Bláznivý život 9.

7. března 2011 v 0:48 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
TOMO:
Už len 2 dni a žením sa. Od pondelka už niekedy odpočítavam aj hodiny, no stále ma premáha aj strach.
"Večer okolo ôsmej sa vrátim," povedala Vicky a pobozkala ma.
Ani som sa nestihol otočiť a už zmizla vo dverách. Bolo 9 hodín ráno a mal som celý deň na to, aby som napísal manželský sľub a absolútne nič ma nenapadalo. Hodiny som sa len tak prechádzal po byte a rozmýšľal som, čo napíšem. A vedel som, že ak napíšem iba "Ľúbim Ťa", tak to stačiť nebude. Išlo ma poraziť.
Nikdy som nevedel pekne kresliť, ale toto za pokus stálo. Zajtra máme skúšku svadby tak som nemal na výber.
Najskôr som zbehol dole k susedovi, ktorý mal malé deti, aby mi požičal farbičky a potom som si zobral hárok papiera a začal som. Nakreslil som loď a na nej sme stáli spolu s Vicky a naša loď mierila k slnku. V preklade to malo znamenať, že spolu zvládneme akékoľvek prekážky. No bál som sa, že nikto môj manželský sľub nepochopí. Ja som ho ale chápal a nebudem mať problém niekomu to vysvetliť.
Keď som ho dokončil, schoval som si ho do nočného stolíka a ten som zamkol. V kuchyni som si urobil popcorn a do konca dňa som pozeral opäť samé komédie aby som sa trochu uvoľnil. Mal som čas do 21:00, kedy mali prísť po mňa Shannon s Jaredom. Čakala ma pánska jazda a nemal som z toho najlepší pocit.
Pozrel som si asi 3 filmy a už bolo 21:00. Bol čas ísť sa chystať.
Vyšiel som von pred dom, kde už dorazil Shannon aj s Jaredom. Jared vyzeral v pohode. Nastúpil som si k ním do auta a išli sme na špeciálnu oslavu s striptízovom bare.
"Tak čo? Pripravený na krásne telá?" Shannon prudko zabočil doľava a asi mu nerobilo problém nás takmer zabiť.
"Nemám v pláne sa s nikým vyspať! Ani nič iné!" Okamžite som ho zahriakol.
"Suchar!" Vysmial sa mi Shannon.
"Môžete si tú hádku nechať na neskôr?" Jared znervóznel.
"Buď v kľude braček. Zhlboka sa nadýchni!" Upokojoval ho Shannon.
Nechápavo sme sa na seba so Shannonom pozerali v spätnom zrkadle. Svojím pohľadom v zrkadle mi Shannon naznačil, že keď vystúpime všetko mi vysvetlí.
Po Shannonovej divokej jazde som poďakoval Bohu, že som to prežil. Sykol na mňa aby som za nim prišiel.
"Bol totálne na dne, tak som ho nadopoval liekmi na upokojenie a malým liekmi na povzbudenie," povedal a pozrel sa na Jareda.
"Nemyslíš dúfam drogy!" Zľakol som sa.
"Ti šibe? Jasné, že nie, vypýtal som si ich od môjho doktora špeciálne pre neho, inak by sa asi zabil!"

Vošli sme dnu a Shannon sa vybral k baru, kde už čakal správca baru aby nás odviedol na našu, resp. Shannonovú oslavu. Viedol nás dlhou chodbou, ktorá bola osvetlená na modro. Všade boli zrkadlá a na dverách, za ktorými bola oslava bola zavesená strieborná sieťka.
V salóniku na nás čakalo asi 20 dievčat oblečených iba v bikinách. Z reproduktorov sa ozývala hlasná hudba ako na koncerte a niektoré z dievčat tancovali pri tyči na pódiu. Mal som len jediné želanie v tej chvíli a tým bolo okamžite odtiaľ vypadnúť! Moju rozlúčku so slobodou som si v žiadnom prípade nepredstavoval takto.
Shannon sa už váľal na diváni medzi 3 dievčatami a Jareda si uchytili 2 blondínky. Ja som poslal do kelu každú jednu, ktorá sa ku mne priblížila. Prešla asi pol hodina a ja som sa začínal nudiť. No v tom do salóniku vošli asi piati muži a iba štyria z nich sa vrhli medzi dievčatá. Ten piaty si sadol vedľa mňa.
"Rozlúčka so slobodou?" Sadol si vedľa mňa sledoval ich.
"Áno, ale asi nie moja," povedal som a pozrel som sa na Shannona a Jareda.
"No tak sme dvaja! Mimochodom ja som Patrick, teší ma," povedal a otočil sa ku mne aby mi podal ruku.
"Ja som Tomo, teší ma!" V tom hluku som ledva počul vlastného slova.
"Zajtra sa žením a ak nezoberiem nohy na plecia, tak nevstanem a celý život sa mi zrúti!" Mierne sa pousmial.
"Ja sa žením až v nedeľu, ale rozhodne by som to bol zvládol aj bez rozlúčky so slobodou!" Zazeral som na Shannona, ktorý mal samozrejme iné starosti.
"Tak tiež, tento podnik je novootvorený a ja tu mám kontakty, bez ktorých by sa tu moji priatelia nikdy nedostali a tak to nazvali rozlúčkou so slobodou. Nevadí, nech sa zabavia, Mne je jedno," povedal a pozrel sa smerom k nim.
"Ja som tu tiež asi len na ozdobu. Sem si prišiel užiť hlavne môj kamarát a druhého sme už museli dostať von, pretože je na dne," povedal som a pozrel som sa na Jareda, ktorý nevyzeral moc dobre.
"No moc v poriadku nevyzerá!" obaja sme sa naklonili aby sme sa pozreli na Jareda.
Mračil sa mierne odstrkoval zo seba dievčatá. Mal už rozopnutú košeľu a gate. Lepšie som sa na neho pozrel a všimol som si, že sa mračil so slzami v očiach. Vedel som, že lieky asi prestali účinkovať, no Shannon sa jednoducho prerušiť nedal. Jared zo seba zhodil dievča na zem a bolo mu to úplne jedno. Postavil sa aby si zapol gate a košeľu a vyslovene vystrelil von.
"Prepáč!" Potľapkal som Patricka po pleci a vybehol som za Jaredom.
Vyšiel som von a Jared sa opieral o kapotu auta a obliekal si bundu. Nebol smutný, ale skôr naštvaný.
"Si v poriadku Jared?" Podišiel som k nemu bližšie.
"Tomo, môj život už nikdy nebude v poriadku. Rozumieš? Nikdy!" Dal si kapucňu a odišiel peši domov po ulici osvetlenej nočnými lampami.
V tom pribehol Shannon a neveriacky sa pozeral na koniec ulice, kde ešte bolo vidno Jareda.
"Jared! Jared!" Vrieskal po ňom Shannon, no už zabočil do vedľajšej ulice.
"Shannon pokoj!" Snažil som sa ho upokojiť, keď volal Jaredovi.
"Ja ho asi zabijem! Prisahám, že ho zabijem!" Šmaril telefón o zem.
Nasadal do auta s rozopnutou košeľou očividne bol naštvaný a nemal v hlave všetkých piatich pohromade.
"Tomo, nasadaj!" Zavolal ma do auta.
"Ja pôjdem radšej peši," Zapol som si bundu a vybral som sa preč.
"Ako chceš!" Odfrkol a naštartoval auto.
Vybral som sa peši domov a bol som už v polke chodníka, keď za mnou dobehol Patrick.
"Ahoj, Tomo!" Chytil ma za plece.
"Nazdar!"
"Smiem sa pridať?" Pozrel na mňa prosebným pohľadom.
"V pohode. Nudil si sa?" Musel som načať tému aj keď bez pointy, aby reč nestála.
"Aj to, ale vypočul a pozrel som si váš menší konflikt pred podnikom. Je všetko v poriadku? Teda ak sa smiem spýtať," povedal a pozeral sa na mňa.
"Jasné, že môžeš a nie, nič nie je v poriadku. Môj kamarát sa asi psychicky rúca, druhému to ničí nervy a ja som na boku. No najväčšie starosti si robím o Jareda," povedal som a strčil som si ruky do vreciek a pozeral som sa do zeme.
"Čo sa mu stalo?" Patricka naozaj zaujímalo, čo sa vlastne stalo.
"Ale, vyspal sa so 17 ročnou babou, potom obaja zistili, že sa milujú a rozišli sa. To ho zničilo a hľadá ju všade! Je z nej úplne mimo a ona vraj na tom tiež nie je najlepšie. Je to celé zle!" Povzdychol som si.
"Tak toto je dobré, on má vlastne koľko rokov?" Prižmúril oči a pozrel sa na mňa.
"39! Už sa mu pekne ťahá na 40-tku a zamiluje sa do dieťaťa! V pohode by mohla byť jeho dcérou!" Ovládal ma hnev.
"Stratil rozum? No ty sa hlavne upokoj a nezaťažuj si hlavu problémami druhých, aj keď je to tvoj kamarát. O 24 hodín sa ženíš, mysli na svoju ženu!" Postavil sa predo mňa a chytil ma za plecia.
"Keby si ho videl - " Pozrel som sa smerom hore.
"Aj som ho videl. Ľúbi ju, ale jeho život nikdy nespozná pravé šťastie, nikdy nebude šťastný a len on sám dobre vie prečo. Je na tom chudák naozaj zle, ale teba o chvíľku čaká veľký deň v tvojom živote, tak si to nenechaj pokaziť, lebo Vicky ťa úprimne ľúbi a drž sa!" Skočil mi do reči a tľapol ma po pleci.
Oči mi zbehli z oblohy smerom k nemu, no už ho nikde nebolo. Povedal mi veci, ktoré mi nedávali moc zmysel. Nikdy nebude šťastný a len on sám dobre vie prečo. Nechápal som. A odkiaľ vie o Vicky?! Nechápal som ničomu. Kde sa tu vzal, ani čo chcel. Možno to bol anjel alebo duch. Neviem. No mal pravdu. O 24 hodín ma čaká veľký deň.

Keď som prišiel domov bola asi polnoc a Vicky už sladko spala. Ľahol som si k nej objal ju.
"Ľúbim ťa," šepol som jej do ucha a zobudila sa.
"Deje sa niečo?" Otočila sa pozrela na mňa osptým pohľadom.
"Nie, všetko je v poriadku, len sa mi stal asi zázrak," pošepkal som jej zapozeral som sa von oknom.
"Aha, ráno mi všetko povieš porozprávaš, dobrú noc," povedala a otočila sa na druhú stranu postele.
"Dobrú noc!" Ľahol som si na chrbát a začali si mi hlavou hnať myšlienky.
Nemôžem prestať myslieť na Patricka. Na jeho slová. Na jeho slová o Jaredovi.

Ráno som sa zobudil totálne vyvedený z miery a plný strachu. Dnes máme skúšku svadby. Nebál som sa skúšky, ale Shannona a Jareda. Ak sa doteraz nestretli, tak ho tam Shannon asi zabije.
Napchal som do seba raňajky a s Vicky sme odišli do kaplnky v kostole na Sunset Evanue. Bola to krásna historická katedrála, ktorá tu stála už asi od dôb korytnačiek. Vošli sme dnu a pripadali sme si neskutočne malí oproti tej stavbe.
Pri oltári už stál kňaz, Shannon a Vickyina sestra Anna. Jareda nikde nebolo a prešiel mi po chrbte mráz. Ak by neprišiel, zbiehali sa už aj mne chúťky na jeho vraždu.
"Ahojte, kde sú všetci?" Nechápavo na nás civela Anna.
Anna bola takmer verná kópia Vicky. Mala hnedé vlasy, hnedé oči a drobnejšej postavy a bola tehotná. No mne Vicky vždy prišla krajšia.
"Pravdepodobne na ceste," povedala Vicky a postavila sa vedľa Anny.
"Kde je Jared?" Postavil som sa k Shannonovi.
"Neviem a je mi to úplne jedno!" Odfrkol Shannon.
"Je to tvoj brat!" Postavil som sa tesne pred neho.
"A jeho život! Sa ide posrať kvôli decku!" Bol až červený od hnevu, ktorý v ňom vrel.
Neveril som vlastným ušiam. V tom prišiel Jared. Bol trochu upravený a hlavne oholený. Shannon vystrelil k nemu, schmatol ho za golier a vytiahol ho von, pred katedrálu. Utekal som za nimi a Shannon ho ťahal až za katedrálu.
"A tebe už úplne preskočilo, ty debil?" Šmaril ho k stene.
"Upokoj sa! Je to môj život!" Naprával si tričko.
"Ale ty si môj mladší brat a mám dôvod aby som ti teraz dal po hube!" Shannon mu jednu vypálil.
"Čo si úchyl že si sa zamiloval do decka? Ešte kvôli nej budeš revať ako malé decko, okamžite sa spamätaj a padaj do katedrály inak mi s tebou pomôže ústav pre bláznov!" Shannon po ňom zjapal v jednom kuse.
Ja som to len celé sledoval s ústami dokorán. Shannon bol maximálne naštvaný a Jared bez síl. Bol úplne hotový. Ale po včerajšom večeri som začínal mať pochyby, že to je kvôli Lesley. Pomaly sa pozbieral od Shannonovej rany a išiel dnu.
"Poď, Tomo," povedal Jared a chytil ma za plece a ja som cítil, že je slabý.
Celú cestu k oltáru pozeral mŕtvym pohľadom do zeme. Začínal som sa naozaj báť o jeho psychické aj fyzické zdravie. Prišli sme k oltáru a Shannon sa na Jareda ani nepozrel.
"To malo byť čo?" Vicky na mňa neveriacky pozerala.
"Nič, iba bratská hádka," povedal som jej a išiel som sa postaviť k nim.
Vicky s Annou len krútili hlavami a ničomu nerozumeli. Ani ja sám som ničomu nerozumel.
Obrad sa začal a prišli sme k časti, kde sme si s Vicky mali ísť vymieňať maželské sľuby. Bol som prvý na rade. Roztriasli sa mi ruky a vytiahol som poskladaný hárok papiera zo zadného vrecka na gatiach. Otvoril som ho.
"To, to je loď?!" Anna bola v šoku.
Pozrel som sa na ňu, nech je ticho. Otočil som sa na Vicky, Jareda, Shannona a kňaza. Všetci boli zmätený a hlavne Vicky.
"Ja som svoj sľub nenapísal, ale nakreslil," povedal som a ukázal som im svoj výtvor.
"Loď?" Vicky sa šokovane pozerala na papier.
"Šibe ti?" Drgol do mňa Shannon.
"Ty čo si mal hodinu šikovných rúk?" Dodal Jared.
"No ja nemám slov!" Annu to čiatočne vyviedlo z miery.
"Ak ma to necháte v pokoji vám to vysvetliť, uvidíte, že je to to isté!" Prosebne som sa pozrel na každého z nich.
Vicky vyzerala tak, že by mi môj zdrap papiera najradšej strčila do úst a vykašlala sa na mňa.
"Do sľubov sa večne píšu slová typu, že budeme spolu až do smrti, že jeden pre druhého veľa znamenajú, ale Vicky, ty už veľmi dobre vieš od prvého momentu, že pre mňa veľa znamenáš, že si moje všetko, tak prečo ti to budem písať na papier, ktorý sa zabudne? Vieš veľmi dobre, že ťa neskutočne milujem a urobím pre teba a pre tvoje šťastie aj nemožné a táto kresba alebo čarbanica, nazvite si to už ako chcete, znamená, že spolu zvládneme akékoľvek prekážky, ľúbim ťa. Navždy." Zhlboka som si vydýchol.
Po mojich slovách každý mlčal a Vicky to dojalo.
"Ja by som to nazval machuľou," poznamenal Jared.
"Ty by si to nenakreslil o nič lepšie!" Zrušil som ho.
"Najkrajší manželský sľub vôbec," povedala Vicky a vrhla sa mi okolo krku aby ma mohla pobozkať.
Potom podala kňazovi naše sľuby a povedala mu, že túto časť vynecháme, ale obrad sme skúšali naďalej. V tom som počul, že niekto vošiel do katedrály.
"No do prdele!" Shannona vystrelo tak, že som to až počul.
Pozrel som sa k laviciam a stála tam Lesley. Bola pekná a očividne šťastná.
"Lesley," šepol Jared s vyrazeným dychom.
"Ja sa asi podrežem!" Shannon sa začal asi rozprávať sám so sebou.
Lesley tam chvíľu len tak stála a keď si všimla Jareda, okamžite chcela odísť.
"Lesley!" Anna a vybrala sa k nej aby ju objala.
"Ja, ja už nebudem radšej rušiť," otočila sa a vybrala sa k východu.
"Lesley?" Anna neveriacky krútila hlavou.
Jared vyšiel spoza mňa a išiel za ňou.
"Ty nikam nepôjdeš!" Zastavil ho Shannon a postavil ho naspäť za mňa.
"Nechaj ma na pokoji!" Vytrhol sa mu Jared z rúk.
"A dosť! Táto skúška je absolútne zbytočná a ak to takto dopadne aj zajtra, vieš komu sa máš poďakovať," pozrela na mňa Vicky a odišla.
"Chceš to počuť ešte raz?" Anna si neodpustila svoju hlúpu poznámku.
"Ďakujem!" Otočil som sa k Shannnovi.
"Ja som prišiel o rozum? Dotrhám ho jak noviny!" Odišiel smerom von.
Zúfalo som sa pozrel na kňaza a odišiel som za nimi. Jared sa vonku spokojne opieral o kapotu auta a Shannon stál vedľa neho so založenými rukami.
"Kde je?" Kývol som hlavou smerom na hlavnú cestu.
"Vraj zdrhla!" Shannon civel na Jareda ako na väzňa.
Už som mal toho plné zuby. Jared sa psychicky aj fyzicky rúca, Shannon prichádza o nervy a mne krachuje plán svadby. Ak to naozaj takto dopadne kvôli Lesley aj zajtra, postarám sa aby opustila USA!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama