Osud 16.

10. května 2011 v 18:56 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Čo, čo robíš?" Šepla a mierne sa odtiahla.
"Chcem ťa už konečne pobozkať," šepol som a nahol som sa nad ňu ešte viac, ruku som jej priložil na krk a ona sa posadila bližšie ku mne.
"Tak to urob," šepla a chytila ma okolo krku. Od vzrušenia mierne dychčala.
"Chceš to?" Pozastavil som sa tesne pri jej perách a jemne som jej na ne dýchal.

"Áno!" Šepla mi do pier a v tom ako by nám to svet neprial niekto zazvonil. Niekto, koho sme vôbec nečakali.
"Do prdele!" Zdvihol som sa a podišiel som k dverám.
Prvé, čo ma po ceste k dverám napadlo, či sa so mnou Veronica iba nehrá tak ako vždy. Pretrvával vo mne zmätok.
Otvoril som dvere a tam stál ten večne ulízaný magor, Richard. Jeho priblblý úškrn mu samozrejme na tvári nechýbal.
"Odkedy hmyz zvoní?" Spýtal som sa ho uštipačne a nahodil som znudený pohľad.
"Je tu Veronica?" S povzdychom sa ma spýtal. Samozrejme moje narážky ignoroval.
"Nie, je tu Shannon," povedal som a oprel som sa o zárubňu.
"Hľadám Veronicu," povedal tvrdým tónom a ja som iba prevrátil očami.
"Ty si spadol z podvozku? Som blond, štíhly, krásny a neodolateľný? Nie, len neodolateľný," povedal som sarkasticky a na jeho výzore tváre som videl, že mu moje poznámky lezú krkom. A o tom mi šlo.
"Pus..." nedopovedal a zapozeral sa za mňa a potom naspäť na mňa.
"Chceš pusu? Tak to nahoď spiatočku, dnes už som ťa raz videl a stačilo mi," povedal som a o krok som odstúpil dozadu.
"Chcem pusu, ale od nej a pamätaj, kým nebude moja, budeš ma vídať aj 24 hodín denne," mykol hlavou smerom dnu do domu a keď som sa otočil, videl som ako k nám kráča Veronica. Vo mne to len vrelo a pravdepodobne to bolo aj na mne vidno. Ja ti Veronicu nedám! Nikdy! V myšlienkach som ho zaživa pochovával.
"Richard!" Potešene zvolala spoza mňa a pribehla k nemu okolo mňa a hodila sa mu okolo krku.
"Ahoj," zašepkal jej do vlasov a provokatérsky pohľad hodil na mňa. Mal som chuť ho dotrhať ako noviny, spláchnuť ho, záchod vydrhnúť savom a zložiť poklop na záchode.
"Čo tu robíš?" Spýtala sa ho Veronica a postavila sa medzi neho a mňa.
"Prišiel som Vás pozrieť, či ste v poriadku po tej búrke, pretože niekedy tu zvykne vypadávať prúd," povedal a na môj vkus sa škeril až moc nechutne. Vedel som, že o žiadnu elektrinu či prúd nešlo. Šlo o Veronicu.
"Chcel si povedať, že vypadne, keď príde nejaký rušič?" Neodpustil som si a Veronica do mňa nenápadne drgla.
"Nepočúvaj ho, večne má blbé poznámky a robí si srandu," povedala Veronica a prevrátila očami.
"Idiot povolaním nie som," povedal som a odišiel som dnu.
Nemal som náladu tam počúvať tie jeho kecy a už vôbec som nechcel si vychutnávať ten jeho výraz. Vidieť ho dvakrát za deň je na mňa priveľa. A ešte v jej blízkosti.
Zastavil som sa pri gauči, kde som pred chvíľkou takmer pobozkal Veronicu. Potriasol som hlavou a zobral som šálky do dresu. S nechuťou som ich tam hodil a sadol som si za internet. Zablúdil som na oficiálnu stránku Yorku a našiel som niečo, čo ma naozaj zaujalo. Motokrosový závodný park. Slasť pre mňa. Zistil som si adresu a hneď som mal program. V tej chvíli to bola jediná vec, ktorá ma ako tak dokázala upokojiť a priviedla ma na lepšie myšlienky. Ak som sa samozrejme nepozrel smerok k dverám.

Počul som ako ku mne kráča Veronica. Čakal som výplach žalúdka.
"On je tak zlatý!" Pritancovala ku mne a usmievala sa od ucha k uchu.
"Hej, cukrová vata po záruke," povedal som a zapozeral som sa naspäť na počítač.
"Nechápem, čo máš proti nemu!" Mierne ma buchla po chrbte a hodila na mňa nechápavý pohľad.
"Chlapské záležitosti, nerieš," povedal som a postavil som sa oproti nej. Objal som ju okolo pása a pomaly som ju dotlačil k stene. Za bradu som jej zdvihol hlavu, aby sa na mňa pozrela a nahol som sa k jej perám.
"Už nechcem," šepla a uhla hlavou nabok.
"To kvôli nemu?" Odstúpil som a naštval som sa asi ako nikdy.
"Nie, to kvôli tebe," povedala so sklopeným pohľadom a podišla k chladničke.
"Tak dobre, ja sa už o to pokúšať nebudem," povedal som a všimol som si, že práve pri tejto vete sa mierne pozastavila. Zarazilo ju to.
"Fajn," odfrkla a zavrela chladničku.
"Neurážaj sa, veď to nechceš," mykol som plecami a sadol som si na linku.
"Vieš čo, nechaj to už tak," kývla rukou a odišla hore.
Po chvíli som počul ako tečie sprcha. Sadol som si na schody a spustila sa mi chvíľka, kedy som rozmýšľal nad všetkým.
Napadlo ma, že čo by sa stalo ak by som jej povedal, že ju ľúbim. Že sa ťažko ovládam, vždy keď je blízko mňa, takže každý deň, že ma privádza do šialenstva vždy keď sa usmeje. Jednoducho, že ju milujem.
V tej chvíli som nemyslel na nič iné. Trápilo ma, že som nevedel, čo ona cítila ku mne, ale láska to asi nebola.
Počul som ako vyšla z kúpeľne a vošla do svojej izby. Postavil som sa a išiel som za ňou. Ani som nevedel dôvod.
"Veronica?" Vošiel som pomaly k nej do izby. Sedela na posteli a česala sa.
"Čo je?" Ani sa na mňa nepozrela a pokračovala v česaní.
"Mňa už to nebaví," šepol som a posadil som sa k nej.
"Čo ťa už nebaví?" Pozrela sa na mňa a kefu zložila na posteľ vedľa seba.
"Stále, ale stále sa provokujeme, každý raz sa takmer pobozkáme a... Čo je vlastne medzi nami dvoma?" Pozrel som sa na ňu utrápeným pohľadom, ale jej oči stále žiarili.
"Shannon," šepla s hlbokým nádychom a pohladila ma po tvári.
"Ja neviem, sama sa na to snažím niekedy prísť a neprídem na nič. Tiež už mi z toho šibe, ale asi bude najlepšie ak v tom pokračovať nebudeme a bude to medzi nami také ako doteraz," milo sa usmiala a čakala čo odpoviem.
"Asi máš pravdu," pozrel som sa jej do očí a pohladil som ju po ruke.
"Ja viem," usmiala sa a ja mňa zasa ovládol vnútorný boj. Vnútorný boj ako veľmi som ju ľúbil.
"Je mi to jasné," povedal som s úškrnom a postavil som sa, že sa dám na odchod.
"Shannon, zostaň so mnou aj túto noc," povedala a pristúpila ku mne.
"Nie," povedal som priamo, čo ju zarazilo.
"Prečo?" Nechápavo krútila hlavou.
"Pretože nechcem," povedal som dôrazným tónom a otočil som sa k dverám.
"Keď som povedala, že bude lepšie ak to zostane medzi nami také aké to bolo doteraz, myslela som to doslova. Aby to zostalo také krásne aké to bolo a nie aby sme sa jeden druhému vyhýbali, pretože to už rovno môžem ísť preč a zabudnúť na teba!" Otočil som sa k nej a videl som ako jej po líci stiekla slza. Okamžite som prišiel k nej a nežne som jej ju zotrel.
"Nie, neplač, prosím," šepol som a pohladil som ju po tvári.
"Shannon, ja ťa jednoducho chcem pri sebe, nech už je to medzi nami akékoľvek," povedala so slzami v očiach a ja som si vyzliekol mikinu aby som si k nej mohol ľahnúť.
"Ja som tu," šepol som s úsmevom.
Pustil som ju a odokryl som prikrývku na posteli aby si ľahla.
Vliezla do postele a pritúlil som si ju k sebe. Bol to úžasný pocit ako sa cítil, keď som sa jej dotýkal. Bolo mi s ňou úžasne a ako vždy sme do piatich minút zaspali.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 10. května 2011 v 19:11 | Reagovat

Áááách... to bolo tak ♥ ♥ proste áááách... ale KH by som rozthala roztrúsila do mora a ták no... sak normálka :D
Inak zase 100 bodov :D

2 Tess Tess | 10. května 2011 v 22:56 | Reagovat

omg..prostě nemám slov ani z toho nemůžu dýchat ...:) nádhera

3 Tvoj Šialenec alias Daniela Billie :D Tvoj Šialenec alias Daniela Billie :D | 11. května 2011 v 18:36 | Reagovat

Och, je to táke krásne a ja z toho nemôžem! Už aby si končne priznali, že sa milujú! Mňa to nebaví. :D

4 Marťa Marťa | Web | 11. května 2011 v 20:49 | Reagovat

ach bože krásný

5 theechelon theechelon | Web | 11. května 2011 v 22:35 | Reagovat

[3]: Tak buď vydrž alebo to nečítaj :D ale na záver sa oplatí počkať :)

6 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 0:17 | Reagovat

Richard mi fakt lezie na nervy! ale inak je to ako vzdy dokonale! :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama