Osud 14.

20. dubna 2011 v 22:55 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Dobre," šepol a zavolal čašníka.
Celý čas ako jedol som ho pozorovala a snažila sa prísť na to, čo s ním v poslednej dobe bolo. Napadlo ma, že som mu možno blokovala jeho voľný život, že som mu liezla na nervy, že to všetko iba hrá. Ale neverila som mojim myšlienkam. Vedela som, že by toho schopný nebol, jednoducho som tomu verila, verila som jemu. Nedokázala som si ani len predstaviť, že by mi klamal v tom, čo cíti. Lenže on ani nepovedal čo cíti a to ma miatlo.


"Prečo na mňa furt zazeráš?" Položil vidličku a pozrel na mňa nervóznym pohľadom.
"Nemôžem?" Založila som si ruky na prsiach a pokračovala som v zazeraní.
"Znervózňuje ma to!" Sykol a mierne udrel rukou do stola.
"Vieš čo znervózňuje mňa?" Nahla som sa mierne k nemu a prižmúrila som oči. Nepovedal nič iba na mňa hľadel a čakal čo poviem.
"Že si ticho, že vidím, že ti niečo je a nepovieš mi čo, trápi ma to, lebo neviem čo ti je! Možno ti otravujem život, možno ma neznášaš, možno ti lezie na nervy, možno to všetko iba hráš a snažíš sa vyjsť ako ten najlepší, to ma znervózňuje, že neviem na čom som!" Mierne som sa nadvihla a chcela som odísť.
"Ak by som ti povedal čo cítim, nepochopila by si to," šepol a pozrel sa do stola.
"To isto, dobrú chuť," povedala som a odišla som od stola.
"Veronica!" Počula som ako po mne kričí, ale ja som sa tvárila, že ho nepočujem a odbočila som do mesta.
Dala som si kapucňu a išla som kam viedla cesta. Blúdila som v meste a po chvíli ako som si uvedomila, čo ma trápi som sa rozplakala. Stále som si utierala stekajúce slzy do rukávov jeho mikiny a pri pohľade na ňu sa mi spúšťali ďalšie slzy. Došlo mi jedno, že aj keď som zmätená, stále ho mám rada, stále nedokážem byť bez neho. Vyšla som na námestie a začalo pršať. Bolo mi to jedno, myšlienky mi bežali príliš rýchlo na to, aby som si uvedomila, že prší. Zastavila som sa v strede námestie a v tom som si uvedomila jednu, veľmi dôležitú vec. Niečo, čo som si mala uvedomiť už dávno. To, čo som k nemu cítila nebolo len niečo len krásne, úžasné. Ľúbim ho. Ľúbim ho, ja ho ľúbim! Počula som ako niekde zvoní telefón, ale ja som bola ponorená v sebe.
V tom som cítila ako ma niekto chytil za ruku. Shannon!
"Veronica," šepol, keď som sa k nemu otočila. Bol celý mokrý a na výraz v mojej tvári reagoval prekvapene.
"Shannon," povedala som potichu a jemne som sa mu hodila okolo krku. Pevne som sa k nemu pritisla a cítila som ako ma objal rukami okolo pása a pohladil ma po chrbte.
Nehovorili sme nič, len sme tam mokli v objatí a bolo to úžasné. Stále si ma tisol na telo a hladil po chrbte. Ja som ale potichu plakala.
"Nevadí ti, že tu mokneme?" Šepol Shannon a mierne sa mi nosom obtrel o ucho.
"Nie," šepla som a pritisla som sa k nemu ešte viac.
"Všetci na nás pozerajú," povedal a zasmial sa.
"Závidia nám," šepla som a pomaly som ho začal púšťať.
"A čo?" Spýtal sa mierne šokovaným hlasom a zvesil si ma zo seba.
"Nič," šepla som a nepozrela som sa mu do očí.
"Poď," povedal a začal ma ťahať za ruku pod prístrešok domu.
Dovliekol ma pod prístrešok starej budovy a pozrel sa mi do očí.
"Veronica," šepol, hlavu mi zobral do dlani a zapozeral sa mi do očí.
"Shannon ja ťa..."
"Nie," prerušil ma, zobral mi hlavu do dlaní a pokračoval: "Keď si hovorila, že som ticho, že nevieš čo cítim, že nevieš na čom si, ja nechcem aby ťa to trápila," keď mi to povedala, hodila som na neho nechápavý a zmätený pohľad.
"Ale ja sa netrápim, ja to iba riešim, pretože vidím, že sa niečo deje. Nie je tak?"
"Nie, nie je. Len som trocha zmätený, pretože rozmýšľam, čo vlastne chcem," povedal a dal si ruky dole z mojej tváre. Vedela som, že klamal.
"Si si tým istý?" Chytila som ho za ruku a pozrela som sa mu do očí. Jeho pohľad čistý nebol, niečo ho stále trápilo.
"Určite," šepol a zdvihol ľavý kútik úst ako náznak úškrnu.
Pár sekúnd som na neho hľadela pochybovačným pohľadom, ale potom som sa vzdala. Uvedomila som si, že z neho nedostanem, čo ho trápi, a že mu nepomôžem.
"Prepáč," povedala som a čelom som sa oprela o jeho rameno.
"Nie, neospravedlňuj sa," pohladil ma po vlasoch a za pás si ma k sebe pritisol.
"Ľúbim ťa," šepla som čo najtichšie a ani som pery poriadne nepootvorila, len aby to nepočul.
"Veronica a Shannon?" Ozval sa známy a hlas a ja som zacítila ako Shannon v hrudi zavrčal. Hneď som sa otočila smerom k námestiu a Shannon mi pevne stisol ruku.
"Richard!" Zvolala som a usmiala som sa na neho.
"Richard," povedal Shannon zastretým tónom v hlase a pozeral sa smerom pred seba.
"Čo tu robíte?" Spýtal sa Richard a zložil si dáždnik aby prešiel k nám.
"No čo asi? Sušíme sa," odfrkol Shannon a hodil na neho vražedný pohľad.
"Dlho sme ťa nevideli," povedala som a stále som sa usmievala. Nemohla som poprieť, že Richard bol úžasný. Vždy upravený, úžasná postava, skvelý štýl, jednoducho muž snov a práve v Yorku.
"Mali sme nejakú prácu mimo mesta. Plánoval som navštíviť vás," povedal a usmial sa. Mal naozaj očarujúci úsmev, priam magický.
"A kedy?" Nadskočila som a uvedomila som si, že sa chvíľkami správam ako malá.
"Zajtra," pozrel na mňa svojím pohľadom, ktorým ma doslova hypnotizoval.
"Tak môžeš prísť nabudúce ak by si chcel," pustila som Shannonovi ruku a pristúpila som o krok bližšie k Richardovi.
"Rád sa zastavím," usmial sa a pozrel sa na Shannona, ktorý bol až červený od zlosti.
"No dobre, ja už asi radšej pôjdem," zahlásil Richard a vystrel si dáždnik aby mohol vyjsť.
"Tak sa maj!" Zamávala som mu a stále som sa usmievala ako zhypnotizovaná.
"Mimochodom Veronica, vyzeráš úžasne!" Zakričal a odmával mi. Takmer som šla do kolien aký bol očarujúci. Ale byť s ním kamarátka mi stačilo.
"Neznášam ho," zavrčal Shannon a ja som sa k nemu otočila. Bol celý červený a s rukami vo vačkoch hľadel pred seba.
"Prečo?" Vyvalila som na neho oči.
"Pretože," odfrkol a postavil sa tesne pod okraj striešky tak, že mu dážď dopadal na tvár.
"Podľa mňa je skvelý," povedala som s úsmevom od ucha k uchu a všimla som si ako na mňa Shannon zazeral. Ako na niečo beznádejné.
"No tak si bež za ním," povedal a hlavou mykol smerom pred seba, kade odišiel Richard. Neverila som vlastným ušiam ako na neho žiarlil.
"Nie, nechcem," šepla som a pritúlila som sa k Shannonovi. Aj keď mi objatie neopätoval, bolo mi to jedno.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 20. dubna 2011 v 23:00 | Reagovat

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Milujem ich milujem chcem chcem chcem ďaľšíííííííí diel!!!
Čokoláááda!!!
♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Fakt úžasné štrúdlička :D

2 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 21. dubna 2011 v 8:35 | Reagovat

Joooj, hnusák Shannon :(((

3 Liss Liss | 22. dubna 2011 v 6:05 | Reagovat

Vieš ako ma ľtve že ma naši nútia ísť s nimi babke a ja nemožem číteť Bláznivý život. Ale v utorok si ho prečítambadem na tvoj blog chodiť tak často, že ti poleziem na nervy :D :D :D

4 Katty Katty | Web | 22. dubna 2011 v 20:53 | Reagovat

Páni to je úžasný. Za dnešek jsem stihla přečíst všechny kapitoly a je to vážně úžasný. Těším se na další díl.

5 theechelon theechelon | 25. dubna 2011 v 12:27 | Reagovat

ĎAKUJEM!!

6 Marťa Marťa | Web | 29. dubna 2011 v 19:54 | Reagovat

krásný, krásný...

7 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 24. července 2011 v 22:47 | Reagovat

♥♥♥ D-O-K-O-N-A-L-é!! ♥♥♥
Dalšiééé časti!! :D

8 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 0:06 | Reagovat

Som rada ze mam pred sebou dalsie casti :D lebo si neviem predstavit cakat! <3 <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama