Osud 19.

18. května 2011 v 15:00 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Kam chceš ísť?" Prekvapene sa ma spýtal, ale aj tak mi podal ruku.
"Uvidíš," šepla som a s úsmevom som ho začala ťahať za sebou.
Prišli sme na pláž a chvíľu sme pozerali na oceán a ako pomedzi oblaky zapadá slnko. Pozrela som sa na neho a mal zmätený výraz. Začala som kráčať smerom od neho a asi po 10 metroch som sa k nemu otočila. Všimla som si, že sa ku mne pomaly blíži ale zastal ďaleko odo mňa a len tak na mňa hľadel.
"Zachráň ma," šepla som tak aby to nepočul a stále som hľadela na neho. Nevedela som, či si všimol, čo som zašepkala alebo či som vôbec niečo zašepkala.

"Zachráň ma od tej bolesti," upierala som pohľad na neho.
"Milujem ťa," šepla som ešte raz a zavrela som oči. Začala som veriť a dúfať.
V tom som zacítila ako ku mne prišiel a pohladil ma po tvári. Myslela som si, že sa môj sen splnil. Otvorila som oči a pohľadom som sa na neho usmiala. Jeho pohľad ma ale bodal do srdca. Pohladil ma prstom po brade a zapozeral sa mi na pery. Mierne som ich pootvorila a zapozerala sa na tie jeho. Pomaly sa ku mne začal približovať a ja som sa ani nepohla. Zavrela som oči a zatočila sa mi hlava, roztiasli sa mi kolená. Pevne som sa ho chytila okolo pása a vychutnávala som si ten moment, kedy bol pri mne blízko. Tak veľmi blízko.
Pobozkal ma. Jemne, ale urobil to. Jeho pery sa jemne dotkli tých mojich a po tele mi prebehol ako keby elektrický prúd. Odtiahli sme sa naraz a ja som až po chvíli na neho zdvihla pohľad. Nehovoril nič, iba sa na mňa pozeral. Vrhla som sa mu okolo krku a on ma pevne stisol okolo pása. Nechápala som sa mú seba, prečo som to urobila, ale bolo to asi jediné gesto, na ktoré som sa v tej chvíli zmohla.
"Veronica?" Spýtal sa ma a ja som od neho odskočila s nadšením, že konečne niečo povedal a bolo to práve moje meno.
"Áno?" Usmiala som sa na neho, ale on sa stále tváril vážne a oduto.
"Zabudnime na to," povedal a poškriabal sa po čele.
"Prosím?" Spýtala som sa zaskočená.
"Radšej," povedal a pozrel na mňa prázdnym pohľadom.
"Ale... Ja na to nechcem zabudnúť!"
"Lenže ja áno," povedal prázdnym tónom.
"Prečo?" Spustila som ruky vedľa seba a hľadela som na neho.
"Pretože to chcem," povedal a pozrel na mňa prísnym pohľadom.
"Vysvetli mi, prečo!"
"A čo chceš počuť?" Sklopil pohľad a potom sa zapozeral do diaľky.
"Prečo chceš zabudnúť na to, že si ma pobozkal," povedala som zúfalým tónom.
"Lebo to tak bude lepšie," šepol a so súcitným pohľadom ma pohladil po tvári, ale ja som sa uhla. Otočil sa a odišiel.
"Keď si to nechcel, tak si to nemal robiť!" Skríkla som na neho, ale on sa ani neotočil ani nič, len kráčal s rukami vo vreckách preč.
Sadla som si na zem, objala som si brucho a hlavu som si strčila medzi kolená.
Chcela som plakať a kričať. Nechápala som, prečo to urobil ak ma nechcel. Bavilo ho ak ma trápil, ale nevedel ako veľmi to bolelo.

Ráno som sa rozhodla, že pôjdem za Richardom do mesta. Mala som malú nádej, že aspoň ten bude normálny. Obliekla som si džínsy, tričko a sako, vlasy som si vypla do gumičky a vyrazila som. Shannon ešte spal, tak nič netušil a ja som mu ani nič hovoriť nemienila.
Naštartovala som auto, ale moja ranná reakcia bola plač. Z ničoho nič som sa rozplakala za volantom, ale po minúte nariekania som si povedala, že sa musím vzchopiť a nebyť ako malá. Utrela som si slzy a vyrazila som do mesta.
Začala som sa prechádzať po meste a hľadala som Richarda, no ani za svet som nevedela, kam mám vlastne ísť, tak som len šla.
Nádej sa po chvíli vyplatila. Na verande jednej kaviarne sedel Richard ešte s nejakým mužom a ženou.
"Vedela som, že ťa tu nájdem," šepla som mu do ucha s úsmevom a on sa prudko otočil.
"Veronica!" Nadšene zvolal a postavil sa oproti mne.
"Máš čas?" Pozrela som na neho zvedavým pohľadom a ruky som si strčila do vreciek.
"Jasné, len si niečo ešte vybavím," povedal s úsmevom.
"Dobre, počkám ťa dole," usmiala som sa a išla som sa postaviť dole na ulicu.

"Som tu," povedal, keď prišiel za mnou a objal ma.
"Ako?"
"No ja sa mám zatiaľ dobre, ale ty nevyzeráš v poriadku," povedal a pozrel na mňa zvedavým pohľadom.
"To je jedno," povedala som s povzdychom a pozrela som sa do diaľky.
"No, dobre a prečo si za mnou prišla?"
"Pretože doma som sa nudila," povedala som a stále som hľadela pred seba.
"A čo Shannon?" Spýtal sa zvedavo.
"Čo s ním?" Pozrela som na neho.
"No nič, len že kde je, keď sa doma nudíš," povedal a poškriabal sa po brade.
"Dnes ho neriešme, dobre?"
"Ako povieš," povedal a na tvári sa mu objavil víťazný úsmev.
"Chcem sa jednoducho iba rozprávať a dúfam, že ty si ten správny," usmiala som sa a tľapla som ho po pleci.
"To posúdiš sama," povedal a začali sme kráčať.
Takmer celý deň som bola s Richardom a neľutovala som.
"Ešte raz ďakujem, Richard," usmiala som sa na neho, keď sme pomaly prichádzali k domu.
"Počuj, o 2 dni je v prístave oslávenie otvorenia jednej lode, tak ma napadlo, či by ste neprišli," oznámil mi a poškriabal sa na krku.
"Bude to niečo veľké?"
"Čo myslíš pod pojmom veľké?" Usmial sa.
"Veľa ľudí, takmer žiaden priestor na pohyb," povedala som a hlavu som nahla mierne na bok.
"No, v Yorku veľa ľudí nežije a že by prišli nejakí turisti, o tom pochybujem. Takže nikto iný, len mestskí ľudia," povedal a zahryzol si do spodnej pery.
"Tak super, budeme tam!"
"Som rád," povedal a objal ma rozlúčku.
Oslavy a rôzne podobné stretnutia nikdy nepatrili medzi moje najobľúbenejšie činnosti a hlavne v Amerike, ale tu som to považovala za dobrý nápad.
"Richard, neodveziem ťa späť do mesta? Priviezol si ma domov a úplne sme zabudli na teba," usmiala som sa a ukázala som smerom k autu.
"Nie, pôjdem pozdĺž pláže a za malý moment som tam," vysvetlil mi svoj plán cesty domov a ja som iba letmo prikyvovala.
"Určite?" Naliehala som.
"Nie."
"Veronica, môžem niečo skúsiť?" Otočil sa ku mne späť a pozrel sa na mňa prosebným pohľadom.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 18. května 2011 v 18:27 | Reagovat

Nie... :(
On bol na ňu zlý a ona odíde za KH... To je táák ágr...
Prečo to akože robíš?!??
Ale inak zase moje obľúbené ♥ ♥ ♥ ♥

2 Marťa Marťa | Web | 18. května 2011 v 19:27 | Reagovat

krásný...

3 theechelon theechelon | Web | 18. května 2011 v 19:39 | Reagovat

Ďakujem :)

4 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 0:38 | Reagovat

niee :( :( co to?! :( ale uzasne  :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama