Osud 11.

11. dubna 2011 v 1:54 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
SHANNON:

Ty idiot! Mohol si ju pobozkať, mohol si to urobiť! Prečo si to neurobil?! Nemohol som sa zbaviť tých výčitiek až kým sme nepristáli.
"Zlato, už sme tu," pohladil som Veronicu po hlave, aby sa prebudila.
"Konečne," zašepkala a rozospatým pohľadom sa poobzerala okolo seba.
"Veronica?" Chcel som s ňou hodiť reč o tom, čo sa takmer stalo. Mali sme chvíľu čas, tak som to chcel využiť a možno aj dokončiť.

"Musím na vzduch," pustila mi ruku a vystúpila z lietadla. Ostal som chvíľu sedieť so zdvihnutým obočím ako zaseknutý, ale bral som to tak, že mi to vrátila.
"Toto je York?" Dodala s najmenším nadšením aké človek môže zo seba vydať, keď si naťahovala svaly. Pomaly som sa k nej priblížil zozadu a zobral som ju na ruky.
"Shannon, daj ma dole!" Mykala sa mi v náruči a vyslovene bojovala.
"Nie," povedal som s úškrnom a mierne som si ju nadhodil.
"Okamžite ma daj dolu!" Pokračovala, no ja som nepovolil a tak sa vzdala.
Keď som vošiel do letiska, dal som ju dolu a zobral som kufre.
"Dobrý deň, ste pán Leto?" Spýtal sa ma milý chlapík so sivými riedkymi vlasmi, mohol mať niečo cez päťdesiat.
"Dobrý deň, áno som, pán Westbrook?" Otočil som sa k nemu a podal som mu ruku.
"Áno, tak ste dorazili," povedal s úsmevom a otočil sa k odutej Veronice, ktorá sedela na lavičke v hale.
"To je moja..." Pozrel som sa na ňu, ale nevedel som čo mám povedať ďalej.
"Manželka?" Spýtal sa milo.
"Nie," odpovedal som nervózne.
"Snúbenica?"
"Ani to nie," povedal som potichu a stále som na ňu hľadel.
"Priateľka?" Pokračoval už s mierne zmäteným pohľadom.
"Možno niekedy," odfrkol som a zobral som si kufor.
"A čo vaša priateľka?"
"Nie som jeho priateľka, som slečna Stonesová, teší ma," povedala Veronica, keď sa vynorila spoza neho a na mňa hodila chladný a prázdny pohľad.
"Dobrý deň, Vitajte v Yorku," povedal pán Westbrook a zmätene hľadel na nás dvoch.
"Ideme?" Spýtala sa s úsmevom Veronica.
"Samozrejme," povedal som a začal som za sebou ťahať kufor.

"Tak a sme tu," povedal pán Westbrook, keď sme dorazili do menšej rezidencie priamo pri oceáne. Bola celá biela so záhradou a priamym vstupom na pláž. Bolo to ešte krajšie ako a obrázku.
"Koho je to auto?" Spýtala sa Veronica, keď sme vystúpili.
"Patrí môjmu synovi Richardovi, prišiel skontrolovať, či je všetko v poriadku," povedal a poklepkal mu po kapote jeho auta.
"Dobrý deň!" Zakričal mladý chlap, ktorý práve vychádzal z domu. Mal hnedé upravené vlasy a jeho zelené oči som videl až ku mne.
"Predstavím vás, slečna Stonesová toto je Richard, Richard, slečna Stonesová," povedal pán Westbrook a objal Richarda okolo pliec. Všimol som si ako Richard pozeral na Veronicu. Bol z nej mimo!
"Teší ma, ale hovorte mi Veronica," povedala s jej krásnym úsmevom, ktorý tento raz nepatril mne.
"Teší ma," povedal a pobozkal jej ruku. To už ma vytočilo.
"Ja som Shannon," odstrčil som ho od Veronicy a strčil som mu pred nos ruku.
"Teší ma, ja som..."
"Richard, ja viem," prerušil som ho a objal som Veronicu okolo pliec.
"Vy ste manželia?" Spýtal sa zvedavým tónom Richard a stále mal oči na Veronice.
"Ja som tu," luskol som mu pred očami, aby sa na mňa pozrel a dal oči preč z Veronicy.
"Prepáčte," povedal s debilným úškrnom.
"Nie..."
"Pozrite, nie sme manželia, ani snúbenci či niečo také, sme dvaja kamaráti, ktorí si vyšli na výlet, to je všetko," prerušila ma Veronica a poťapkala ma po hrudi.
"Takže nie ste spolu?" Opýtal sa Richard a mne doplo o čo mu išlo. O Veronicu. Ja mu ju nedám, nie!
"Nie," povedala Veronica s úsmevom a pustila ma.
Videl som ako si Veronica a Richard vymieňali pohľady a vadilo mi to. Neskutočne. Žiarlil som, ani neviem na čo.
"Dobre, nechajme slečnu Stonesovú a pána Leta osamote, aby sa vybalili a obzreli si okolie," povedal pán Westbrook a potľapkal Richarda po pleci.
"Dobre, ale mohol by som im to tu poukazovať ja," navrhol sa Richard a stále, naozaj stále civel na Veronicu.
"Prídem ti neschopný? Zvládneme to tu aj bez teba," povedal som sarkasticky a odstrčil som Richarda nabok, aby som prešiel k autu.
"Len som chcel pomôcť," povedal Richard a otočil sa ku mne.
"No, tak nabudúce sa o to nesnaž," povedal som a otvoril som kufor, a v tom som začul Veronicin chichot. Smiala sa na nás, ale znelo mi to božsky.
"Fajn, tak mi pôjdeme pán Leto, toto auto, je vaše, kým neodídete a keby ste niečo potrebovali tu je na nás kontakt," povedal pán Westbrook a podal mi jeho vizitku.
"Dobre, ďakujem," povedal som a už sedel v druhom aute.
Keď odišli, Veronica na mňa hodila vražedný pohľad a odišla do domu.

"Ďakujem, že si mi pomohla," povedal som s povzdychom, keď som do domu dovliekol posledný kufor.
"Čo to pekla si myslíš, že robíš?" Vyletela na mňa Veronica a rozhadzovala rukami.
"Čo, čo ako robím?" Nechápavo som na ňu pozrel.
"Ty dobre vieš čo myslím!"
"Upokoj sa dobre," pristúpil som o krok bližšie k nej.
"Ako sa mám upokojiť, keď sa správaš ako debil?" Jej nervy sa stupňovali spolu s hlasom.
"Správam sa úplne normálne," povedal som a ruky som si zastrčil do vreciek.
"K Richardovi nie!"
"Čože? Tebe sa ten ulízaný magor páči?" Neveriacky som na ňu pozrel a pri myšlienke na neho ma ovládla zlosť.
"Áno, ten ulízaný magor sa mi páči a ty si sa choval ako cvok!" Hodila po mne balík vreckoviek a ja som sa len tváril, či je v poriadku.
"Prosím ťa, aj tak ho uvidíš len raz a to keď budeme odchádzať," povedal som pokojnejším hlasom a sadol som si na kufor.
"Nenávidím ťa," sykla a odišla smerom ku schodom. Rýchlo som sa postavil, schmatol som ju za zápästie a pritisol som ju k stene.
"Povedz to ešte raz," povedal som a ruku som jej strčil pod tričko.
"Ja... Ja" Koktala a cítil som, že nemala žiadnu silu ma odstrčiť.
"Povedz to ešte raz," zopakoval som jej pomaly a hladil som ju po bruchu.
Stále iba zhlboka dýchala a pozerala sa mi do očí. Nehovorila nič.
"Si idiot," povedala po dlhšej dobe a vydýchla si.
"A to sa chceš stále uháňať iba do izby?"
"A kam mám ísť, keď ty si všade?" V tóne jej hlasu som počul, že je zúfala, ale ja som ju neprestával hladiť a prstami som vošiel mierne pod pás gatí.
"Povedz mi, že mám odísť," povedal som a trhol som s ňou za pás gatí.
"Pusti ma, dobre?" Podarilo sa jej ma odstrčiť a odišla ku kufrom, aby si zobrala ten svoj.
"Pomôžem ti?" Ponúkol som sa jej s úškrnom.
"Nie, teš sa na večer," povedala a pri vete, kde spomenula, že sa mám tešiť na večer, ma zahrial pocit šťastia. Nemal som to v hlave v poriadku.


A takto nejako by mala vyzerať tá rezidencia, zozadu prístup na pláž. Jednoducho dom snov ♥ :D

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 11. dubna 2011 v 18:10 | Reagovat

Nemám slov proste dokonalé

ulízaný magor :D :D :D

2 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 12. dubna 2011 v 18:28 | Reagovat

Hehheeheh Shanny zabíííja!!!!!! :D

3 Liss Liss | 22. dubna 2011 v 0:18 | Reagovat

chcem byť Ver... závidím jéj je to nefér

4 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 21:49 | Reagovat

:DDDDDDDDDD dobre sa smejem na Shannonovi :D je to proste dokonale :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama