Osud 18.

15. května 2011 v 2:18 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
VERONICA:

"Sme tu dobre?" Spýtala som sa, keď som pomaly vystupovala z auta.
"Áno," povedal nadšene Shannon a usmial sa na mňa. Z diaľky som počula zvuky motorov a pripomínalo mi to niečo ako motorky.
"To sú zvuky motorov motoriek?" Pozrela som na neho prekvapene a rukou som ukázala smerom k lesnej cestičke, ktorá pravdepodobne viedla k tomu miestu.

Shannon nepovedal nič, len ma schmatol za ruku a začal ma ťahať za sebou po tej lesnej cestičke.

"Tak a sme tu," povedal nadšene a s úsmevom hľadel pred seba.
Ocitli sme sa pri motokrosovom parku, kde jazdilo krížom-krážom niekoľko motoriek. Nebol to veľký objekt, ale dosť veľký na to, aby ma zmiatol.
"A čo tu chceš?" Hľadela som na motoristov, ktorí jazdili a na sebe som cítila Shannonov pohľad.
"Zajazdiť si," povedal a znova hľadel pred seba.
"Prosím?" Potiahla som ho za ruku aby sa na mňa pozrel.
"Ako počuješ," usmial sa.
"Ale veď je to maximálne nebezpečné!" Zvýšila som hlas a šokovane som na neho pozerala. Bála som sa.
"Veronica, na motorke už jazdím ani nepamätám a doma, v LA som jazdil pravidelne," povedal s úsmevom a prstom ma pohladil po brade.
"Takže ty takmer každý deň riskuješ takto svoj život?" Spýtala som sa ho roztraseným hlasom a hlavou som ukázala smerom k objektu.
"Nie je to nič nebezpečné, je to iba adrenalín," povedal a svojím pokojným pohľadom sa ma snažil upokojiť, no márne.
"Adrenalín pre samovrahov?" Poznamenala som a zdvihla som jedno obočie.
"Ty sa o mňa bojíš?" Nahodil diabolský úškrn a blažený pohľad. Nič horšie. Práve týmto ma donútil mu povedať pravdu.
"Áno, bojím!" Skríkla som a pevne som mu stisla ruku.
"Tak to som rád!" Žmurkol na mňa a odišiel k chlapíkovi, ktorí mu požičal oblečenie, vybavenie a motorku.
"Shannon!" Zakričala som na neho, no ignoroval ma. Podišla som bližšie k plotu, založila som si ruky a čakala som, kým na scénu nastúpi pán Leto.
"Drž sa chlape!" Počula som ako niekto zvolal, tak som sa otočila. Videla som už len ako Shannon vchádza na dráhu a po chrbte mi prešiel mráz.
Asi 20 minút som ho sledovala ako jazdí a dokázal mi, že je to naozaj jeho vášeň a že je v tom profesionál. Ale stále som sa bála.
Na minútku som odvrátila zrak a počula som rachot. Reflexívne som sa otočila spať k dráhe a chvíľu som nevidela nič až som si nevšimla, že Shannonova motorka je mimo on leží vedľa nej. Moje srdce stuhlo a prišlo mi zle. Vôbec som nevedela čo mám robiť. Jediné, čo som vtedy cítila, boli teplé slzy, ktoré sa mi začali liať po lícach. Celá som sa triasla.
Rýchlo som sa spamätala a rozbehla som sa k nemu. Bežala som ako o život.
"Shannon!" Zošmykla som sa na kolená a rýchlo som mu zdvihla hlavu.
"Pomôžte mi niekto!" Kričala som na okolitých ľudí a plakala som.
"Shannon, počuješ ma?" Dala som mu dole helmu, ale krv nebola nikde. Našťastie.
"Shannon," šepla som a pohladila som ho po tvári.
Ľudia začali pribiehať a ja som si všimla, že sa Shannon usmial.
"Sha - Shannon?" Roztrasená som sa ho spýtala a on otvoril oči.
"Áno?" Posadil sa a usmieval, priam sa rehotal. Nahol sa ku mne a chcel ma pobozkať, ale ja som sa prudko odtiahla.
"Ty idiot!" Do hrude som mu hodila helmu a s plačom som sa rozbehla preč. Vôbec som nevedela kam bežím, ale bežala som preč.
Dobehla som na pláž a snažila som sa ten šok predýchať. Na jednej strane som sa tešila, že je v poriadku, že to nebolo naozaj, pretože bez neho by som sa už nepohla ani na krok, ale na druhej strane som ho mala chuť zabiť, že ma takmer zabil spolu so sebou.
"Veronica!" Schmatol ma prudko za ruku a otočil si ma k sebe.
"Daj mi pokoj, ty cvok!" Uhla som sa mu, ale on ma zasa chytil.
"Šibe ti?" Pritiahol si ma k sebe a do očí sa mi pozrel prísnym pohľadom.
"Prosím?! Či mne šibe?" Neveriacky som na neho pozerala a bránila som sa.
"Utekáš ani nevieš kam a ešte reveš! Hocikto ti mohol ublížiť!" Triasol so mnou a priam po mne zjapal.
"Shannon! Ja som si myslela, že sa ti niečo stalo, že sa už nezobudíš, že ja som skončila, že toto všetko skončilo!" Udierala som mu päsťami do hrude a plakala som.
Nepovedal nič, len mi jednou rukou odhrnul vlasy z tváre a pozrel sa mi do očí.
"Prečo mi tak ubližuješ, prečo? Strašne som sa bála, prečo?!" Dostala som zo seba spomedzi záchvatu plaču.
"Prečo si sa bála?" Mykol som mnou, aby som sa mu pozrela do očí.
"Pretože..." Nedopovedala som vetu a pozrela som sa mu do očí. Pretože ťa milujem, bola tá odpoveď. Ale ja som ju nemohla vysloviť, pretože by to všetko zmenilo.
"Pretože, čo?" Mykol som mnou ešte raz a v jeho očiach sa zablesklo zúfalstvo.
"Pretože si pre mňa všetko!" Pokúsila som sa ho odstrčiť, ale on ma zastavil. Zoslabla som a sadla som si na zem. Sadol si spolu so mnou a pustil mi zápästie a hlavu mi chytil do dlaní.
"Veronica, ja..."
"Nie!" Potichu som skríkla a pozrela som sa mu do očí.
"Prečo?" Pohľadom skúmal ten môj.
"Pretože!" Odhrnula som si vlasy dozadu a pozrela som sa do zeme.
"Zlato," šepol a objal ma. Rukami som sa mu hodila okolo krku a pevne som si ho k sebe privinula.
"Prosím, prepáč mi to," povedal mi do vlasov a pobozkal ma na krk.
"Už nikdy nič také nerob, nikdy," povedala som a objala som ho tuhšie.
"Sľubujem," šepol a pohladil ma po vlasoch.
Zodvihol ma na ruky a odniesol ma k autu. Nasadil ma doň a celú cestu čušal a ja som sa ešte celá triasla.

"Tento žartík ti teda nevyšiel," povedala som, aby som uvoľnila atmosféru.
On ale zaťal zuby, zvraštil obočie a sústredil sa na cestu. Nepovedal nič.
Keď sme dorazili do domu, pomohol mi vystúpiť a keď sme vošli dnu, odišiel do obývačky. Nechápala som ho a tak som sa prezliecť a opláchnuť si tvár. Hodila som na seba voľné biele šaty, modrú mikinu a zišla som k nemu.
"Shannon?" Spýtala som sa ho potichu, keď som k nemu kráčala. Neodpovedal a ani sa nepohol.
"Panebože, Shannon!" Drgla som do neho, no on stále nereagoval.
"Vnímaš ma, do kelu?" Prstami som mu luskla pred očami.
"Cítim sa ako ten najväčší idiot na svete!" Zavrčal a hlavu si zložil do dlaní.
"A to už prečo?" Spýtala som sa ho s úškrnom.
"Za to, čo som urobil!"
"Zabudni na to," pohladila som ho po vlasoch a on sa na mňa neveriacky pozrel.
"Shannon, ja som šťastná, že si v poriadku, aj keď som sa zľakla. Som rada, že ťa tu mám," povedala som pokojným hlasom a chytila som ho za ruku.
"Ale ty nie si v poriadku," povedal s previnilým pohľadom a pohladil ma po tvári.
"Ale som," povedala som a neklamala som. V tom momente som bola naozaj šťastná, že ho tam mám.
"Nie," namietal.
"Nehádaj sa so mnou zase a poď," postavila som sa a podala som mu ruku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 15. května 2011 v 8:35 | Reagovat

A ja som si myslela, že sa konečne pobozkajú a furt nič! :D

2 Sabča Shannonová Sabča Shannonová | Web | 15. května 2011 v 10:47 | Reagovat

emee to ses ty ? ja si te nasla nakonec a pridam si te

3 Sabča Sabča | 15. května 2011 v 10:49 | Reagovat

teda theechelon

4 theechelon theechelon | Web | 15. května 2011 v 12:35 | Reagovat

[2]: Ďakujem:)

5 Marťa Marťa | Web | 15. května 2011 v 16:18 | Reagovat

ty jo čekám kdy už si konečně řeknou že se milujou a furt nic...ale stejnak krásný

6 Vany Vany | Web | 15. května 2011 v 21:24 | Reagovat

Ouč... to je  k... retén
takto jej ubližovať :D

7 K .. K .. | 17. května 2011 v 14:11 | Reagovat

Kedy bude pokračovanie ? :D .. som do toho váážne zažratáá :D .. Skvelý prííbeh :D ..

8 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 0:31 | Reagovat

:DDDDD pusa by uz mohla byt :D rychlo rychlo idem na dalsiu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama