Osud 21.

22. května 2011 v 16:17 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
Ocitla som sa sama. Sadla som si na lavičku v záhrade a pozerala som sa na oblohu zakrytú sivým plášťom oblakov. Z diaľky som počula mierne hrmenie. Schyľovalo sa na búrku. Vždy ma to upokojovalo. Mohla som sa venovať iba sebe.
Dúfala som, že sa spoza krovia vynorí on. Shannon. Ale celé hodiny nič.
Cítila som ako mi na tvár padajú studené kvapky dažďa. Postavila som sa a pomaly som odkráčala dnu, do domu. Keď som vošla, Shannon už v obývačke nesedel a televízor bol vypnutý. Podišla som do stredu izby a vtedy sa z chodby vyrútil Shannon s kamenným výrazom tváre. Stál tam a len tak na mňa hľadel. Ako keby ma hypnotizoval svojim pohľadom.

"Keď ťa už vidím, nechcela by si mi niečo povedať?" Hľadel na mňa prázdnym pohľadom a jeho hlas znel ešte prázdnejšie.
"Prosím?" Jeho slová ma maximálne prekvapili.
"Porozmýšľaj," povedal chladným hlasom a hlavu mierne zaklonil dozadu.
"Shannon, ja sa ti ospravedlňovať nebudem! Nemám na to dôvod!"
"Takže ty nemáš na to dôvod," povedal výsmešným tónom.
"Ty si naozaj cvok," šepla som roztraseným hlasom. Chcela som odísť, ale postavil sa mi do cesty.
"Keď ti tak vadím, tak čo tu ešte robíš?" Pozrel na mňa priam nenávistným pohľadom a mne sa do očí nahrnuli slzy. V tvári som cítila tlak, chcela som plakať.
"Vieš ako mi teraz ubližuješ?" Po líci mi stiekla slza a pozrela som sa mu priamo do očí, aby videl tú neskutočnú bolesť, ktorú mi spôsobil.
"A vieš ako je mne? Ako nikdy, pretože mi ubližuje, keď viem, že si s ním alebo kýmkoľvek iným," chrapčal a pomaly sa priblížil ku mne. Chcel byť dostatočne blízko, aby sa ma mohol dotknúť, ale ja som o krok ustúpila.
"Nemáš najmenší dôvod aby ti to vadilo!"
"Nie?"
"Nie," šepla som neisto a pozrela som sa do zeme.
"Nepovedala sa nič, celý deň si bola preč a ešte s ním!" Jeho hlas každým slovom zvyšoval a centimeter po centimetri sa ku mne približoval.
"Čo máš stále proti nemu?" Oprela som sa o stenu, pretože iné útočisko som vtedy nemala. Shannon sa bez slov priblížil ku mne, prstom mi zodvihol hlavu a pozrel sa mi do očí.
"To je jedno," šepol mi do tváre, otočil sa a dal sa na odchod.
"Nie, nie je!" Potiahla som ho za tričko, aby sa otočil.
"Toto nikam nevedie," povedal a potiahol si tričko, aby som ho pustila.
"Shannon," vzlykla som a podišla som k nemu. Pomaly sa otočil a pozrel sa na mňa tentoraz ľútostným pohľadom.
Podišla som k nemu ešte bližšie a objala som ho okolo pása. Jemne si ma privinul k hrudi a bradu si zaboril do mojich vlasov. Čakala som, že ma odtiahne od seba a povie mi niečo, čo mi ublíži ešte viac.
"Prepáč, ale mám na neho alergiu. Smrteľnú."
"Nemôže zostať jednoducho pre nás dvoch tabu?" Hlavu som si zaborila do jeho hrude a nadýchla som sa jeho vône.
"Za pokus to stojí," povedal a nežne ma pohladil po hlave. Tak ako vždy.

Večer, keď sa už zotmelo a utíchla búrka, sadla som si k Shannonovi a schúlila som sa k nemu. V televízii išiel film o niečom, čo sa miestami ani nedalo definovať. Jeden chlap nadával druhému a ten druhý tretiemu. Nechápala som ako sa to Shannonovi mohlo páčiť.
"Ako to môžeš pozerať?" Rukou som kývla smerom k televízoru a pozrela som sa na neho so zdvihnutým obočím.
"No rozmýšľal som aj nad pornom, ale potom som si uvedomil, že to nie je dvakrát dobrý nápad," poznamenal s úškrnom.
"Si fakt neskutočne vtipný," povedala som vážnym tónom, no po chvíli som sa ani ja neubránila úsmevu.
"No tak mi prezraď princeznička, čo by si si priala?" S úsmevom sa ku mne naklonil a ukazovákom mi brnkol po nose.
"To je tajomstvo," šepla som a nežne som ho pobozkala na líce.
"Niečo ma napadlo." Strhol sa a postavil sa. Podišiel k nábytkovej stene, kde bol starý gramofón a pri ňom bolo niekoľko starých platní. Shannon vypol televízor a začal sa hrabať v zbierke platní. Zastavil sa pri jednej a tú aj vybral. Opatrne z obalu vybral platňu a položil do gramofónu.
Položil gramofónovú ihlu na platňu, s úsmevom sa ku mne otočil a nadšene povedal: "Otis Redding, 1964."
"Akosi sa vyznáš," povedala som prekvapeným hlasom.
"Samozrejme." Podišiel ku mne a podal mi ruku.
"Smiem prosiť?" Pozrel na mňa prosebným pohľadom a nahol sa ku mne.
"Ale - ale ja vôbec neviem tancovať!" Zapišťala som zaskočeným a zahanbeným hlasom.
"Nevadí, ja ťa to naučím." Ruku natiahol bližšie ku mne a pohľadom mi blúdil po tvári.
Mierne som sa nadvihla a pomaly som položila moju drobnú ruku do jeho. Jemne mi ju zovrel a pomohol mi vstať. Potiahol ma ďalej, bližšie k predsieni a ľavou rukou ma chytil okolo pása. Pravou rukou chytil moju ľavú a mierne ju zovrel v tej svojej. Zhlboka som sa nadýchla a uvoľnila som sa v jeho objatí. Pravú ruku som mu položila na rameno a zdvihla som pohľad tak, aby som sa mu mohla pozrieť do očí. A keď som tak urobila, doslova som sa v nich stratila a nedokázala som sa sústrediť na realitu.
"A teraz ľavou nohou dozadu." Usmial sa a vykročil smerom ku mne. Zaklipkala som očami a v hlave som si ešte raz prehrala jeho slová. A teraz ľavou nohou dozadu.
Ja som ale vykročila tou druhou, takže som sa zmohla jedine na: "Au!"
"Tak to skúsime takto," povedal a chytil ma pevnejšie. Jemne ma nadvihol a postavil si ma na jeho špičky. Pritisol si ma k sebe a začal robiť kroky spolu so mnou. Urobil prudkú otočku a mne sa mierne zatočila hlava, no pohľad do jeho očí ma upokojil. Nebol to len pohľad do jeho očí. Bol to pohľad na niečo, čo som milovala.
Keď sme tancovali bolo to ako keby sme blúdili. Ako keby sme ani nevnímali zemskú príťažlivosť. Len on a ja. V niektorých momentoch som mala pocit ako keby som sa vznášala. Položila som si hlavu na jeho plece a zavrela som oči. Viedol a ja som mu dôverovala.
Tancovali sme takmer na každú skladbu a ku koncu tej poslednej, ma zahol mierne dozadu a pobozkal ma na krku. Naskočila mi husia koža. Pevne som ho objala okolo krku a zasmiala som sa. Milovala som, keď som bola v jeho pevnom objatí.
"Myslím, že na zajtra si pripravená," šepol mi do krku a zasmial sa.
"Nechoďme tam." Odtiahla som sa a pozrela som sa na neho prosebným pohľadom.
"Veronica, pozvali nás," povedal a zahrnul mi prameň vlasov za ucho.
"No a?"
"No a to znamená, že tam pôjdeme." Pustil ma a odišiel vypnúť gramofón.
"Shannon, ja naozaj nemám náladu tam ísť," povedala som s povzdychom a spustila som plecia.
"Pozri," šepol a keď prišiel ku mne, jemne ma pohladil bruškami jeho prstov po tvári. "Oblečieš si krásne šaty, ja si dám smoking, budem ako totálny psychopat a pôjdeme tam aspoň na chvíľu, pretože to sa patrí. Dobre?" Pozrel sa mi do očí a krásne sa na mňa usmial.
"Dobre." Súhlasila som. Shannon sa diabolsky usmial a pritiahol si ma k sebe za pás.
"A nechcela by si mi ukázať, čo si zajtra oblečieš?" Šepkal mi do tváre a ja som len sledovala jeho pery.
"Nie." Usmiala som a zaprela som sa o jeho ruky, ktoré ma držali za pás.
"Prosím!"
"Ale to, by už nebolo prekvapenie," šepla som provokatérskym tónom v hlase, čo uvoľnilo jeho pevné zovretie a ja som sa mohla odtiahnuť.
"Už nech je zajtra." Počula som ako si mrmlal sám pre seba a sledoval ma. Ja som sa len pousmiala a bola som rada, že už bolo konečne všetko v poriadku. Zatiaľ. No ani som len netušila, čo sa stane na tej oslave, keďže Richardova účasť bola viac než samozrejmosťou.
V skrini som vylovila jedno staré vyťahané tričko, na ktorom bol veľký biely nápis LOS ANGELES. V tej chvíli sa mi po dlhom čase zacnelo po domove.
Zišla som potichu dole do kuchyne a postavila som sa ku chladničke. Načiahla som sa po pohár a naliala som si džús. Zrazu som na bruchu pocítila ako ma hladia niekoho ruky. Shannon.
"A nepovieš mi ani len farbu?" Spýtal sa ma zvedavým tónom a špičkou nosa mi prešiel po krku.
"Nie." Odvrkla som a otočila som sa k nemu.
"Týraš ma," povedal smutným tónom a pohľadom si ma premeral celú.
"A tak sa mi to páči," usmiala som a napila som sa.
"Mám jednu otázku." Jeho prosebný výraz sa zmenil na vážny.
"Akú?"
"Bude tam aj on?" Pozrel na mňa pohľadom ako keby práve rozmýšľal nad atentátom.
"Shannon, ja neviem! A nepovedali sme si, že táto téma je pre nás dvoch tabu?" Rozhodila som rukami a vybrala som sa smerom od neho.
"Musím to vedieť, aby som vedel ako sa vyzbrojiť!"
"Tak toto ja naozaj nevládzem riešiť, tieto vaše detinské hry. Idem spať!" Kývla som na neho rukou a odišla som si ľahnúť. Bola som zbitá ako pes.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 22. května 2011 v 16:28 | Reagovat

V poslednej dobe naše obľúbené slovo TABU... :D si si ho napchala ešte aj sem :D :D :D

2 Billie Martnes Billie Martnes | Web | 22. května 2011 v 19:46 | Reagovat

Už aby bolo konečne zajtra! :D Ale len v poviedke :D som zvedavá, čo si oblečie a či ju konečne Shanny poriadne pobozká! Pretože týraš nie len jeho, ale aj mňa! :-D

3 ShannLeto ShannLeto | 25. května 2011 v 16:42 | Reagovat

Môžem vedieť kedy bude 22. kapitola ? :-)

4 Marťa Marťa | Web | 25. května 2011 v 18:40 | Reagovat

krásný

5 theechelon theechelon | Web | 27. května 2011 v 15:52 | Reagovat

[3]: Úplne najlepší koment si dala/dal :DDDDD a čoskoro ;)

6 ShannLeto ShannLeto | 28. května 2011 v 12:31 | Reagovat

dala :D .. aha už sa teším :D ..

7 Katty Katty | Web | 29. května 2011 v 11:25 | Reagovat

Krása, krása, krása

8 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 0:57 | Reagovat

proste...je to dokonale!! a stala sa zo mna zavislacka na tvojich poviedkach :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama