Osud 12.

14. dubna 2011 v 1:34 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Je šesť hodín, poďme niečo robiť," povedal som a hodil som sa vedľa nej na gauč.
"A čo?" Spýtala sa odutým hlasom a skúšala ďalej programy v televízii.
"Prestaň sa hrať a choď sa obliecť!" Vytrhol som jej z ruky ovládač a hodil som na ňu vražedný pohľad.
"A do čoho?" Pozrela na mňa znudeným pohľadom.
"Zobrala si so sebou minimálne sto šiat, tak choď hore a niečo na seba daj," povedal som a hodil som na ňu výraz psích očí. Zabralo.

"Dobre," povedala a s povzdychom sa postavila. Keď sa postavila, všimol som si na jej tvári malý úškrn, ktorý ma prinútil sa usmiať ako debil.
Hodil som na seba niečo vhodnejšie ako staré džíny a sveter, niečo som na seba nastriekal, učesal som sa a zišiel som dole. Samozrejme, Veronicy nikde.
Stepoval som tam asi 15 minút a rozmýšľal som nad tým, prečo im to tak vždy trvá.
"Veď už idem," povedala Veronica keď schádzala zo schodov. Keď som ju uvidel, jej krásne nohy, jej krásne vlasy, ktoré jej padali do tváre a prikrývali jej prenádherný očarujúci úsmev, myslel som, že sa zosypem. Chcel som sa oprieť o skrinku a dokázať jej, že som v poriadku, ale nevšimol som si, že tá skrinka je trochu mimo odo mňa.
"Shannon, čo robíš?" Zasmiala sa a ja som bol som šokovaný sám zo seba, že ešte stojím.
"Ča - čakám," vykoktal som sa a nemohol som z nej spustiť oči.
"Skôr šaškuješ," povedala s úškrnom a hodila si na plece kabelku.
"Si prenádherná," povedal som a zahryzol som si do pery.
"Ďakujem," povedala a podala mi ruku. Zovrela mi pevne ruku a ťahala ma von.

"Už sa nehneváš?" Uštipačne som sa spýtal, keď sme vystúpili z auta niekde v meste.
"Hnevám," povedala chladným tónom.
"Ale no tak, nemôžeš sa na mňa hnevať do konca života!" Pribehol som bližšie k nej a objal som ju okolo pása.
"Áno, môžem," povedala a kráčala ďalej ako keby sme sa o ničom nerozprávali.
"Nie," šepol som prosebným tónom v hlase.
"Áno," povedala a usmiala sa.
"Vidíš, už sa nehneváš!" Pritisol som si ju k sebe za pás ešte bližšie a jemne som jej fúkol do ucha.
"Stále sa hnevám," otočila sa a pozrela na mňa vážnym pohľadom.
"No tak, veď sa nič nestalo," povedal som s úškrnom.
"Rozmýšľam ako si to môžeš odčiniť," povedala a stále sa usmievala.
"Urobím čokoľvek!" Postavil som sa pred ňu a čakal som čo povie.
"Dobre, odpustím ti ak ma nevezmeš do nejakej presmradenej reštaurácie, ale niekam, na niečo normálne," povedala a svoj pohľad sústredila na niečo za mnou.
"Chceš ísť na kebab?" Otočil som sa k stánku, kde ho predávali.
"Vždy lepšie ako steak," povedala a zdvihla jedno obočie. Vtedy, v tom momente ma ovládla neskutočná túžba ju pobozkať.
"Ako si želáte madam," povedal som a podal som jej ruku.

"Nemôžeš povedať, že to bolo horšie ako niečo z reštaurácie," povedala s úsmevom a oprela sa o zábradlie na promenáde.
"No... Máš pravdu, nemôžem pohŕdať," povedal som a usmial som sa.
"Tak vidíš!"
"Veronica, povedz mi ak som ti niekedy ublížil," povedal som potichu, postavil som sa pred ňu a rukami som sa chytil zábradlia tak, aby nemohla ujsť.
"Ako ublížil?" Nechápavo na mňa pozrela.
"Vieš čo myslím, keď som ťa takmer pobozkal, plakala si," pozrel som sa jej hlboko do očí a cítil som ako sa zachvela.
"Shannon, my si ubližujeme navzájom a niekedy ma napadne, že by bolo lepšie ak by sme neboli spolu, ale pre mňa je to nereálne... Z nedefinovateľného dôvodu ťa potrebujem jednoducho pri sebe," vysvetlila mi s povzdychom a ja som ju len hladil po vlasoch a počúval.
"Mne len ubližuje, keď si predstavím, že mi utečieš za tým ulízaným magorom," povedal som s úškrnom a pohladil som ju po uchu.
"Myslíš Richarda?"
"Áno," povedal som bez nadšenia.
"Prosím ťa, videla som ho raz v živote a ani ma nenapadlo, že by som s ním niečo mala," povedala a usmiala sa.
"Chce ťa," povedal som skleslo.
"A nech, ja mám teba," usmiala sa a jemne sa mi hodila okolo krku.
"Stačím ti?" Pošepkal som jej do ucha a pevne som si ju k sebe pritisol.
"Áno," potichu sa zasmiala.
"Čo by som bez teba robil?" Zasmial som sa jej do ucha.
"Vozil sa po Miami ako cvok," povedala a hlavu si položila na moje plece.
"A zrážal ľudí," povedal som so sarkazmom.
"Ak by sme opäť skončili takto, ja by som ti dovolila ma zraziť ešte raz," povedala a mierne ma hryzla do krku. Trhol som sa a ona sa zasmiala.
"To nie, to nie, to nie," objal som u ešte tuhšie a mierne som si ju nadvihol.
"Čo nie?" Zašepkala mi do ucha.
"Už to nikdy nechcem zažiť, ten hrozný pohľad na teba, čo som ti spôsobil..."
"Shannon, to už je za nami, zabudni na to... Ja som tu, živá, zdravá a vďačná, že ťa tu mám," prerušila ma a pevne ma objala okolo krku.
"Budem sa snažiť," šepol som jej do vlasov a odtiahol som sa, aby som sa jej pozrel do očí.
"Nejdeme už domov?" Zvesila mi ruky z krku a zapozerala sa mi na pery.
"Si už unavená?" Pozrel som sa na ňu a zahol som jej prameň vlasov za ucho.
"Áno a je mi zima," povedala a mierne sa striasla.
"Chceš sako?" Vyzliekol som si sako a prehodil som ho cez jej útle ramená.
"Ďakujem," šepla a zabalila sa do saka.
"Poď," povedal som a objal som ju okolo ramien.

"Páči sa," povedala a podala mi sako, keď sme prišli domov a odišla do kuchyne.
"Tak čo podnikneme zajtra?" Spýtal som sa, keď som vošiel za ňou do kuchyne.
"Neviem, ale určite by som si chcela pozrieť pláž a mesto," povedala a postavila sa oproti mne.
"Tak super!" Zvolal som s úsmevom a založil som si ruky na prsiach.
"Ale teraz už idem spať, som neskutočne unavená, dobre?" Prišla ku mne a dala mi nežný bozk na líce. Pritiahol som si ju k sebe a objal som ju tak, aby som jej videl do očí.
"Som šťastný, že som s tebou," šepol som jej do tváre a pohladil som ju po líci.
"Ja viem," šepla a usmiala sa.
"Dobrú noc," povedal som jej a pobozkal som ju na spánok.
"Dobrú noc," šepla a odišla smerom ku schodom.
Skočil som sa ešte pozrieť na twitter, bol som si zapáliť na terase a rozhodol som sa ísť spať.
Hodil som na seba tepláky, ale na tričko som sa vykašlal. Umyl som si rýchlo zuby a hodil som sa o posteľ.
Chýbala mi tam Veronica a pri myšlienke, že ju mám vedľa som ju tu chcel ešte viac. Zmeniť som to ale nemohol.
Vypol som si mobil aby ma nikto ráno neotravoval a vliezol som pod prikrývku.

"Shannon?" Ozval sa tichý šepot od dverí, keď som už takmer zaspal.
"Veronica?" Posadil som sa na posteľ a otočil som sa k dverám. Bola tam Veronica iba vo vyťahanom tričku a aj v tme som videl jej krásnu tvár.
"Môžem ísť k tebe?" Spýtala sa a potiahla si tričko nižšie.
"Samozrejme," povedal som pokojným tónom a odokryl som prikrývku vedľa mňa. Skočila mi do postele a prikryla sa.
"Nemôžeš spať?" Ľahol som si a otočil som sa k nej.
"Nie, bojím sa," šepla a pozrela na mňa previnilým pohľadom.
"A čoho?" Usmial som sa a pohladil som ju po tvári.
"Tmy a prvej noci v novom dome," povedala a prisunula sa ku mne bližšie.
"Pokiaľ som tu ja, niet sa čoho báť," povedal som jej hrdinským tónom a stále som ju hladil po tvári.
"Shannon, nezaspievaš mi ako vtedy?" Spýtala sa a privinula sa ku mne. Cítil som ako sa chveje a pritisol som si k sebe ešte bližšie.
"Pre moju žiarivú hviezdičku?"
"Áno," šepla mi do hrude a zaborila si do nej hlavu.
"Žiarivá, žiarivá malá hviezdička, rozmýšľam ako vysoko nad svetom si ako diamant na oblohe..." spieval som jej do vlasov a za chvíľu už zaspala. Neveril som ako úžasne mi s ňou bolo. Možno som sa zamiloval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | 14. dubna 2011 v 15:02 | Reagovat

:D Ty vieš že Ver a Shannyho totálne žeriem a že KH nenávidím... takže ♥♥♥

2 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 14. dubna 2011 v 15:13 | Reagovat

Krásne, krásne, krásne, ako vždy. ;D

3 Liss Liss | 22. dubna 2011 v 0:21 | Reagovat

tá uspávanka bola  kráásna  toľko romantiky och :P :P

4 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 30. července 2011 v 21:58 | Reagovat

ja uz ani nemam slov! mala si ma upozornit ze citanie tvojich poviedok je navykove! :D  :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama