Bláznivý život 8.

7. března 2011 v 0:02 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Asi hodinu sme čakali na Jareda u Toma doma a bolo niečo po štvrtej, keď dorazil Jared. Keď vošiel dnu, Tomo na neho šokovane pozeral.
"To čo sa s ním stalo?" Šepol mi Tomo a zízal na Jareda vo dverách.
"Som ti hovoril!" Otočil som sa k nemu.
Jared vyzeral naozaj hrozne. Bol neoholený, strapatý a mal kruhy pod očami. Vicky skoro sánka spadla, keď ho uvidela. Mal na sebe staré tričko a čiernu bundu s kapucňou kvôli fotografom.
"Vicky? Tomo? Musím sa s vami na niečom dohodnúť," oznámil im, hneď ako vošiel.
"Jasné a na čom?" Chytila ho Vicky za plece.
Jared ju chytil za plecia o odviedol ju na gauč. Posadil ju vedľa Toma a Jared si sadol oproti nám všetkým a spustil: "Vicky, bude na v nedeľu na svadbe Lesley?"
Vicky len potriasla hlavou na znak súhlasu.
"A budem mať možnosť byť s ňou sám, aby sme sa mohli porozprávať?"
"Áno, bude tam, prečo sa pýtaš? Jared, správaš sa ako keby sa dialo niečo vážne," povedala a šokovane na neho pozerala.
"Nič sa nedeje, len s ňou potrebujem hovoriť. Ona nevie, že tam idem?" Prižmúril oči a pozrel sa n mňa, no ja som len mykol plecami.
"Nie nevie, prečo?" Jaredove otázky ju začínali privádzať do šialenstva.
"Dobre," povedal a hlavu si položil do dlaní.
Bol totálne zúfalý. Chcel som, aby už bola nedeľa. Musím si pohovoriť s Jaredom aj s Lesley.

Bolo už 6 hodín večer preč a musel som ísť za Sophiou.
"Dobre ľudia, ja už musím bežať. Ty sa mi ešte ozveš!" Ukázal som prstom na Jareda a odišiel som.
Po ceste v kvetinárstve som sa zastavil po jednu symbolickú červenú ružu pre Sophiu. V žalúdku som mal samé uzlíky nervov a bál som sa, že sa začnem potiť ako kôň. Rýchlo som sa ešte pozrel do spiatočného zrkadla v aute, či aspoň trochu pôsobím ako Casanova.
Vošiel som na recepciu hotela a usadil som do pohodlného koženého kresla. Bolo 19:03, samozrejme, ženy meškať musia!
Po dvoch minútach som sa otočil k výťahom a práve vychádzala z výťahu. Vyzerala očarujúco ako vždy.
Blížila sa ku mne s rozžiareným úsmevom na tvári. Mala na sebe krásne elegantné čierne šaty nad kolená a na nich mala ešte kratší čierny kabát. Jej chôdza bola pôvabná. V niektorých momentoch sa akoby vznášala. Vlasy mala vypnuté do gumičky a prichytila si ich čelenkou. Bola naozaj krásna a ja som len neveriacky po nej pozeral. Neveril som, že mám rande s niekým tak úžasným.
Spoza chrbta som vytiahol ružu a podal jej ju. Prekvapene sa usmiala a ružu si priložila k nosu.
"Ďakujem!" Pobozkala ma na líce.
"Nie je zač," odvetil som jej a lišiacky som sa usmial.
Z recepcie sme sa vybrali k môjmu autu a problém bol, že som úplne zabudol, kde som zaparkoval. 2 minúty som sa rozhliadal po parkovisku až som uvidel moje auto.
Prišli sme k nemu a otvoril som jej dvere.
"Kam ideme?" Usmiala sa.
"Uvidíš, ale skôr ako vyrazíme... si vegetariánka?" Spustil som ruky z volantu a položil som si ich na nohy.
"Zjem čokoľvek okrem rýb!" Nahodila nechutný výraz pri slove rýb.
"Takže môže byť Steak House?"
"Samozrejme!" Položila ružu na palubnú dosku, aby si mohla zapnúť pás.

Konečne sme prišli do reštaurácie a vybral som nám stôl s krásnym výhľadom do ulíc L.A. Keď nám priniesli červené víno, pripili sme si a začal som sa vypytovať na kapelu, ktorú manažuje.
"Takže, ako dlho už manažuješ Leave This Behind?"
"Pre Leave This Behind pracujem už asi 2 roky a chlapci sú naozaj veľmi šikovní! Sú pôvodom zo Slovenska a ja som veľmi rada, že s nimi môžem spolupracovať, no pred rokom som skončila manažovanie v jednej kapele. Boli to krásne časy," povedala a odpila si z vína.
"Čo sa stalo?" Počúvať ju bolo pre mňa blaho.
"Nemyslím si, že je to vhodná téma na dnešný večer," povedala a týmto uzavrela náš rozhovor na túto tému.
Ja som vedel, že sa rozišla so svojím priateľom, ktorý v tej kapele hral, no keď nechcela o tom hovoriť, nenaliehal som a zmenil som tému.
"Áno, máš pravdu, chalani z Leave This Behind sú naozaj veľmi šikovní, ešte nikdy som sa nestretol so žiadnou kapelou zo štátu ako je Slovensko a je to pre mňa česť. Ako dlho už hrajú?" Nebol som unesený len z nej, ale aj z kapely.
"Hrajú už dva roky a niečo a chvíľu hrali doma, na Slovensku, ale pred dvoma rokmi bola v Anglicku súťaž nových kapiel, aby dostali šancu sa zviditeľniť a nejako sme na seba narazili a ja som ich už automaticky vtiahla do sveta šoubiznisu v Amerike a už pomaly vôbec nie sú doma," povedala a očividne sa do toho zažrala.
"A kedy sa vracajú domov? Rád by som šiel s nimi a pozrel si ako to funguje u nich doma, chcem totižto zažiť niečo nové!" A myslel som to smrteľne vážne.
"To myslíš akože vážne? Chalani nebudú veriť! " Potešila sa.
"Áno myslím to vážne a naozaj ma to zaujíma a táto kapela obzvlášť!"
"Tak teda dobre, poviem to chalanom a domov odchádzajú o dva týždne," povedala a z jej výrazu som vyčítal neistotu.
Našťastie som mal najbližšie 3 týždne pokoj od koncertov a od všetkého. Urobil som si dovolenku a výlet s chlapcami z Leave This Behind, bude pre mňa dokonalý relax. Zmena vzduchu mi prospeje, teším sa.
"V poriadku, napíš mi čo si mám zbaliť a kedy letíme!" A už som sa konečne pustil do steaku.
"Dobre, všetko sa dozvieš v čas," povedala a s úsmevom prikývla hlavou.

Asi po 2 hodinách sme vyšli z reštaurácie a pomaly sme sa blížili k môjmu autu. Ja som si ju opatrne pritiahol k sebe. Bola tak blízko, že som nezaváhal ani na sekundu a pobozkal som ju.
"Prečo si ma pobozkal?" Odtiahla sa odo mňa a pozrela mi do očí.
"Páčiš sa mi a som do teba úplný blázon!" Opäť som ju pobozkal.
"Sha-Shannon, ale ja nemôžem. Nejde to, prepáč," povedala a vyšmykla sa mi z náručia a odišla k autu.
"No dobre!" poškriabal som sa po čele a išiel som do auta.
Celú cestu k nej do hotela sme mlčali. Keď sme zastavili pred hotelom asi 3 minúty sme tam len tak sedeli bez jediného slova.
"Shannon, pozri, ja som ani nie pred polrokom ukončila vzťah, ktorý pre mňa veľa znamenal. Toho muža stále ľúbim a nie som pripravená na niečo nové. Prepáč, že som ti zamotala hlavu tým, že som prijala tvoje pozvanie na večeru, ale keď si ma pobozkal, videla som pred očami jeho a nie teba. Si... si naozaj úžasný muž, ale so mnou strácaš len čas. Prepáč mi to ešte raz prosím ťa," povedala a v očiach sa jej zaleskli slzy.
"To je v poriadku, chápem ťa Sophia," povedal som a pohladil som ju po vlasoch a pozrel som sa jej do očí.
"Ďakujem, dobrú noc," povedala tichým hlasom a zložila mi ruku z jej hlavy, ružu nechala položenú na palubnej doske a vystúpila z auta.
Celé ma to veľmi mrzelo, no nechcel som skončiť môj brat. V poslednej dobe okolo mňa každý iba plakal. Neskutočné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama