Osud 8.

26. března 2011 v 17:57 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Na základe mojej večne nedodržanej a nepodarenej zdravej stravy som si dal jablko a hneď po prvom súste som sa takmer aj zadrhol. Do kuchyne totižto vošla Veronica omotaná iba v osuške, ktorá jej sotva siahala do polky stehien. V momente som vypľul to sústo jablka v ústach a civel som na ňu. A do toho ešte je krásny úsmev...
"Shannon, podáš mi prosím ťa pohár?"
"Bože, č - čo, no - no ja -jasné!" Vykoktal som sa a postavil som sa, aby som jej podal pohár.
"Vďaka," povedala a milo sa na mňa usmiala. Odrovnávala ma.
"Nie je ti zima?" Prezrel som si ju pohľadom ako by omámeným.
"Nie," povedala a s úškrnom odišla smerom ku schodom. Doplo mi, že to bola jedna z jej provokácii a tak bol čas jej to vrátiť.
"Hej, hej, kamže, kamže?" Postavil som sa tesne pred ňu a usmial som sa.
"Idem sa obliecť," povedala a snažila sa prejsť, no nepustil som ju.
"Odprevadím ťa," povedal som, podišiel som k nej zozadu, pritisol som ju k sebe a objal som ju okolo jej mokrých pliec.
"Ja - ja zájdem aj sama," povedala a roztriasla sa.
"Nie, ešte mi prechladneš!" Namietal som a začal som ju tlačiť do jej izby.
"Dobre, už ma pusť," povedala vážnym a roztraseným hlasom. Páčilo sa jej to.
"Už ti je teplo?" Chytil som ju za plecia a rukami som jej prešiel po jej dekolte a pobozkal som ju na šiju.
"Nie," povedala a mierne si povzdychla o vzrušenia.
"No tak sa choď obliecť!" Pustil som ju a so širokým úsmevom som odišiel preč.

Nechápal som ju. Hodiny a hodiny trávila v izbe. Tie ženy som nikdy nechápal. Robil som už všetko a stále som sa nudil. Zahral som si PlayStation, urobil som si jesť, pozrel som si film, bol som na twitteri, počúval som hudbu, volal som s kamošom a ona tam furt trčala. Bolo to nenormálne.
Sedel som celkom znudený na gauči a pozeral som do blba. Zrazu som počul, že mi prišiel mail. Majitelia toho domu v Yorku mi odpísali. Bol voľný a mohli sme tam ísť kedykoľvek. Bral som to, aj keď mal som isté pochybnosti ako nám tam bude, keď slečna Stonesová trávi hodiny zavretá v izbe. Ale mal som v pláne urobiť všetko aby sme tam boli každý deň spolu.
"Shannon?" Počul som ako konečne vyšla z izby.
"Konečne! Ty čo tam máš seánsu?" Postavil som sa a išiel som jej naproti.
"Nejestvuje nádej ani len maličká, že by si jedného dňa pochopil ženy, že nie?" Sarkazmus si odpustiť nemohla.
"Myslím, že nie," povedal som a nahodil som úškrn ako vždy.
"Potrebujem ísť na nákupy," povedala a z jej výrazu som necítil nič dobré. Pre mňa.
"A čo konkrétne chceš kupovať?" Pozeral som na ňu pochybovačným pohľadom.
"Uvidíš... Tak ideme?" Ťahala ma von a ja som si rýchlo zobral mobil a kľúče a vyrazili sme.

Keď sme dorazili so nákupného centra, ťahala ma na najvyššie poschodie. Peši! Že vraj mi kondička neuškodí, ale to už bolo týranie a ešte s jej tempom. Keď sme konečne vyšli hore, ocitol som sa pred obrovským nápisom SPODNÉ PRÁDLO a vôbec som nevedel, čo mám od toho čakať. Uvidel som Veronicin nenápadný úškrn a hneď mi to doplo.
"Potrebujem tvoju pomoc," povedala a podala mi ruku.
"Prečo z toho nemám dobrý pocit?" Mierne som sa vzpieral.
"Lebo si srab!"
"Kto ti tu je srab?" Pritiahol som si je tesne k sebe a dýchal som jej do pier.
"Ty!" Odstrčila sa a ťahala ma ďalej.
Dotiahla ma medzi slipy a niečo, čo sa na slipy iba podobalo. Keď som sa otočil už tam nebola. Toto mi vtedy zrovna neprišlo ako provokácia.
"Ktorá je lepšia?" Stála priamo za mnou a v rukách držala 2 podprsenky.
"Čo?" Šokovane som na ňu pozrel a potom na tie podprsenky. Jedna bola ružová, čipkovaná a tá druhá čierna s čipkami. V momente som stuhol a nevedel čo povedať ani čo robiť. Hlavou sa mi hnalo všetko!
"Tak, v ktorej by som vyzerala lepšie?" Pozerala na mňa provokatérskym pohľadom.
"Podľa mňa v jednej lepšie ako v druhej," povedal som a mierne som zavrčal.
"Chcel by sa v nich vidieť?" Stále na mňa hľadela tým provokatérskym pohľadom a keď som si ju predstavil iba v spodnom prádle išiel som sa zblázniť.
"Čo či by som chcel?" Od vzrušenia mi hlas nadskočil o minimálne 3 oktávy vyššie.
"Tak nie, no škoda," povedala a odišla do kabíniek.
V duchu som si nadával, trieskal sa, fackoval sa, vraždil sa a všetko možné. Zareagoval som ako totálny debil! Chytal som sa tam za hlavu a každý na mňa pozeral. Chlap chytajúci sa za hlavu medzi slipmi. To muselo byť zaujímavé.
Vykašlal som na nich a išiel som ku kabínkam. Keď som vošiel, všetky boli otvorené, len jedna zatvorená a v tej bola Veronica. Oprel som sa o stenu vedľa dverí a váhal som, či vojsť a pokochať sa alebo ju počkať a byť dobrý kamarát.
"Môže byť?" Otvorila dvere a ukázala sa mi iba v spodnom prádle. Svoj diabolský úškrn si samozrejme neodpustila a ja som sa skoro zošuchol k zemi.
"Ja - ja..."
"Nepáči sa ti, dobre," povedala a zatvárala dvere, ale v tom som vbehol k nej a pritisol som ju k stene.
"Práveže páči a dosť," povedal som mierne nadržaným hlasom a objímal som ju okolo jej útleho pása.
"Čo - čo robíš Shannon?" Tlačila mi na ruky a chcela ich dať dole, ale hlavu som dal bližšie k jej tak, že sa naše pery takmer dotýkali a ona prestávala dýchať. Stratila silu a podlomili sa jej kolená. Chcela, aby som ju pobozkal a ja som to chcel tiež, ale mal som dostatok sily odolať a tak som aj odolal. Keď som cítil ako pootvorila ústa a objala ma okolo krku, natiahol som ruku smerom hore.
"V tejto vyzeráš viacej sexi," povedal som s úškrnom a zobral som jej zavesenú podprsenku, ktorá visela nad ňou a odišiel som. Pri odchode som si všimol ako sa opierala o stenu celá zmätená a dychčala. Páčilo sa jej to, čo mi pridalo na bodoch v provokovaní.

"Hotovo?" Spýtal som sa s úškrnom, keď vyšla z kabínky.
"Idiot," šepla a odišla k východu.
"No tak, viem, že sa ti to páčilo!" Dohnal som ju a štuchol som ju do bokov.
"Prestaň!" Strhla mi ruky a videl som, že sa jej v očiach zaleskli slzy, no hneď sklopila hlavu.
"Veronica, čo je?" Chytil som ju za ruky a zdvihol som jej hlavu.
"Nič, chcem ísť domov," šepla skleslým hlasom a vytiahla si ruky z môjho stisku.
Odišla si sadnúť do auta a celý čas bola ticho. Vedel som, že to bola moja vina. Ja debil! Ja debil! Ja debil! Nadával som si v duchu.

"Si hladná?" Spýtal som sa jej, keď sme vošli do domu.
"Nie," povedala a vybehla hore do izby.
Chvíľu som tam ešte stál, ale dlho netrvalo a vybehol som hore za ňou.
"Veronica, povedz mi čo je s tebou!" Vtrhol som jej do izby akurát, keď si chcela ľahnúť na posteľ.
"Nič, choď preč, prosím," povedala potichu a po líci jej stiekla slza.
"Neodídem, pokiaľ mi nepovieš, prečo plačeš!" Pritiahol som si ju za ruku k sebe a pritisol som ju ku komode.
"Nepoviem ti nič, zbytočne sa namáhaš!"
"Veronica!" Pritiahol som ju k sebe a pozrel som ja jej do očí.
"Prosím, kašli na to," povedala a sklopila pohľad.
"Nie, chcem to vedieť, mám si tu klaknúť?" Naliehal som.
"Prestaň," povedala a snažila sa mi ujsť z náručia.
"Tak mi to povedz," povedal som a pozrel som sa na jej pery, ktoré sa chveli.
"Zľakla som sa," povedala s povzdychom a po líci jej stiekla ďalšia slza.
"Čoho?" Zmätene som na ňu hľadel.
"Teba," povedala a pozrela sa mi do očí.
"Čože? Kedy a kde?" Nechápavo som krútil hlavou.
"V tej... V tej kabínke," povedala nesmelo.
"Ty si, si myslela, že ti chcem ublížiť?"
"Asi áno," povedala a stále mi hľadela do očí.
"Ja som myslel, že sa ti to páčilo," povedal som s úškrnom.
"Ani nie," povedala a roztriasli sa jej pery.
"Takže páčilo!" Zvolal som víťazne.
"Shannon," povedala aby ma zahriakla.
"Veronica, myslíš si, že by som ti mohol, že by som ti niekedy dokázal úmyselne ublížiť? Veď aj keď ťa poznám krátko, mám pocit, že je to večnosť a robím všetko preto aby ti bolo čo najlepšie, mám ťa rád," povedal som s úsmevom a pohladil som ju po líci.
"Aj ja teba," povedala a usmiala sa na mňa jej prenádherným úsmevom, z ktorého sa mi podlamovali kolená.
"Neviem, čo by som teraz bez teba robil," povedal som a pevne som ju objal.
Jemne sa mi hodila okolo krku a zotrela si slzu, ktorá jej stekala po líci.
"Neobjednáme si pizzu?" šepol som jej do ucha.
"Dobre," povedala a zvesila sa mi z krku. Nežne sa usmiala a zmätene sa poobzerala po izbe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 26. března 2011 v 18:03 | Reagovat

Dokonalé!!! Jednoducho dokonalé. A to ako jej krásne vysvetľoval, že by jej nikdy neublížil. Jednoducho úúúúúúúúúúúúúúúúúúúžasné :D :D :D

2 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 26. března 2011 v 19:29 | Reagovat

Ty kokos, ty ma raz zabiješ!!!! Takmer som nedýchala! Tý jedna! :DDD

3 Adee Adee | Web | 26. března 2011 v 19:38 | Reagovat

Chodím ti sem tvoje povídky číst už docela dlouho, píšeš nádherně :) :')

4 Vany Vany | Web | 27. března 2011 v 13:57 | Reagovat

Ema vôbec mi nejdeš na FB... ani ta nemam v pristeloch nič... ani mi ta nejde najst vo vyhladavačo :( :(

5 Liss Liss | 22. dubna 2011 v 0:06 | Reagovat

Ha ja by som sa v tej kabínke nechala pretiahnuť... muheheh :D idem dalej nemám slov je to úžasné

6 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 21:24 | Reagovat

och moj boze! :D  nedychala som! ty kokos! fakt uzasne! :-D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama