Bláznivý život 5.

6. března 2011 v 18:32 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Asi 3 hodiny som sedel na posteli s odkazom od Lesley. Asi mi preplo. Mal som už dávno spať kvôli zajtrajšku.

Nebolo ani 10:00 hodín ráno a už som sa musel trepať do nejakého prehnane sladkého a cukrového salónu na Sunset Blvd.
Zaparkoval som hneď vedľa salónu a asi 5 minút som sedel v aute pred salónom a dával som si dokopy všetky myšlienky. Vyzeral som hrozne ako bez vody, ale práve som prežíval niečo, čo už ani moja duša nebola schopná zniesť. No vedel som, že sa musím pozbierať a ísť ďalej.
Vošiel som do salónu a všade boli samé obrázky holubíc, prsteňov a svadobných párov. To na mňa nepôsobilo dvakrát dobre.
Prihovorila sa mi predavačka, či nepotrebujem pomoc. Pretože sám chlap medzi svadobnými šatami, tak to nemôže pôsobiť normálne.
"Pomôžem Vám, pane?" Vyšla spoza pultu.
"Idem za kamarátom na skúšku obleku, " povedal som a podal som jej objednávací lístok.
Kývla hlavou dopredu a ukázala mi smer kade mám ísť .
"Nech sa páči, pôjdete stále rovno a tam a za tými ružovými závesmi nájdete Vášho priateľa," povedala s úsmevom na tvári.
"Ďakujem," povedal som a pozrel som sa pred seba.
Ako som sa blížil k tým závesom, po ceste som uvažoval, či to tie ženy majú v hlave v poriadku. Dokážu si dať na seba svetlo-biele šaty s trblietavými sieťkami a neviem akými všetkými handrami na to, plus niekoľko ligotavých doplnkov. V momente som si predstavil ako stojím pred oltárom a blíži sa ku mne nevesta práve v niečom takomto a striaslo ma.
Konečne som prišiel k tým ružovým závesom po tej dlhej bielej ceste peklom. Ale keď som mal prejsť cez tie závesy, cítil som sa zvláštne. To už rovno môžem prejsť cez cukrovú vatu. Toto je fakt ženská záležitosť, no aspoň viem, že gay nie som. Zatiaľ.
Odhrnul som závesy a videl som ako na vyvýšenom stolíku stál Tomo v bielom obleku a krajčírka mu brala miery.
"Ahoj, no konečne!" Zvolala na mňa Vicky, keď som sa objavil medzi závesmi. Zdesene som civel na Toma a na jeho trpiteľský pohľad otroka.
"Otroctvo v 21.storočí? To sa dnes málokde vidí. Ahoj Vicky, prepáč že meškám, ale musel som si ešte niečo vybaviť - " V tom mi skočil do reči Tomo "A mňa si tu nechal trpieť s tromi ženami. Perfektné, ďakujem!"
Nechápavo som na neho pozrel, pretože som tam videl iba Vicky a pani krajčírku.
"Nazdar dámy!" Ozvalo sa od pokladne. Shannon. Kým prišiel dal som si na hlavu závoj, ktorý mala na hlave figurína v salóniku.
"Tak tu máme tu našu krásnu nevestu! Tomo, ty si vieš dobre vybrať, len by sa mohla trochu viacej holiť, neber to v zlom kráska!" Ztrhol mi z hlavy závoj a sadol si k oknu.
Sadol som si vedľa Vicky na pohovku a Shannon sa na mňa zapozeral.
"Teba tam pustíme len v slipoch!" Premeriaval si ma pohľadom s úsmevom na tvári.
Vicky sa len zasmiala a radšej si listovala v svadobnom magazíne.
Tomovi už konečne upravili oblek na svadbu a bol som na rade ja. Mal som sa vyzliecť iba do slipov aby som si mohol dať na seba maketu obleku. V tom som sa pozrel na Toma a potom na Vicky.
"V magazíne mám krajšie veci, neboj sa!" Presvedčila ma Vicky a s nadšením si ďalej listovala v magazíne.
"Naozaj? Daj to sem!" Shannon jej vytrhol magazín z rúk.
Krajčírka ma začala merať a trvalo jej to asi 10 minút.
"Hotovo," povedala a zložila zo mňa krajčírsky meter.
"Doterajšie miery bolo pár centimetrov. Teraz budú metre!
Takže, mám pekné slipy?" Spýtal sa Shannon a vytrčil nám svoj zadok.
"Dobrý deň, sú všetci tam vzadu? Ďakujem!" Niekto prišiel do salónu a ten hlas mi bol známy.
Prišla Lesley. Priniesla kávu pre každého z nás. Keď ma uvidela, nahodila trpiteľský pohľad, ktorý mi príjemný zrovna nebol.
"Ahojte," povedala, keď schádzala dolu schodmi.
Lesley mi opatrne podávala kávu a snažila sa vyhnúť môjmu pohľadu. "Ďakujem," povedal som a naklonil som sa k nej po kávu.
"Nie je zač," povedala a na tvári sa jej objavili krásny úsmev. Jej plavé vlasy jej krásne padali do jej mladej očarujúcej tváre a jemne jej zakrývali úsmev, ktorým ma zabíjala. Mala krásne hlboké hnedé oči, ktoré v niektorých momentoch pôsobili ako čokoláda v šálke. Ke´d som ju opäť uvidel, cítil som sa úžasne. Takže ju naozaj ľúbim?
Skúšanie sa skončilo a všetci sme vyšli von pred salón. Len Lesley som nikde nevidel. Asi zostala dnu. Vyhovoril, som sa, že som tam niečo zabudol a išiel som dnu.
Odhrnul som závesy a ona tam sedela mierne skrčená a slzy jej stekali po líci. Zhodil som kabát na gauč, čupol som si k nej a utrel som jej slzy.
"Prečo plačeš, Lesley?" Trochu som sa odklonil aby mohla odpovedať.
"Ty, ty si pamätáš ako sa volám?" Vyvalila na mňa oči.
"Áno, tvoje meno mi jednoducho zostalo v hlave," povedal som a prstom som jej zotrel slzu, ktorá jej stiekla až pod bradu.
Pozerala sa do zeme a rozmýšľala, čo povie.
"Prečítal si si odkaz?" Zdvihla hlavu a zapozerala sa mi do očí. No hlas mala zovretý v neistote a v strachu.
"Áno. No neveril som vlastným očiam, čo si tam napísala!" Usmial som sa na ňu.
"Ja viem, že som tam nemala napísať, že ťa ľúbim. Keď som prišla na tú oslavu, prvé kam som sa pozrela si bol ty. Celý večer som cítila niečo, čo som necítila nikdy. Po tom ako si za mnou prišiel mala som pocit, že všetko okolo mňa sa zastavilo a prestalo žiť. Viem, že som hlúpa tínedžerka, ktorá sa zaľúbi do každého, ale nie je to tak. K tebe cítim niečom iné. Ľúbim Ťa. Aj keď ty mňa nie, chcem aby si to vedel. Na tú noc nikdy nezabudnem ani keby si ma prinútil. Keby si ma chcel niekým umlčať, moje posledné slová by boli ako neskutočne ťa ľúbim!" Pozerala na mňa a z očí jej stále stekali slzy.
Podal som jej vreckovku a utrel som jej slzy. Chvíľu som na ňu neveriacky pozeral.
"Lesley, pozri sa na mňa," povedal som a zdvihol som jej hlavu za bradu, pohladil som ju po vlasoch a povedal som jej do očí: "Ľúbim Ťa!"
Bolo počuť ako jej moje slová vyrazili dych. Zdvihla hlavu a neverila vlastným ušiam, čo som práve povedal.
"Pozri, keď som ťa videl na tej oslave, ani som ťa poriadne nevnímal. Videl som jednoducho krásnu babu, ktorá by stála za hriech. Lenže keď som k tebe prišiel a počul som tvoj hlas ako keby zo mňa opadlo jedno promile. V tom taxíku, keď si mi povedala svoj vek, čakal som od seba samého, že ťa zaveziem domov. Ale namiesto toho sa niečo vo mne zlomilo a ja som sa nedokázal od teba odtrhnúť. Nedokázal som to. V tú noc som si vychutnal každú minútu s tebou. Ráno, keď som ťa uvidel ležať vedľa mňa, uvedomil som si aká nádherná si. Že nie si ako tie ostatné, že je v tebe niečo viac. A keď som si prečítal ten odkaz, došlo mi, že ťa ľúbim tiež!" Sledoval som jej výraz a hladil som ju po vlasoch.
Pozerala na mňa a vychutnávala si každé moje jedno slovo, ktoré som povedal.
"Ale toto je šialené!" Zložila si moju ruku z vlasov.
"Mne je to jedno," povedal som jej a pobozkal som ju.
"Ale mne nie, zničím ťa!" Odlepila sa od mojich pier.
"Nezničíš ma. Všetko bude v poriadku, neboj sa," povedal som jej a chcel som ju znova pobozkať, no odtiahla sa.
"Nie, prosím. Jared, len si to predstav. Ja mám 17. Mne je tvoj vek ukradnutý, ale médiám to jedno nebude! Zničia teba aj mňa!" Snažila sa mi uniknúť z objatia.
"To je naozaj to posledné, čo ma trápi, bulvár," povedal som, pohladil som ju po líci a pobozkal som ju.
"Nechápeš to? Nie je reálne, že budeme niekedy spolu a táto skutočnosť ma ničí, ale robím to pre tvoje dobro!" Chytila mi hlavu do dlaní a zahľadela sa mi do očí.
"Pre moje dobro? Práve ma zabíjaš. Mám sa zmieriť s tým, že nikdy nebudem s tebou? Že tá jedná noc bola prvá a posledná? Že už ťa nikdy neuvidím?" Vyčítal som jej do očí, ktoré mala plné sĺz.
"Jared, iná možnosť nie je. Mňa to zabíja ešte viac ako teba, predstava, že som s tebou posledný krát, je pre mňa ako ležať na smrteľnej posteli!" Zavrela oči a zhlboka sa nadýchla.
"Prosím, nájdeme riešenie ako byť spolu. Presťahujeme sa a už nás nikdy nikto nenájde!" Sľúbil som je do očí a v tej chvíli som bol ochotný urobiť aj nemožné, aby som bol s ňou.
"Nie! Hovoríš nezmysly. Toto nie je reálne!" Pustila sa ma a pozrela sa na mňa.
"Pre mňa je s tebou reálne všetko!" Postavili sme sa, silno som ju objal a v tom mi nabehli slzy do očí.
"Jared, už ma nechaj na pokoji!" Vytrhla sa mi z náručia a odstrčila ma.
"Lesley, prosím. Toto mi nerob," povedal som s tichým hlasom, pretože ma začínal premáhať plač.
"Je koniec, nikdy sa nič nestalo a chcem aby si bol šťastný a žil svoj život naďalej tak ako doteraz!" Pobozkala ma na čelo.
"Nie!" Skríkol som a schmatol som ju za ruku, pritiahol som si ju a pobozkal som ju naozaj ako naposledy.
"Nerob to ešte ťažším," šepla mi na pery, pustila sa a odišla.
Zostal som tam stáť sám. Ako by mi vytrhli srdce. Slzy sa mi liali po líci a v hlave som nepočul nič iné len jej meno. Lesley, Lesley, Leslye vráť sa!
Umieral som. Nedokázal som sa dostať do prítomnosti. Nevnímal som nič, len slabý tlkot môjho srdca. Všetko sa mi zrútilo.

"Ty čo máš menštruáciu, že tu reveš v strede svadobného salónu?" Drgol do mňa Shannon a vzal mi kabát.
"Nechaj ma na pokoji," šepol som.
"Ty si si prečítal román? Si ty normálny?" Šokovane na mňa vyvalil oči a odišiel von.
Bol som ako keby mi oznámili, že mi ostáva iba minúta života. Moje vnútro umrelo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 tammy tammy | Web | 28. června 2011 v 23:12 | Reagovat

"ako keby zo mňa opadlo jedno promile" :D:D zlaté :) a krásne povedané :D

2 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 22. července 2011 v 19:39 | Reagovat

Máááám Dosť!!
Ako ty tím chalanom dávaš tak to je moc..:D
a neviem prečo ale mám pocit ako keby si tým vystihovala ich podstatu...aspon tú Shannonovu :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama