Duben 2011



Osud 14.

20. dubna 2011 v 22:55 30 Seconds To Mars - Poviedky
"Dobre," šepol a zavolal čašníka.
Celý čas ako jedol som ho pozorovala a snažila sa prísť na to, čo s ním v poslednej dobe bolo. Napadlo ma, že som mu možno blokovala jeho voľný život, že som mu liezla na nervy, že to všetko iba hrá. Ale neverila som mojim myšlienkam. Vedela som, že by toho schopný nebol, jednoducho som tomu verila, verila som jemu. Nedokázala som si ani len predstaviť, že by mi klamal v tom, čo cíti. Lenže on ani nepovedal čo cíti a to ma miatlo.

Osud 13.

18. dubna 2011 v 1:37 30 Seconds To Mars - Poviedky
Ráno som cítil ako sa niečo mrvilo na druhej strane vedľa mňa. Vedel som, že to bola Veronica. Bola pri mne a to ma tešilo.
Otočil som sa k nej a nežne som ju pohladil po tvári. Sledoval som ako krásne dýcha a priam som sa kochal. Bola nádherná. Krásna, dokonalá a ja som sa správal, ja som zmýšľal ako po uši zamilovaný chlap. Bol som mimo z jej pohľadu, z jej smiechu, z jej úsmevu, z jej hlasu, z jej vlasov, z jej prítomnosti, z jej vône, z jej energie, z nej celej.
Videl som, že sa preberá, tak som si rýchlo ľahol na chrbát a tváril som sa, že spím.




Osud 12.

14. dubna 2011 v 1:34 30 Seconds To Mars - Poviedky
"Je šesť hodín, poďme niečo robiť," povedal som a hodil som sa vedľa nej na gauč.
"A čo?" Spýtala sa odutým hlasom a skúšala ďalej programy v televízii.
"Prestaň sa hrať a choď sa obliecť!" Vytrhol som jej z ruky ovládač a hodil som na ňu vražedný pohľad.
"A do čoho?" Pozrela na mňa znudeným pohľadom.
"Zobrala si so sebou minimálne sto šiat, tak choď hore a niečo na seba daj," povedal som a hodil som na ňu výraz psích očí. Zabralo.

Osud 11.

11. dubna 2011 v 1:54 30 Seconds To Mars - Poviedky
SHANNON:

Ty idiot! Mohol si ju pobozkať, mohol si to urobiť! Prečo si to neurobil?! Nemohol som sa zbaviť tých výčitiek až kým sme nepristáli.
"Zlato, už sme tu," pohladil som Veronicu po hlave, aby sa prebudila.
"Konečne," zašepkala a rozospatým pohľadom sa poobzerala okolo seba.
"Veronica?" Chcel som s ňou hodiť reč o tom, čo sa takmer stalo. Mali sme chvíľu čas, tak som to chcel využiť a možno aj dokončiť.

Osud 10.

9. dubna 2011 v 1:28 30 Seconds To Mars - Poviedky
Jeho pery sa stále nedotýkali tých mojich a ja som strácala kontrolu nad sebou samou. Ruky mi skĺzli na jeho chrbát a vyslovene som sa ne neho nalepila. On si ma stále držal blízko tela a nechcel ma pustiť. Dochádzal mi dych a sily. Už som sa ho nevládal držať, už som nevládala tam len tak stáť a čakať, čo urobí.
"Nie," šepla som, keď už jeho pery boli takmer na mojich. Otočila som hlavou na bok a mierne som sa odtiahla. On sa natiahol ku mne, aby bol opäť bližšie k mojim perám, ale ja som mu to nedovolila. Otočila som hlavu na druhú stranu a

Osud 9.

2. dubna 2011 v 1:27 30 Seconds To Mars - Poviedky
Keď sme dojedli, Veronica sa postavila a s prázdnym výrazom si odišla sadnúť do obývačky. Jej výraz sa mi vôbec nepáčil. S obavami som sa postavil a išiel som za ňou. Sedela tam na gauči a očividne ju niečo trápilo.
"Veronica, je všetko v poriadku?" Pomaly som si k nej sadol a objal som ju okolo pliec.
"Áno," povedala a usmiala sa na mňa úsmevom, za ktorým skrývala bolesť.