Osud 22.

30. května 2011 v 13:54 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Veronica!" Zatriasol som mnou niekto a šepkal moje meno.
"Ver..."
"Veronica!" Došlo mi, že to bol Shannon.
"Čo je?" Spýtala som sa ospalým hlasom, zahrabaná pod paplónom.
"Neviem si zaviazať kravatu."
Zarazila som sa, vypúlila som oči a prudko som sa posadila.
"Ty... Ty si ma zobudil len kvôli tomu, že si nevieš zaviazať kravatu?" Mračila som sa a snažila som sa premôcť ten pocit ho tam prizabiť.

"Mám tam ísť bez kravaty?" Nahodil sarkastický výraz a to ma takmer vytočilo.
"Shannon! Je 8:00 ráno, o 21:00 tam máme byť a ty to riešiš teraz?!"
"Milujem, keď sa naštveš," povedal s posmeškom a ja som sa strčila naspäť pod paplón.
Odhrnul paplón, chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe na kolená. Začal ma štekliť. Prevalila som ho na posteľ a sadla som si na neho.
"Neznášam, keď ma niekto budí skôr ako o 10:00." Usmiala som sa a nechala som ho, nech sa pretočí na mňa.
"Zvykaj si!" Pobozkal ma líce a usmial tým svojím úžasným šibalským úsmevom, čo ma ihneď prebralo. Zliezol zo mňa a vybral sa ku dverám.
Pozastavil sa pri dverách a povedal: "Mimochodom, dole ťa čakajú raňajky."
"Ha! Ak si myslíš, že už vyleziem z postele, tak sa mýliš!" Zabalila som sa do paplóna a otočila som sa chrbtom.
"No ideme princezná!" Odhrnul mi paplón, zodvihol ma na ruky a zniesol ma dole.
"No dobre. A pointa?" Zdvihla som na neho jedno obočie, keď ma zniesol dole.
"No aby si tu bola so mnou," povedal s milým úsmevom a posadil ma na kuchynskú linku.
"Každú minútu so mnou by si si mal užiť!" Pousmiala som sa a on ma chytil okolo pása a pritiahol si ma k sebe bližšie.
"Ale zasa nie až tak doslova si ju užiť," povedala som pobaveným tónom a položila som mu ruky na hruď, aby som ho mohla odtiahnuť.
"Do 21:00 máme ešte veľa času," šepol a znova si ma k sebe pritiahol.
"Prestaň," zasmiala som sa a zliezla som z kuchynského pultu.
Shannon chcel niečo povedať, ale zazvonil telefón, tak išiel k nemu a zodvihol to. Zašiel do chodby, takže som nepočula o čo ide a pustila som sa do jedla.
Keď dotelefonoval prišiel takmer celý červený a nazúrený. A už mi bol ihneď známy aj dôvod.
"Richard." Zasmiala som sa a dala som si do úst mesiačik jablka.
"Dúfal som, že sa stal nárazníkom nejakého kamióna."
"Prestaň, si fakt sprostý, alebo áno?!" Postavila som sa a hodila som po ňom kúsok pečiva.
Strhol ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.
"Pusti ma. S idiotmi si nemám čo povedať!" Mykala som na každú stranu, no on vyhral tak či tak. Pritlačil ma k stene, ruky mi pritisol nad hlavu k stene a dýchal mi do tváre. Mlčal.
"A čo chceš teraz?" Spýtala som sa ho oduto a pokúsila som sa mu vytrhnúť, ale opäť márne.
"Teba," šepol a pritisol mi svoje pery na krk. Začal ma bozkávať takmer po celom krku a mne nabiehali zimomriavky.
"Prestaň," šepla som prosebným tónom, ale on pokračoval. Pomaly sa presúval od líca naspäť na krk a kľúčnu kosť.
"Toto chceš? Niečo, čo ja nie?" Prestal. Odsunul sa a pozrel sa mi do očí.
Pohľadom mi behal po tvári a pohladil ma po tvári.
"Som idiot," šepol a pozrel sa mi so smutným pohľadom do očí.
"Nie, nie si," povedala som a ruku som mu opatrne položila na plece.
"Tlačil som na teba, aj keď som vedel, že to nechceš." Pri jeho slovách, kde povedal, že to nechcem, som chcela zakričať na plné pľúca, že som to chcela. No musela som zaťať zuby a mlčať.
"Pozri sa, si chlap, beriem to ako samozrejmosť," usmiala som sa a pristúpila som k nemu bližšie, aby som ho mohla objať.
"Prečo ma zakaždým objímeš?"
"Vadí ti to?" Zvesila som sa z neho a pozrela som na neho prekvapeným pohľadom.
"Nie, len nech urobím čokoľvek, vždy ma potešíš objatím." Pevne ma zovrel v náručí a ja som sa mu jemne ovinula okolo krku.
"Máš za čo." Zasmiala som sa on tiež. Bolo až neuveriteľné ako sme sa rýchlo dostali do pohody. Ale bola to iba pretvárka.
"Si úžasná," šepol mi do ucha a ja som ho pustila a postavila som sa oproti nemu.
"Ja viem," usmiala som sa, pretože som vedela, že môj úsmev vždy vyčarí ten jeho.

Celý deň sme so Shannonom presedeli na gauči pozeraním na filmy bez akéhokoľvek náznaku pointy.
Keď už bol večer, niečo po 20:00, začali sme sa definitívne chystať. Obliekla som si čierne šaty nad kolená a začala som uvažovať čo s vlasmi. Po dlhom rozmýšľaní, som si ich nakoniec predsa len vypla, obula som sa a bola som pripravená zísť dole.
"Už si konečne hotová?" Vykrikoval na mňa Shannon nervóznym hlasom zdola.
"Veď už idem!" Pomaly som začala schádzať po schodoch a Shannon sa v tom otočil od zrkadla v predsieni.
Mierne pootvoril ústa a spustil ruky z kravaty. Po pár sekundách sa začal diabolsky usmievať a strčil si ruky do vreciek.
"Nesmej sa," povedala som mu a usmiala som sa tiež.
"Si sexy," šepol mi do zozadu do ucha a ruku my priložil na bok.
"Dočkal si sa."
"A oplatilo sa to," znova šepol, rukami ma objal okolo pása a pritisol si ma zozadu k sebe a perami sa mi obtrel o rameno.
"Shannon, nezačínaj s tým zase!" Striasla som zo seba jeho ruky a otočila som sa k nemu.
"Ideme?" Odkašľal si a vydal sa k dverám.
"Džentlmen," zamrmlala som si sama pre seba a vydala som sa za ním do auta.
"Sme tu," povedal Shannon, keď zaparkoval na parkovisku pri lodi ozdobenej miliónmi farebných svetielok. Richard mal pravdu. Veľa ľudí tam nebolo, no aj tak som sa nemohla zbaviť toho zlého pocitu, ktorý ma premáhal.
Samozrejme, vystúpiť som musela sama. Shannon ma čakal pri vchode na loď a tváril sa oduto. Celý on.

SHANNON:
Vyšli sme hore na loď a tam už stál pán cukrová vata po záruke. Usmieval sa na Veronicu a ja som mal sto chutí ho "akože" nenápadne odkopnúť do vody.
"Shannon." Pravdepodobne ma pozdravil, no ani nevie akú osudovú chybu spravil.
"Richard." Povedal som s tou najväčšou nechuťou ako to len šlo. Snažil som sa o prízvuk gaya, takže o jeho prízvuk.
Prevrátil oči smerom k Veronice a v tej chvíli mal naozaj šťastie. Ani nevedel, že obyčajná starena mu zachránila život.
"Ahoj, Veronica," povedal a nahodil úsmev od ucha k uchu.
"Rich!" Potichu skríkla a usmiala sa.
Rich? Ona niečo berie? V každom prípade som sa nemohol na nich pozerať. Odišiel som dnu. Mohlo mi to byť aj tak jedno. Ja som nebol ten, koho chcela. Aj keď som ju miloval, nútiť som ju nechcel.
"Shannon," šepla mi za chrbtom a chytila ma za ruku.
"Myslel som si, že chceš byť s ním," povedal som a kráčal som ďalej.
"Tak si myslel zle."
Sadli sme si za stôl a samozrejme po pár minútach si k nám sadol aj Richard. A sadol si hneď vedľa nej, čo ma naštvalo, ale musel som sa ovládať.
Po chvíli jej začal niečo hovoriť a šuškať a ja som zostal ako navyše. Našťastie začala hrať hudba a ja som ju mohol vziať na parket.
"Veronica, poď!" Schmatol som ju za ruku a dotiahol som ju na parket.
"Preskočilo ti?" Vzdorovala, no mne to bolo jedno. Chytil som ju za pás a pritisol som si ju k telu. V jej očiach som videl neistotu a strach.
"Shannon, chcem si ísť sadnúť," povedala a pokúsila sa mi vytancovať zo zovretia, no ja som ju nepustil.
"Nie," povedal som a urobili sme otočku tak, aby bola k nemu chrbtom a ja som ho mohol bodať pohľadmi.
"Shannon!" Začala sa brániť, no i tak som nepovolil.
"Nechcem ťa s ním vidieť, žiarlim!" Pozrel som sa jej do očí.
"Nerob to," šepla a uhla pohľadom do zeme.
"Prečo sa mi vzdoruješ a chceš byť radšej s hentým ako so mnou?" Prstom som jej zdvihol za bradu hlavu a pohladil som ju ním po spodnej pere.
"To nie je pravda," povedala potichu a pozrela sa mi do očí.
"Ale presne to robíš."
"Nerobím," namietala.
"Teraz sa mi vytrhneš z náručia a pôjdeš za ním. To urobíš, lebo presne to, robíš vždy."
"Tak keď si takýto, tak to aj urobím! Nebudem sa tu pri tebe strápňovať." Vytrhla sa mi z náručia a chcela odísť, no chytil som ju za zápästie a zastavil som ju.
"Keď sa pri mne strápňuješ, tak prečo si tu zostala so mnou?"
"Áno, som naozaj blbá!" Do očí sa jej nahrnuli slzy. Pustil som ju a ona odišla. Za ním.
Sledoval som ich ako odchádzali od stola a Veronica sa na mňa ani nepozrela. No Richard áno. Hodil na mňa výsmešný pohľad ako na niekoho, kto prehral. A ja som bohužiaľ tento boj prehral. No ďalší som mal v pláne vyhrať.
Od nervov, som si išiel von zapáliť cigaretu a prejsť sa. Dosť dlho som sa prechádzal na to, aby ma premohol zlý pocit. Zlý pocit z toho, že som ju tam nechal samú a s ním. Niečo ma ako keby nútilo ísť za ňou a nájsť ju, no moje chlapské ego mi zase vravelo, aby som to nerobil, pretože sa rozhodla byť s ním. Ale ja som ju miloval. Preto, som poslúchol moje srdce a šiel som dnu.
Keď som vošiel, všetci sa bavili a tancovali a keď som sa pozrel na náš stôl, bolo na ňom už iba niekoľko prázdnych pohárov od alkoholu. A to sa mi práve moc nepáčilo. Jeho auto stále stálo vonku, takže tu boli. Obzeral som sa všade, ale nikde neboli. Začal som sa pýtať každého a až čašník mi povedal, že ho videl zájsť smerom ku skladu. Striaslo ma. Vedel som presne o čo sa pokúsi, alebo aj čo už spravil. Nervy mi už viseli na tenkej nitke a vybral som sa úzkou chodbičkou do skladu. Po ceste som našiel na zemi rozbitý pohár a zo skladu som počul menší hluk. Niekto tam bol. A ten niekto bol Richard a Veronica.
Roztvoril som dvere a pohľad na nich dvoch ma zarazil. Veronica bola pritisnutá k stene a on jej hladil nohy a bozkával ju po krku. Videl som, že sa bránila, no on ju k tomu nútil. Nezniesol pohľad ako jej niekto ubližuje.
"Tak dosť ty bastard!" Chytil som ho zozadu za golier a hodil som ho zem. Nahol som sa k nemu, aby som ho zodvihol, zovrel som päsť a silno som mu ňou vrazil do nosa a on zastonal. Zvalil sa na zem a utrel si krv, ktorá mu vytekala prúdom z nosa.
"Ešte raz ťa uvidím v jej blízkosti, tak prisahám, ty hajzel, že ťa vlastnými rukami zabijem!" Ukazoval som na neho prstom a kopol som ho do brucha. Bolo mi jedno ako moc som mu ublížil. Záležalo mi jedine na nej. Na Veronice.
"Veronica," šepol som a zodvihol som ju zo zeme. Tvár mala mokrú od sĺz.
"Shannon!" Vrhla sa mi svojimi zoslabnutými rukami okolo krku a ja som ju ladne zodvihol na ruky. Vyniesol som ju von tak, aby nikto nič nevidel.

"Daj ma dole," povedala, keď som ju niesol v náručí do auta. Nenamietal som.
Položil som ju na nohy a ona sa ma pustila. Po pár krokoch spadla.
"No poď," povedal som jej a zodvihol som ju.
"Nie, počkaj," povedala a stiahla ma na zem k sebe.
"Čo je?" Pozrel som na ňu zhrozeným pohľadom, pretože sa jej po lícach začali liať slzy.
"Ja ti musím niečo povedať," povedala bez dychu a pohladila ma po tvári.
"Zlato, povieš mi to až doma," povedal som, ale ona ma pevne chytila za košeľu a držala ma pri zemi.
"Nie, teraz! Shannon, ja ťa ľúbim, vieš? Ale nikto neľúbi mňa, nikto. Pre nikoho nie som dobrá ani pekná, nikto ma nemiluje!" Plakala a ja som si privinul jej hlavu k hrudi. Vtedy som si povedal, že kiež by to, že ma ľúbi myslela vážne a povedala to aj za triezva.
"Pre mňa si perfektná. Milujem ťa a kiež by si si pamätala aspoň toto," pošepkal som jej do vlasov a pobozkal som ju na čelo. Chcel som to ako nikdy. Chcel som, aby si moje slová pamätala.
Zodvihol som ju zo zeme a odniesol som ju do auta. Celú cestu sa ako zmyslov zbavená a ako neprítomná pozerala von oknom.
Keď som ju odniesol do domu a zložil som ju, zastavila sa a zapozerala sa do zeme.
"Veronica?" Pozrel som sa na ňu, no ona nereagovala. Zrazu spadla.Dostala do alkoholickej kómy.
"Veronica!" Ležala tam na zemi nehybne a boli jej vidno iba bielka.
Nepreberala sa však ani po pol hodine.
"Prosím ťa, Veronica, láska moja, toto mi nerob!" Hladil som ju po tvári a mierne som ňou triasol. No stále nič.
Zodvihol som jej hlavu a položil som si ju na kolená. Vtedy mi bolo ako nikdy. Pred očami som mal nehybnú Veronicu, ale aj spomienky na deň, keď som ju zrazil. Vtedy som si pomyslel, že by bolo lepšie, ak by som ju nezrazil. Ak by som ju nikdy nezrazil a nepriplietol sa jej do života. Len som jej ubližoval. Chcel som vrátiť čas. No keď som sa pozrel na jej anjelskú tvár, ďakoval som, že som s ňou. Ona mi dával zmysel žiť.
Zložil som jej hlavu a opatrne som jej ju podložil vankúšom. Nahol som sa k nej a svoje pery som priložil k nej. Obyčajná scéna z rozprávky a ja som ako malý chlapec dúfal, že to zaberie. A aj sa tak stalo.
Otvorila oči a pozrela sa na strop. Zhlboka sa nadýchla a pohľadom prešla ku mne. Hľadela na mňa zmäteným pohľadom a to ma trápilo. Nepamätala si nič, necítila nič.
Bez jediného slova som ju vyzul a odniesol som ju do postele. Počkal som, kým zaspala a potom som odišiel do obývačky.
Prebdel som celú noc. Sám a v tme.

Ráno som sa posadil na okraj jej postele a čakal som, kým sa preberie.
"Au," šepla a pomaly sa posadila.
"Na stolíku máš tabletku, vodu a kávu."Hlavou som kývol k stolíku a ona prevrátila oči.
"Čo je?"
"Nič," šepla a zapila tabletku.
"Pamätáš si zo včera niečo?"
"Nie," povedala a ľahla si naspäť.
"Naozaj nič? Ani čo som ti povedal?" Prisadol som k nej bližšie a pozrel som sa na jej ruku.
"Ty si mi niečo hovoril?" Kukla na mňa zvedavým pohľadom a zdvihla obočie.
"To je jedno," povedal som jej a odišiel som.
"Shannon!" Potichu na mňa skríkla, ale ja som to ignoroval. Bolel ma už len pohľad na ňu.

Zaboril som sa do sedačky a pohľadom som blúdil po strope.
Bol ten čas. Musel som jej už povedať, že ju milujem ako nikoho a že už sa nedokážem viacej pretvarovať. No nevedel som ako.
Asi po dvoch hodinách si ku mne prisadla a pozrela sa na mňa previnilým pohľadom.
"Prečo si si dala šaty?" Prezrel som si ju pohľadom od dola, až hore a zastavil som sa pri jej očiach.
"Je mi zle, chcem sa ísť vyvetrať."
"Tak fajn, poď," podal som jej ruku a postavil som sa.
"Kam ideme?" Spýtala sa ma a pomaly mi podávala ruku.
"Uvidíš," povedal som presvedčivo a chytil som ju za ruku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shannleto Shannleto | 30. května 2011 v 14:53 | Reagovat

ako vždy úžasne napínavé xD ..

2 Vany Vany | 30. května 2011 v 16:18 | Reagovat

Perfect!! :* Ty vieš ako tých dvoch milujem a tretieho neznášam... :D :D
Takže zase moje obľúbené: ááách ♥♥♥

3 Marťa Marťa | Web | 30. května 2011 v 18:07 | Reagovat

krása ;-)

4 Tess Tess | 30. května 2011 v 23:04 | Reagovat

úžasné :-)

5 theechelon theechelon | Web | 31. května 2011 v 19:58 | Reagovat

Ďakujem:)) <3

6 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 12:06 | Reagovat

Ako vzdy-dokonale! :)ooooch <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama