele zuby. Jej postava bola neuveriteľne dokonalá. Mala krásne pestrofarebné šaty po kolená, ktoré jej jemne priliehali na telo. Na vrchu mala tmavomodrý falšový dlhší kabát so zlatými gombíkmi, obuté mala červené baleríny, ktoré mali na vrchu niečo ako mašľu alebo zlatú pracku. Vlasy jej krásne padali do tváre a mala ich prehodené na bok. V tej chvíli som bol šokovaný sám zo seba, že sa tak dobre vyznám v móde.
Po chvíli nám došlo, že sa na nás usmieva, takže na nás bolo pravdepodobne pekne vidno, že sme z nej mimo.
Manažér haly na nás prehovoril s miernym úškrnom a predstavil nám ju. Volala sa Christina Pearseová. Pristúpila k nám o krok a ja som sa mierne zachvel keď vystrčila ruku, aby sa mi sama predstavila. Mala jemný stisk a nežný hlas. Jemným no veľmi smelým hlasom na mňa prehovorila: "Ahoj, ja som Christina,"
Po hodnej chvíli som zo seba konečne niečo vykoktal: "Ahoj, ja som Tomo,"
Takto sme sa jej predstavili všetci, len Shannon ju zvádzal svojimi lichôtkami na jej oči. To ju ale nezaskočilo a naďalej sa tvárila milo a profesionálne a dala nám všetkým trom pekne najavo aby sme si dali pohov. Potom nám manažér haly Max povedal, že nás bude vo štvrtok pripravovať na koncert celý deň.
Shannon sa poškriabal po brade a bolo mi jasné, že ho napadol nejaký nápad. Jared po nej len pozeral a pozorne sledoval každý jej jeden pohyb, no ona si ho ani raz nevšimla.
"Ukážem vám vašu šatňu, poďte za mnou!" Zvolala na nás a usmiala sa.
Celý čas som sledoval chalanov aby sa to náhodou na niečo nezvrtlo, keďže Shannon mal vypité. Všetci sme sústredene sledovali jej ladné pohyby, ktoré na nás pôsobili ako hypnóza. Bola naozaj dokonalá!
Keď sme prišli na koniec asi 10 metrov dlhej chodby, zastavila sa pred poslednými dverami a odomkla ich.
"Smiem ti pomôcť?" Postavil sa Shannon hneď vedľa nej a natiahol ruku po kľúče.
"Nie, ďakujem," povedala a Shannona jej odmeranosť mierne zaskočila.
Vošli sme do šatne, ktorá bola naozaj obrovská. Na celej pravej stene mala zrkadlo, pod ktorým bol červený gauč s fialovo-zelenými vankúšmi a jednou čiernou prikrývkou. Na zemi bol sivý koberec, ktorým bola zakrytá podlaha celej miestnosti. Stena oproti dverám bola celá popísaná a dolepená rôznymi fotografiami. Boli to podpisy a fotky kapiel, ktoré mali koncert v tejto hale. Keďže sme tu mali hrať po druhý raz na stene nechýbala ani naša fotka a naše podpisy. Dokonca sa tu podpísal aj Matt a nad našimi podpismi bola naša spoločná fotka so štábom. Myslím si, že je to celkom pekná tradícia, ktorou si táto hala tvorí krásnu históriu.
V strede steny bola nalepená jedna jediná fotka, na ktorej bola aj Christina. Bola to fotka kapely Paramore z decembra 2008. Práve na túto fotku nechápavo civel Jared. Chvíľu nad tým rozmýšľal a potom sa vydal k stolíkom na ľavej strane miestnosti, kde boli poukladané naše propagačné plagáty a centrofixy. Nad stolíkmi boli dve úzke okná, cez ktoré do miestnosti prenikali lúče slnka. Christina sa nám ospravedlňovala za chlad, ktorý bol v šatni. Nám to ale naopak vyhovovalo, keďže vonku bolo niečo cez 30 stupňov Celzia.
Pomaly sme si posadali na stoličky za stolíkmi a začali sme podpisovať propagačné plagáty.
"Máte nejaké špeciálne želania na stredu páni?" Sadla si oproti nám a pozrela na nás zvedavým pohľadom.
"Ja nemám momentálne žiadne," povedal som.
"Miska kešu orieškov!" Zvolal neprítomne Jared, zažratý do podpisovania.
"Mne tu postačíš ty!" Pozrel na ňu Shannon s provokatérským úsmevom.
"Dobre páni, všetko zariadim. Prajem krásny deň!" Postavila sa a stratila sa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marťa Marťa | Web | 26. března 2011 v 7:42 | Reagovat

moc pěkný...

2 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 22. července 2011 v 19:18 | Reagovat

Perfekté Dievča!!!
Si talent!! :))
Keby sa to ešte sfilmovalo tak to pozerám dennodene ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama