Osud 26. - Začiatok II.série.

15. června 2011 v 1:46 |  30 Seconds To Mars - Poviedky
VERONICA:
Ráno som sa zobudila a Shannon sladko spal. Paplón mal skopaný do pol pása a pokojne vydychoval. Ruku mal prehodenú cez brucho a tričko sa mu vyhrnulo do polky brucha. Vlasy mal rozstrapatené a celý bol dokonale pokrčený. Vyzeral tak nevinne. Jemne som ho pobozkala na spánok a postavila som sa z postele. Podišla som k oknu a odhrnula som závesy. Do očí mi bilo ranné svetlo a krásny modrý odraz oceánu. Nebolo nič lepšie ako bývať v Malibu a mať dokonalý výhľad na oceán.

Zišla som dole na terasu a natiahla som sa. Zhlboka som sa nadýchla morského vzduchu a išla som robiť raňajky.
Uvarila som kávu a pomaly som ju vyniesla na terasu. Bolo prenádherne a bola by škoda trčať dnu.
Zrazu ma Shannonove ruky objali zozadu a šepol mi do ucha: "Dobré ránko, kočka."
"Kočka?" Otočila som sa k nemu a usmiala som sa.
"Tá najkrajšia pod slnkom a jedine moja." Dal mi malý bozk na ústa a sadol si za stôl.
"Ako ťa pozorujem posledné dni, tak si všímam, že sa tohto domu nevieš stále nabažiť," povedal a zasmial sa.
"A čuduješ sa? Vybral si to najlepšie, čo sa vôbec dá!" Obzerala som sa po okolí domu a natiahla som ruky hore.
"Som perfektný, ja viem." Odpil si z kávy a hodil na mňa nenápadný pohľad.
"Jednoznačne!"
Otočil hlavou nabok a očakával pusu na líce. Keď som sa k nemu priblížila, otočil sa ku mne a pobozkal ma na ústa.
"Čo chceš robiť dnes?" Posadil si ma kolená a ja som sa mu začala hrať s vlasmi.
"Chcem ísť na nákupy," povedala som a rukou mi vošiel pod tielko a hladil ma po chrbte.
"Ale bezo mňa, hej?" Usmial sa.
"Neboj sa, nechcem ťa týrať," povedala som akože s ľútosťou a pobozkala som ho na čelo.
"Ale malý darček poteší!" Hodil na mňa prosebný pohľad a ja som iba zasmiala.
"Ak budeš poslúchať." Brnkla som mu po nose a rýchlo som z neho zoskočila.
"A s kým ideš?"
"S Vanessou, dlho som ju nevidela," usmiala som sa a vošla som dnu.
Zavolala som Vanesse, aby sme sa dohodli na presnom čase a mieste a namierila som si to do sprchy.
Keď som si omotala okolo seba osušku a otočila som sa k dverám, už tam stál Shannon. Opieral sa o zárubňu a premeriaval si ma pohľadom.
"Nechceš pomôcť?" Spýtal sa ma s úškrnom na tvári a zahryzol si do pery.
"Shannon, dnes meškať nechcem!" Prebehla som okolo neho do izby a začala som sa hrabať v skrini.
"Prosím," šepol prosebným hlasom a zozadu ma objal okolo pása.
"Prestaň!" Striasla som zo seba jeho ruky a zasmiala som sa.
"Nemôžeš ma zanedbávať." Začal ma bozkávať po krku a šiji, ale podarilo sa mi odolať mu.
"Miláčik, keby som ťa zanedbávala, nebol by si večne taký nadržaný a nevyzeral by si tak spokojne." Pohladila som ho po líci a žmurkla som na neho.
"Pretvárka!" Sykol s prižmúrenými očami a natiahol sa bližšie ku mne, aby ma mohol pobozkať.
"Ale nič viac," upozornila som ho a nechala som ho, nech mi jazykom vojde do úst.
Keď odišiel do kuchyne, otvorila som dokorán dvere skrine a pohľadom som behala hore a dole. Nevedela som, čo si mám vybrať a tá dilema, bola neznesiteľná.
Nakoniec som sa rozhodla pre vzdušnú bielu blúzku bez rukávov a hnedé šortky. Vlasy som si mierne rozstrapatila, cez hlavu som si na krk prevliekla môj náhrdelník s príveskom kľúčika a obula som si biele conversy. Tvár som si pretrela jemnou vrstvou púdru, namaľovala som si mihalnice a na pery som si dala jemný rúž. Nastriekala som na seba zopár kvapiek parfému, schmatla som kabelku a vyrazila som dole po schodoch.
"Mám všetko?" Spýtala som sa sama seba, keď som sa hrabala v kabelke.
"Mobil," povedal Shannon a pozeral na mňa s natiahnutou rukou ku mne, v ktorej držal môj mobil. Nevinne som sa na neho pousmiala a zobrala som si ho.
"Peniaze," otočil sa späť a podával mi kreditnú kartu.
"To čo?" Zodvihla som na neho jedno obočie a zarazene som zastala.
"To je také, že kreditná karta sa to volá a..."
"Ja viem, čo to je, ale na čo mi to dávaš?" Prerušila som ho.
"Aby si si niečo kúpila?" Pokrútil hlavou a usmial sa.
"Ale ja mám peniaze!" Zvýšila som hlas a vyvaľovala som na neho oči.
"Veď dobre, dobre, len som chcel pomôcť." Strčil si kreditnú kartu do zadného vrecka na teplákoch a oprel sa o stenu.
"To je už asi všetko," šepla som a zapla som si kabelku.
"Slečna!" Skríkol po mne Shannon a už mi podával kľúče od auta. Od jeho auta.
"Keď nechceš finančnú podporu, tak mi aspoň vyvenči moju pýchu," povedal a postavil sa len pár centimetrov odo mňa.
"Shannon, ja..." Pozerala som na neho s otvorenými ústami a pravdepodobne zistil, že som si myslela, že mám šoférovať to auto, ktorým ma zrazil.
"Nie! Nie! Zlato," chytil mi hlavu do dlaní, pozrel sa mi do očí a pokračoval: "Toto nie je to auto, ktoré si myslíš, že je. Je to niečo úplne nové, čo som kúpil potajme, pretože by si s tým nesúhlasila," vysvetľoval mi a keď som sa pozrela na prívesok, ktorý visel z kľúčov od jeho pýchy, všimla som si nápis Ferrari.
"Mám ísť akože po meste vo Ferrari?" Prekvapene som na neho pozrela a prikývol ako súhlas.
"Blázon!" Usmiala som sa a pobozkala som ho. Pevne som ho objala a vybehla som von, kde už stálo krásne, nové čierne Ferrari a ja som do neho ladne vkĺzla. Keď som naštartovala ten motor, bol to nezabudnuteľný pocit. Od radosti som si zapišťala a vyrazila som do centra Los Angeles.
Nebolo naozaj nič lepšie ako sa voziť po Los Angeles, po meste slávnych v tomto skvoste.

Dorazila som do centra, zaparkovala som v podzemných a hlavne strážených garážach a vybrala som sa za Vanessou do nákupného centra.
Prišla som k malej kaviarničke, kde už sedela a vyzerala ma.
Svoje krásne hnedé vlasy mala zopnuté v gumičke a jej krásne plné červené pery sa roztiahli do úsmevu. Postavila sa a išla mi naproti. Mala na sebe modré rifle, bielu blúzku zapravenú v nich a baleríny. V páse bola útla a jej jemne chrapľavý hlas sa nezmenil.
"Veronica!" Natiahla ku mne ruky a pevne ma objala. Ucítila som jej parfém, ktorý si nezmenila tiež. Korenistý a výrazná vôňa vanilky.
"Ahoj!" Opätovala som jej objatie a usmiala som sa.
"Vyzeráš perfektne!" Zložila mi kompliment a celú si ma prezrela.
"Ďakujem," šepla som zapýrene.
"Zamilovaná až po uši, čo?" Žmurkla a pohladila ma po ramene.
"To teda áno," povedala som a zhlboka som sa nadýchla.
"Ako tak na teba pozerám, musíš mať s ním fakt dobrý sex!" Objala ma rukou okolo pliec a začali sme kráčať.
"Nie. S ním je to špičkový sex!" Zasmiali sme sa.
"Našla si si pravého! A čo som si pozerala jeho fotky na internete, tak ani výzorom nie je na zahodenie."
"Pre mňa je perfektný. Milujem ho," povedala som a jemne som sa pousmiala.
"Asi ti budem závidieť."

Vybrali sme na nákupy, ktoré nám zabrali celé doobedie. Smiali sme sa a koketovali s kým sa dalo. Také sme boli pred rokmi a také sme boli aj teraz.
Keď sme už obehli naozaj všetky možné obchody v Los Angeles, našli sme si dobrú reštauráciu a sadli sme si.
"Dobrý deň, čo si prajete?" Spýtala sa nás čašníčka a s unudeným úsmevom na tvári.
"Ja si dám jeden Chérie a ty Veronica?"
"Ja si dám jeden Davis Cup."
"Dobre," povedala čašníčka a odišla.
"Nealko?" Vyvalila na mňa oči Vanessa.
"Áno."
"Čo sa stalo?" Posadila sa bližšie ku mne a pozrela sa mi do očí.
"Už nechcem piť," povedala som.
"To si akože prestala?"
"Vanessa, keď je niekto závislý na pití, neznamená to, že s tým nemôže nikdy prestať!" Mierne som zvýšila hlas, ale hneď som sa aj stiahla.
"Veronica, ja som len rada." Pohladila ma po chrbte a usmiala sa na mňa.
"Nemohla som už pozerať na to ako to ničí mňa a hlavne moje okolie." Zvraštila som obočie a pohľadom som hypnotizovala vidličku na stole.
"Bola si na liečení?" Vyzvedala.
"Nie."
"A?" Naklonila ku mne hlavu.
"Jednoducho som sa naštvala, vyzbierala som všetky fľaše, ktoré som mala doma a vyliala som ich do drezu."
"Teda, si hrdinka!" Potľapkala ma po pleci.
"A čo na to Shannon?" Spýtala sa ma a z kabelky si vytiahla škatuľku od cigariet.
"Nič také," zaprela som.
"Ale povedala si mu o tom, že?" Pozrela na mňa pochybovačným pohľadom.
Ja som sa na ňu nepozrela a otočila som hlavu von oknom. Bála som sa jej priznať, že Shannon nevie o mojej minulosti nič.
"Veronica! Ty si mu to nepovedala?" Chytila ma za ruku a potriasla ňou, aby som sa k nej otočila.
"Nie! Nebola na to v hodná chvíľa," povedala som potichu a prstami som si poklepkávala po stole.
"Nebola na to vhodná chvíľa? Ste spolu vyše roka a doteraz na to nebola vhodná chvíľa?"
"Ale ja len nechcem, aby vedel s kým žije. Nechcem mu to povedať! Ja sama by som o tom najradšej nevedela!" Do očí sa mi hrnuli slzy, pretože spomienka na moju minulosť bola viac než pochmúrna.
"Povedz mu to. Ak ťa naozaj miluje, pochopí to."
"Lenže to nie je také jednoduché!" Prudko som zložila ruku na stôl a pozrela som sa na čašníčku, ktorá nám doniesla nápoje.
"Ďakujeme," povedala Vanessa a posunula mi môj pohár.
"Dáte si niečo na jedenie?" Spýtala sa čašníčka a vytiahla si malý notes a pero.
"Zatiaľ nie, ďakujem." Odpovedala som a nasilu som na ňu usmiala a ona odišla.
"Čo je na tom ťažké?" Vanessa sa otočila späť ku mne a prebodávala ma pohľadom.
"Čo?" Spýtala som sa otráveným hlasom.
"Čo je také ťažké na tom, mu to povedať?"
"Nepochopil by to."
"Ak ťa miluje, pochopí to." Odpila si z pohára a zapálila si cigaretu.
"Bojím sa, že ak mu to poviem, stratím ho," šepkala som a Vanessa sa ku mne nahla, aby ma pohladila po hlave.
"Zaujímaš ho ty, tá terajšia Veronica Stonesová a nie tá stará Veronica. Miluje ťa takú aká si a nie takú aká si bola. A za ďalšie, je to hudobník, jeho brat je hudobník, takže čo sa týka jeho minulosti a bohužiaľ aj prítomnosti, čistý nebude tiež," vysvetlila a potiahla si z cigarety.
V rukách som nervózne žmolila kúsok obrúska a rekapitulovala som si v hlave jej slová. Mala pravdu.
"A o rodine vie?"
"Nie, jedine, že by mu niečo povedali lekári, ale rodina siroty sa nájsť nedá," povedala som a odpila som si z pohára.
"Povedz mu všetko, pretože takto nevie, s kým chodí!"
"Ale on mi o sebe tiež nikdy nič nepovedal!"
"Pretože je slávny a všetko, čo sa dá o ňom vedieť už vie aj celý svet!"
Chvíľu sme sa potichu prekrikovali, ale po chvíli som to prerušila: "Bojím sa," šepla som.
"Pochopí to a ja ti to pošlem aj písomne, potvrdené od prezidenta USA, ak nechápeš." Poznamenala arogantne a potiahla si z cigarety.
Po čase sme si objednali jedlo a zmenili sme tému, ktorá sa nakoniec aj tak ocitla pri téme Shannon Leto.
"A zaujíma ma váš príbeh lásky!" Radostne si poskočila na stoličke a usmiala sa.
"Si ochotná, to všetko počuť?" Zdvihla som obočie a jeden kútik úst.
"Viac ako nikdy!" Pošúchala si dlane a pohodlne sa usadila.
"Vieš, keď ma zrazilo to auto, tak som ti už povedala, že jeho šoférom bol on. Keď ma odviezli do nemocnice, nikoho nemohli nájsť, pretože ani nemali koho, kto by sa o mňa postaral, alebo aspoň trochu zaujímal, keďže ty si bola v Európe aj s Simonom. A Shannon tam zostal. Bol v nemocnici, pokým som sa neprebrala a keď som prebrala, trocha zotavila a pustili ma domov, on sa mi ponúkol, že mi pomôže so všetkým. Boli to týždne, čo býval u mňa a staral sa o mňa. Bolo to úžasné, ale niekedy aj otravné. Niekedy sme sa hádali, inokedy to boli situácie, pri ktorých sa medzi nami vybudovala láska," vysvetlila som jej a znudene som sa pousmiala.
"No dobre a boli ste v Anglicku, nie?" Nadšene sa ma spýtala.
"Áno a tam sme sa dali dokopy. Síce sme sa stále hádali a mali sme nezhody, skončilo to tak, ako som vždy chcela."
"Bože, ja vás oboch asi milujem!" Zasmiala sa a zodvihla pohár, aby sme si pripili.
"Na Veronicu a Shannona," povedala pohárom brnkla do toho môjho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ShannLeto ShannLeto | 15. června 2011 v 7:00 | Reagovat

Thanks! za túto kapitolu! úplne skvelá ako vždy ! :D

2 Tess Tess | 15. června 2011 v 17:39 | Reagovat

krásné :-)

3 JAAAAAA :* JAAAAAA :* | E-mail | 15. června 2011 v 19:29 | Reagovat

že ä... že, že, že WOW! :-D :-)

4 Miruška Echelon Leto Miruška Echelon Leto | 31. července 2011 v 14:23 | Reagovat

aach oooch aach <3 dokonalost! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama