Osud 1.

13. března 2011 v 22:17 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Vstávaj!" Hodil som po Jaredovi vankúš a roztiahol som závesy.
"Šibe ti, veď je len 10:00 ráno!" Strčil si hlavu pod paplón a pokračoval v spánku. Vedel som, že vôňa waflí ho zobudí, tak som sa do toho pustil.

"No, dobre ráno spáč!" S úškrnom som sa pozrel na Jareda, keď sa dotrepal do kuchyne.
"Ty vieš, čo na mňa platí," povedal a zívol si.
"Samozrejme, som predsa tvoj najlepší a najúžasnejší braček!"
"No zasa to tak nepreháňaj," povedal a zobral si jednu waflu.
"Čo si povedal?" Šťuchol som ho do brucha a obaja sme sa rozosmiali.
"Pôjdeš dnes niekam?" Spýtal sa ma, keď sa dosmial.
"Mám v pláne ísť za mesto, niečo pofotiť, prečo?" Nacpal som do seba poslednú waflu a ukázal som hlavou smerom k mojim veciam na fotenie.
"Nemôžem ísť s tebou?"
"Sa bojíš sám doma?" Zasmial som sa.
"Nie, len v televízii už nič nedávajú a..." Nedopovedal vetu a sklopil pohľad.
"A chýba ti baba," povedal som a zaškeril som sa.
"Nie!"
"To je jedno, so sebou ťa neberiem!" Postavil som sa a išiel som sa obuť.
"Prečo?" Postavil sa vedľa mňa.
"Lebo mi do toho budeš kecať!" Pozrel som sa na neho a na oči som si dal slnečné okuliare.
"Kedy som ti ja do toho kecal?"
"O to ide, nikdy!" S úsmevom so ho potľapkal po pleci, zobral som si veci a zmizol som.

Autom som sa vybral úplne za koniec mesta a nafotil som si okolie. Chcel som si nafotiť aj nejaké tie plazy, ale tie malé beštie zmizli jak na varovanie! Keď som sa otočil bol tam prenádherný výhľad na mesto. Priam skvostný. Urobil som zopár záberov a v tom mi zazvonil telefón. Jared.
"Áno, pán malý?" Oslovil som ho do telefónu.
"Pán malý ti hlási, že som ti asi pokazil kotol," povedal a mňa až striaslo.
"Čo si urobil?!"
"Asi som pokazil kotol!" V hlase ho chytala panika a aj mala prečo, mohlo to vybuchnúť!
"A čo si urobil?" Vrieskal som tam po ňom ako zmyslov zbavený a ak tá zver aspoň rok nevylezie von, vinníkom budem ja.
"Chcel som len nahriať teplú vodu!"
"Blázon, už sa toho ani nedotkni, do 20 minút som doma!" Zvesil som a rýchlo som si zbalil veci aby som mohol vyraziť.

Hnal som sa cez mesto ako zmyslov zbavený a bol som rád, že ma nechytili policajti. Blížil som sa k malej križovatke v Malibu a chystalo sa na červenú, no ja som chcel byť hrdina a stihnúť to. Pridal som na plyne a letel som. Predbehol som auto predo mnou a keď som bol pri prechode, všimol som si, že jedno dievča vstupuje na prechod, no nestihol som to ubrzdiť. Zrazil som ju a odhodilo ju asi pol metra od auta. Okamžite som prudko zabrzdil a vystúpil som z auta. Rozbehol som sa k nej a keď som sa jej dotkol, telom mi prešlo niečo zvláštne. Opatrne som jej zdvihol hlavu a podložil som jej pod ňu moju bundu.
"Volajte niekto záchranku!" Kričal som v panike na ľudí okolo.
"Prosím, preber sa, prosím!" Hladil som ju po tvári a celý som sa triasol. Nemohla mať viac ako 23 rokov. Keď som ju chytil na spánku na ľavej strane hlavy, ruku som mal od krvi. Mala rozbitú hlavu a jej krásne blond vlasy boli celé od krvi.
"Sanitka tu bude do piatich minút!" Zvolal na mňa jeden z davu a čupol si k nám.
Bolo to divné, ale začal som plakať. Bál som sa o jej život. Bola to všetko moja vina! Stále sa nepreberala.
"Dýcha?" Celý roztrasený som sa pozrel na toho chlapíka vedľa nás.
"Má nepravidelný tep, ale áno," povedal a ruku mal stále na jej krku.
"Preber sa, prosím!" Chytil som jej ruku a pozeral som jej na tvár. V tom momente som si uvedomil, že som asi zrazil anjela. Bola prenádherná. Bál som sa, že sa už nikdy nepreberie.
Keď prišla sanitka, surovo ma od nej odstrčili a všetci záchranári sa zbehli okolo nej. Mňa už len čakal výsluch od polície.
"Vy ste vinník dopravnej nehody?" Pristúpil ku mne policajt.
"Áno, ja," povzdychol som si a otočil som sa ešte k nej.
"Môžem vidieť vaše doklady?" Pozeral na mňa prísnym pohľadom.
"Samozrejme," povedal som a išiel som si do auta pre doklady. Na kapote auta som si všimol priehlbinu a krv. Striaslo ma.
"Nech sa páči," povedal som a podal som seržantovi moje doklady.
"Takže pán Leto, pili ste pred alebo počas jazdy?"
"Nie," odpovedal som priamo.
"Nech sa páči, budete fúkať," povedal a podal mi stroj na meranie promile v krvi.
Keď som do toho fúkol, mierne sa mi zatočila hlava.
"Dobre, alkohol ste nepožili, ale budete sa musieť podrobiť testom krvi, aby sme sa uistili, že ste nepožili ani žiadne návykové látky," pozrel na mňa a potom na to dievča.
"Dobre," povzdychol som si znova.
"Pán Leto, mohli by ste mi aspoň trocha popísať tú nehodu?"
"Ja - ja išiel som prekročenou rýchlosťou, pretože som sa ponáhľal domov a keď som si všimol ako vykročila na cestu, chcel som zabrzdiť a uhnúť, no nestihol som to," vysvetlil som mu.
"A smiem vedieť pre aký, očividne vážny dôvod ste sa ponáhľali domov?" Spýtal sa ma a každú moju odpoveď si zapisoval.
"Naozaj to chcete vedieť?" Zdvihol som jedno obočie.
"Prosil by som," povedal prísnym tónom.
"Volal mi brat, že pokazil kotol a ja som sa bál, že to vybuchne!"
"Je váš brat psychicky alebo fyzicky postihnutý?" Pokračoval v písaní do bloku.
"Fyzicky nie, ale občas si myslím, že psychicky áno," povedal som so sarkazmom v tóne.
"Takže má nejaké zdravotné problémy?"
"Nie, je... je Jared Leto," povedal som a spustil som plecia.
"Tak ten nevyzerá byť vždy v poriadku," povedal s úškrnom.
"Ja viem," pozrel som sa na to dievča, ktoré práve nakladali do sanitky.
"Dobre, odvezieme Vás do nemocnice, kde Vám urobia krvné testy a ak budú negatívne, stačí Vám sa už len modliť aby to dievča prežilo," povedal a ukázal perom na sanitku. Keď sanitka odchádzala, chvíľu som ju sledoval, kým sa nestratila v premávke. V duchu som sa modlil čo najviac to šlo, aby prežila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mischa Mischa | Web | 13. března 2011 v 22:26 | Reagovat

ahoj pls hlásni pro the paranoid http://www.coffeebreaks.sk/starter/hlasovani#close
sorry za reklamu

2 Adee Adee | Web | 14. března 2011 v 18:33 | Reagovat

Těším se na pokračování :))

3 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 22. března 2011 v 21:12 | Reagovat

Bože ty si krutá :D že psychicky narušený, zabila si ho ;D

4 theechelon theechelon | 26. března 2011 v 0:43 | Reagovat

No a čo? :D

5 pavucicka pavucicka | E-mail | Web | 7. dubna 2011 v 20:51 | Reagovat

Je váš brat psychicky alebo fyzicky postihnutý?" Pokračoval v písaní do bloku.
"Fyzicky nie, ale občas si myslím, že psychicky áno," povedal som so sarkazmom v tóne. - úžasné! To si zabila!
Inak dobrá poviedka, páči sa mi.

6 Liss Liss | 21. dubna 2011 v 23:22 | Reagovat

Mám taký dotaz...
Prečo Jared vždy všetko zbabre. Ja prisahám že ak Shanna odvezú do nemocnice... osobne prídem do poviekdy prezlečená ze Supermana a kopnem ho do zadnice!!! Je to jasné... :D
Áááách ten Shann... :D Idem ďalej. A potom pôjdem poďakovať vany, že ma na to ukecala. Ak bude všetko tak dobré ako toto tak ja neviem neviem, ale k tej babke ma nedostanú zajtra skôr, ako všetko dočítam :D :D :D

7 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 13:25 | Reagovat

Uuuzasne! :-D Jareda si fakt zabila :-D a mne vobec nevadi ze on vzdy vsetko pokazi :-DDD pokracujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama