Osud 25. - Koniec.

9. června 2011 v 0:47 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
"Tak nepapuľuj." Pozrel som na ňu prísnym pohľadom a ona si jemne zahryzla do pery a nadvihla obočie.
"Ja nepapuľujem, ty si drzý!" Namietala a neodpustila si výsmešný úškrn.
"Zavri si tie krásne ústa a pobozkaj ma." Nahol som sa hlavou k nej a perami som sa takmer dotkol tých jej. Tých krásnych a dokonalých pier.
"Nie!" Uhla sa a šťuchla ma do brucha.
"Ty malá potvora!" Utiekla za gauč a široko sa usmiala.
"Nechytíš ma!" Skríkla a poslala mi vzdušný bozk. Akože som sa mu uhol a pomaly som išiel k nej.
"Ale ja chcem taký iný, vášnivý, taký dokonalý ako to vieš len ty," vysvetľoval som jej a jej úsmev sa vyparil.

"Krásne slová, ale mňa nedostaneš!" Rozbehla sa smerom k oknu a ja som ju len sledoval.
"No teda, ty ten bozk asi naozaj nechceš," povedala akože zarmútene a ja som stále stál ako prikovaný. Hľadel som na ňu blaženým pohľadom a ani som nežmurkol. Kochal som sa pohľadom na ňu. Bola prenádherná. A moja.
"Shannon?" Naklonila hlavu nabok a prižmúrila na mňa oči. Ja som stále nereagoval. Čakal som na chvíľu, kedy ju to omrzí a pôjde okolo mňa, pretože iná cesta preč neviedla.
"Tak fajn, daj vedieť, keď sa vrátiš naspäť na zem." Kývla na mňa rukou a išla okolo mňa. Rýchlo som ju schmatol za boky, prehodil som si ju cez plece a išiel som s ňou na záhradu.
"Teraz, mi už neujdeš láska." Potriasol som s ňou a ona zapišťala.
"Daj ma dolu, prosím! Shannon!" Kopala, päsťami ma trieskala do chrbta, ale ja som nepovolil.
Kľakol som si na zem, zložil som ju a ľahol som si na ňu. Ruky som jej držal nad hlavou a približoval som sa pomaly k nej.
"Ten bozk," šepol som s úsmevom a pomaly som sa nahol bližšie a bližšie k jej perám.
"Si hrozný!" Zasmiala sa a pobozkala ma. Povolil som jej ruky a ona ma objala okolo krku. Pritisla si ma viacej na telo a potichu zastonala.
Začal som ju hladiť po stehnách a ona mi zablúdila rukami pod tričko.
"Nie!" Odtiahla sa a skríkla.
"Čo je?" Strhol som sa a pozrel som sa na jej telo, či som jej neublížil.
"Kvaplo na mňa!" Utrela si kvapku dažďa z čela a pozrela sa na oblohu.
"Zjapeš kvôli jednej kvapke? Takmer som dostal infarkt, že som ti ublížil!" Sadol som si k nej na päty a šokovane som po nej pozeral.
Začala smiať a zotrela si z tváre ďalšiu kvapku dažďa.
"Prší." Zahlásil som a ona sa postavila. Vybral som sa ku vchodu dnu, ale ona mi vbehla do cesty. Pozrela na mňa provokatérskym pohľadom, schmatla ma za tričko na hrudi a povedala: "Milujem ťa."
Usmial som sa na ňu a pobozkal som ju. Počas bozku som ju zodvihol na ruky a odniesol som ju dnu.
Položil som ju na stôl a pokračovali sme v bozkávaní. Vyzliekla mi tričko a pobozkala ma na hrudi. Pritiahla si ma k sebe bližšie, rukou som sa jej zahrabol do vlasov a náruživo som ju pobozkal. V tom však ale vypadol prúd ako by nám niekto neprial.
"Nie," šepla zúfalo a hlavu si oprela o moje telo.
"Už ma to začína vážne štvať!" Pohladil som ju po vlasoch a natiahol som sa po tričko, aby som mohol ísť do pivnice skontrolovať poistky.
V tej tme som nevidel absolútne nič. Nemohol som si ani posvietiť, nič. V tom ma niekoho teplé ruky objali zozadu a ja som sa mierne mykol.
"Neľakaj sa, to som len ja," zasmiala sa potichu Veronica a podala mi baterku.
Zasvietil som si na skrinku s poistkami a vybral som sa k nej. Veronica ma celý čas držala zozadu za brucho a jemne ma šteklila bozkami na chrbte.
"Hotovo!" Vypol som baterku a otočil som sa k nej. V pivnici sa rozsvietilo a ja som uvidel jej krásnu tvár a úsmev.
Obzrela sa okolo po pivnici a potom sa vrátila pohľadom ku mne a spýtala sa: "Sú tu pavúky alebo hady?"
"Nie, nič také." Brnkol som jej po nose a zaplo mi, čo chcela.
"Vieš na čo myslím," povedala a natiahla sa k mojim perám.
"V pivnici si to ešte nerobila, čo?" Diabolsky som sa usmial a prstom som jej prešiel po spodnej pere.
"Ty áno?" Vyzvedala.
"Nie," zasmial som sa a pozrel som sa jej do očí.
"Tak to by sme mali ihneď zmeniť!" Pobozkala ma a ja som ju dotlačil k stene. Vášeň a vzrušenie po tých dvoch nevydarených pokusoch sa vo mne stupňovala a stupňovala. Neváhal som a rýchlo som jej vyzliekol vyťahané tričko. Rukami som ju jedným dlhým ťahom pohladil od pása až po krk a povzdychla si. Na pokožke jej nabehli zimomriavky. Chytila mi tvár do dlaní a pritiahla si ma k tvári. Nepobozkali sme, ale dotkli sa iba naše jazyky. Opäť mi vyzliekla tričko a prstami sa mi zaryla do chrbta. Sykol som a začal som ju bozkávať na krku.
Chcel som sa už pomaly dostať k tomu najlepšiemu, keď niekto zazvonil. Zase.
"Do riti!" Sykol som a rukou som ju chytil za krk.
"Kašli na to a pokračuj!" Objala ma a pobozkala ma spánok.
"Nie, musím ísť otvoriť!" Odtiahol som sa, pobozkal som ju a išiel som hore.
Otvoril som dvere a tam stál poštár. Na tvári mal kamenný výraz a jeho zelené oči sa zastavili na mojom bruchu. Až vtedy som si uvedomil, že som si neobliekol tričko. Ale už ma to naozaj nebavilo.
"Dobrý, ste pán...Shannon Leto?" Pozrel na mňa prísnym pohľadom a v ruke držal pohľadnicu.
"Áno, to som ja." Prehrabol som si vlasy a zozadu ku mne dobehla Veronica. Objala ma zozadu a ja som si prehodil ruku cez jej plecia.
"Dobrý!" Zvolala nadšene.
"Páči sa," povedal poštár a podal mi pohľadnicu s veľkým nápisom PARIS.
"Ďakujem, dovidenia." Zavrel som dvere, Veronicu som chytil za ruku a odtiahol som ju do obývačky.
"Kto ti píše a sem?" Vyskakovala, aby mohla vidieť na pohľadnicu a keď som zastal, pobozkala ma na tetovanie, na ľavom ramene.
"Jared," povedal som nie moc nadšeným hlasom a začal som si čítať pozdrav.
"Je v Paríži?" Spýtala sa Veronica, keď spolu so mnou čítala pozdrav.
"Áno, je tam týždeň módy, či čo."
"Shannon?"
"Počkaj, dočítam a hneď pokračujem tam, kde prestali, dobre láska?" Usmial som sa na ňu a žmurkol.
"Nie, o to mi nejde... Poďme už domov," povedala a pozrela na mňa prosebným pohľadom.
"Myslel som si, že ti tu je dobre." Otočil som sa k nej a pohladil som ju bruškami prstov po tvári.
"Áno, to je. Krásna príroda, ty. Ale doma by nám bolo lepšie," povedala a objala ma okolo pása.
"Tak fajn, poďme sa zbaliť a ja zatiaľ zavolám na letisko, aby nám pripravili lietadlo a v Londýne letenky."
"Naozaj?" Pozrela sa mi do očí a milo sa usmiala.
"Budete si slečna ešte niečo želať?" Odhrnul som jej vlasy z tváre a pobozkal som ju na líce.
"V lietadle by sa niečo našlo." Šibalsky sa usmiala a odbehla hore do izby. Vedel som o čo jej ide. Chcela zažiť sex v oblakoch a ja som nemal nič proti.

Trvalo mi to asi hodinu, kým som povybavoval všetko potrebné, ale stálo to za to.
"Pobalené!" Ofúkla si Veronica, keď prišla za mnou dole.
"Idem po kufre," povedal som a po ceste som ju pobozkal na čelo.
Vyniesol som kufre von a Veronica sa zatiaľ hrabala v kabelke. Práve vtedy prišiel pán Westbrook, ale tentoraz bez Richarda.
Vyrozprával som s ním potrebné veci, nasadli sme do jeho auta a vybrali sme smer - letisko.
Po ceste v malom lietadle z Yorku do Londýna sa ku mne celý čas túlila Veronica a triasla sa. Keď sme vystúpili, hodila sa mi okolo krku a nechcela ísť dole.
"Zlatko, poď dole, lebo takto sa ďaleko nedostaneme." Usmial som sa a hladil som ju po chrbte.
"Nie, bojím sa," šepla a objala ma tuhšie.
"Ale už sme na zemi," šepol som jej do vlasov a pobozkal som ju na ucho.
"Ja viem, ale mne je takto dobre!"
"Počkaj do lietadla," povedal som a ona sa zvesila. Nadšene na mňa pozrela a zobrala si svoj kufor.
Zasmial som sa a chytil som ju za ruku. Vchádzali sme ruka v ruke do odletovej haly a vtedy som uvidel blesk. Novinári.
"Hlavne ich ignoruj!" Povedal som jej a akoby nič sme prechádzali okolo nich.
Pevne mi stisla ruku a kráčala povedľa mňa. Zvládala to perfektne. Tvárila a správala sa ako profesionálka.
Odovzdali sme kufre a stále sme videli ako z každej strany prichádzal jeden blesk za druhým. Po čase to bolo otravné.
Dostali sme sa do zóny, kde už novinári vstup povolený nemali a konečne sme mali pokoj.
"Zvládla si to," povedal som a pohladil som ju po ruke.
"Ja viem, že som bola perfektná!" Prehlásila nadšene a usmiala sa na mňa.
"Dobrý deň, poprosím letenky," povedala letuška a natiahla k nám ruky.
"Nech sa páči." Podal som jej naše letenky, skontrolovala ich a rukou nám ukázala kade máme ísť do lietadla.

"Tak ma napadlo, že keď sa bojíš lietania ako to chceš robiť vo vzduchu." Zasmial som sa a posadil som sa k nej.
"Nerýp, lebo nebude nič!" Strčila do mňa a usadila sa.
"Už som ticho." S úškrnom som sa pozrel do zeme a vyzliekol som si bundu.
Keď lietadlo vzlietalo, Veronica ma pevne stisla za ruku. Palcom som jej jemne prechádzal po jej ruke a pozoroval som ju.

Celú hodinu letu sa nedialo nič, len sme sedeli a boli ticho. Zrazu si rozopla pás, pobozkala ma na krk a šepla mi do ucha: "Už."
Postavila sa a s provokatérskym úsmevom a pohľadom sa vybrala do kabínky, na záchod.
Pomaly som sa vybral za ňou a keď sa otočila a pozrela sa na mňa, išiel som sa zblázniť. Pozastavil som sa pri regáli s letákmi a chvíľu som si akože niečo čítal. Po asi dvoch minútach som vošiel k nej. Sedela na umývadle a usmievala sa.
"Už som sa bála, že si si to rozmyslel," usmiala sa.
"To ťažko," povedal som a podišiel som k nej. Pritisol som si ju k sebe a dýchal som jej do tváre.
"Zamkni," šepla a pohladila ma po chrbte.
"Prečo mi to robíš?" Spýtal som sa jej, keď som zamkol.
"A čo presne robím?"
"Prečo sa tak smeješ? Idem sa z toho zblázniť!" Hladil som ju po tvári a perami som sa jej obtieral o čelo.
"V dobrom, či v zlom?"
"Si nádherná. Idem sa z teba zblázniť!" To už som nevydržal a vrhol som sa na jej pery.
Vysadil som ju na umývadlo a vyzliekol som jej tričko. Hladil som ju po celom tele a zasypával som ju bozkami. Vrhla sa na moje tričko a chvíľu sa s ním hrala. Jemne mi hrýzla do pery a naťahoval tričko. Išiel som sa zblázniť, ale robila to schválne. Keď mi ho konečne vyzliekla, rukami mi prechádzala po bruchu a hrudi. Rukami mi zašla k opasku a začala mi ho rozopínať. Ja som sa zatiaľ venoval jej gatiam a za chvíľu sme sa boli navzájom vyzlečení.
Naše takmer nahé telá sa dotkli a ako by medzi nami preskočil elektrický prúd. Ten pocit som si zapamätal z dňa, keď som ju zrazil a dotkol sa jej. Pozastavil som sa a pozrel som sa jej do očí.
"Čo je?" Pozrela na mňa nechápavým pohľadom a pohladila ma po tvári.
"Len som si na niečo spomenul."
"A na čo?" Vyzvedala.
"Na nič."
"Tak nezdržuj," zasmiala sa a pobozkala ma.
V tej kabínke sme boli zamknutý takmer celý let a keď niekto klopal, ignorovali sme to. Boli sme zažratí jeden do druhého a nevedeli sme prestať.
Pilot už hlásil, že budeme pristávať. Rýchlo sme sa obliekli, chytila ma za ruku a so smiechom sme vyšli von.
Narazili sme na letušku, no nepovedala nič, len sa pousmiala. Vrátili sme sa na svoje miesta a Veronica ma ešte raz pobozkala.
Lietadlo pristálo a pri výstupe z lietadla sme stretli tú istú letušku, ktorá nás našla.
"Dúfam, že tento let bol pre Vás príjemný," usmiala sa a pozrela sa na nás nadšeným pohľadom.
"Doslova," povedal som a potiahol som Veronicu von.
"A sme doma," šepol som jej do ucha a objal som ju okolo pliec.
"Konečne." Objala ma okolo pása a oprela si o mňa hlavu.
Prišli sme do príletovej haly a čakalo náš to isté ako v Londýne. Všade boli novinári. Prešli sme tým peklom a odišli sme si po kufre. Potom sme odišli k autu, ktoré som mal zaparkované v garáži a vyrazili sme domov.
"Počkaj, ku mne alebo k tebe?" Spýtal som sa skôr ako som naštartoval.
"Ku mne," žmurkla na mňa a ja som súhlasil.
Dorazili sme k nej a hodil som sa k nej na gauč. Prisadla si ku mne a pritúlila sa.
"Vieš, že za ten pobyt v Yorku budem asi do konca života vďačný?" Pozrel som sa na ňu a začal som jej hrať s prstami na ruke.
"Naozaj?" Vyložila si na mňa nohy a usmiala sa.
"Získal som všetko, čo som kedy hľadal." Pohladil som ju po tvári a preplietli sme si prsty na rukách.
"Ľúbim ťa," povedala a pobozkala ma líce.
"Ja viac," usmial som sa a stiahol som si ju k sebe.

Prešli sme k tomuto ťažkou cestou, ale dokázali sme to. Presne tu sa začal náš príbeh lásky, ktorý bol plný nehy, vyznaní, ale aj bolesti. Vedeli sme sa milovať, ale aj nenávidieť. Vedeli sme, že nás čaká ešte dlhá cesta, ale budúcnosť bola pre nás dočasne nedostupná. Riešili sme prítomnosť a tešili sme sa z každej minúty nášho spoločného života.
A ja som si uvedomil jedno. Bola pre mňa tá jediná, ktorú som kedy miloval. Mohol som mať kopec iných žien, ale miloval som jedine ju. Bol to jednoducho osud.

Koniec. Ale iba I. série :D čoskoro tu bude II.séria:)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | 9. června 2011 v 7:09 | Reagovat

Emuš zase boduje... zlato, dokonalosť! :D

2 ShannLeto ShannLeto | 9. června 2011 v 14:45 | Reagovat

Ou pekne :D .. teším sa na II. sériu :P :D

3 Marťa Marťa | Web | 9. června 2011 v 17:14 | Reagovat

krásný...

4 Ty vieš :* :D Ty vieš :* :D | E-mail | 9. června 2011 v 17:24 | Reagovat

Ke%d som ti to už sľúbila že ti sem budem dávať tie komenty :-D tak to splním ;-) inak.. s tou druhou sériou sa ponáhľaj lebo ti tu pokapeme! :-D

5 Tvoj Šialenec alias Daniela Billie :D Tvoj Šialenec alias Daniela Billie :D | 13. června 2011 v 14:20 | Reagovat

Ja som ti tu zabudla dať komentár!!! Som strašná :))
Teším sa na to druhú sériu, čo máš pr enich všetko povymýšľané. :D

6 Táá Tánička Táá Tánička | E-mail | 25. července 2011 v 9:59 | Reagovat

Och božéé !! úplná dokonalosť ;)
Začala som to všetko čítať neskôr ale milujem tvoj blog vždy si tu mám čo prečítať a tieto poviedky sú proste MEGA :-P

7 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 12:31 | Reagovat

moja toto bolo uuuuzasne! fakt proste nemam uz ani slov ako ta vychvalit :D zboznujem tvoje poviedky <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama